DomovPredajSlužbyAkciePrenájom priestorovPožičovňaAKTUALITYMotošportMédiaDiskusieKontakt
Motošport > Serres rally 2015 - Greece

Serres rally 2015 - Greece

Aktuality

 Rally sa bude konat v auguste 2015. Dovtedy sa mi budu musiet vyliecit zranenia zo Sardinie
.
výsledky: http://www.moto-live.info/  
  live tracking: sledovanie jazdca počas rally

Po roku opäť v Serres. Zo Slovenska sme išli tri autá so 4 jazdcami – Ja, Tono Zboran a Martin Benko spolu s Vladom Oboňom. Ako doprovod išla Maťa a celá Tonova rodina. Prvý deň v grécku som prežil pri mori kde už Zboranovci kempovali š dni. Krásne počasie, čistučké a teplučké more. Keď som išiel porobiť záverečné fotky dňa do mora zavesil som si vodotesný foťák na šnúrku od Ducatových kľúčov. Nepozornosťou sa mi kľúče však ponorili do vody a prestalo fungovať diaľkové. Nič to – zobral som špicatý ostrý nožík a držiac kľúč v ľavej ruke som išiel odskrutkovať kryt batérie. Nožík sa však vyšmykol a už som ho mal zarezaný v brušku ľavého prostredníka. Len na kúsku mi to držalo pokope. Krv okolo auta a dáko som sa to pokúšal zlepiť leukoplastom no hneď som pochopil že je to márne a treba to prišiť lebo tak by som spojku chytať nemohol a to bruško prsta by mi skôr či neskôr odpadlo. V navigácii bolo teda treba nájsť najbližšiu nemocnicu (asi 35 km) a okamžite vyštartovať. Našli sme ju s Maťou na prvý krát. Aj pohotovosť. Ani sa ma nepýtali čo som a odkiaľ a už som ležal na lôžku a mladá krásna blonďavá doktorka po konzultácii so škaredým zarasteným doktorom mi pichla umŕtvujúce injekcie do prsta a po zmeravení začala šiť. Peknou modrou nitkou čo mi bude ladiť s dresom, nohavicami aj rukavicami. Teraz po dvoch dňoch už prst nebolí, akurát bruška sa nesmiem ani dotknúť, to zabolí riadne. Prebierky máme za sebou, aj sa mi dá ako tak jazdiť. Po riadnom nočnom daždi s poriadnou búrkou zrušili takú tréningovú asi 10 kilometrovú endurovú trať, tak sme sa vydali s chalanmi na krátky kalibračný okruh kde bolo treba nastaviť treepmastre aby ukazovali čo najpresnejšie prejdenú vzdialenosť. Tak som sa len tak letmo nahodil – bez chráničov. No potom sa Maťo rozhodol že ideme skúsiť aj to enduro. Tak som išiel aj ja že dáko opatrne to celé prejdem. No v takom kaňone – riečišti kde boli krížom krážom napadané klady som na jednej podšmykol a vyváľal sa. Odnieslo to koleno čo ma doteraz bolí a odretý lakeť. Snáď to boli posledné problémy a dnešný poobedňajší endurový prológ a aj nasledovné dni sa obídu bez ujmy. 23.08. prvý deň Celkom sa darilo, aj keď vôbec výsledky tejto etapy nerozhodujú. Iba o poradí štartu. Na krátkej 16= kilometrovej trati boli rozdiely v časoch dané hlavne navigačnými chybami a prekročením speed limitov. Bola to taká enduro trať a dosť veľa sa jazdilo vo voľnom teréne kde to je navigačne dosť zložité.

23.08. prvý deň

Celkom sa darilo, aj keď vôbec výsledky tejto etapy nerozhodujú. Iba o poradí štartu. Na krátkej 16= kilometrovej trati boli rozdiely v časoch dané hlavne navigačnými chybami a prekročením speed limitov. Bola to taká enduro trať a dosť veľa sa jazdilo vo voľnom teréne kde to je navigačne dosť zložité.

24.08. ráno

Opäť som skoro vôbec nespal. Burácajúca otravná muzika. Zase bola na hoteli svatba. Druhý deň po sebe až do rána. Dúfam že to nebude pokračovať. Dnes dve dlhé  rýchlostné skúšky.
 

Už začína skutočná rally.
 

Večer.

Dnes na trati pohoda. Predbiehali ma rýchlejší a ja zase pomalších. Dnes sme totiž štartovali v opačnom poradí ako sme vo výsledkoch. Teda prví dvadsiati. Nakoniec z tooho po dvoch rýchlostkách asi 11-te miesto, no vo výsledkoch mám 14-minútovú úplne zbytočnú penalizáciu vraj za prekročenie rýchlosti v cestných spojovačkách. Nevadí, aj 16-te miesto je dobré. Čo ma však viac mrzí že som nepomohol vytiahnuť motorku českému jazdcovi. Minul som ho v lese a bol bez motorky. Tak som sa vrátil a vidím motorku padnutú hlboko medzi stromami. Domnieval som sa že je to nemožné vytiahnuť, tak keď bol chalan v poriadku som sa obrátil a šiel ďalej.  No nakoniec mu pomohli Tono s ďalším čechom s pomocou gurtne motorku vytiahnuť.

Zajtra bude skoro 250 km dlhá rýchlostka so štartom priamo pred hotelom. Budem musieť byť viac pozorný. Našťastie ten porezaný prst mi nevadí, spojku som sa naučil stláčať tak aby som sa tej rany nedotkol.

25.8.2015

Dnes všetko zle.

 Hneď – po sto metroch od štartu som nezabočil kde bolo treba a stratil som asi dve minuty. Potom som si spomenul že som mal ráno dotiahnuť halter a zabudol som, tak som zastavil, otvoril ľadvinku a vybral 10-tku. No keď som ho doťahoval vysypali sa mi všetky kľúče. Zase tak minúta- dve v keli. Potom už cesta ubiehala, až na to že v roadbooku si značím či sa ide z odbočky dole alebo hore niekedy aj slovne, keďže malé predtlačené šípky nie je dobre vidieť.  U jednej som sa pomýlil a namiesto „hore“ som naznačil „dole“, tak ma to trochu zmiatlo a zase som trochu stratil. No to všetko by nebolo nič, keby som aj s so zopár jazdcami nezahol na jednej lúke zle a spolu sme poskúšali rôzne varianty trate no žiadna nesedela. Tak som sa aj s Vladom čo sa tam objavil vrátil asi 2km k miestu kde bolo isté že sme dobre odbočili. Pomaličky naspäť a zastavil som kde mi to akosi nesedelo a za takým malým násypom som nakoniec tú cestu našiel. Ostatní tam už neboli, asi sa keď som sa vracal zorientovali. To ma tam dobehol aj Maťo, čo poblúdil skôr  - keď ma predtým predbehol,  pálil to rovno ďalej namiesto toho aby odbočil vľavo a nabehal naviac asi 10 kilometrov. Tak tam som stratil hádam aj pol hodiny. Takže už bol dobrý výsledok v nenávratne. Záver rýchlostky bol hádam 20 kilometrov samý kameň a keď už som myslel že to skončilo tak aj hlinitý podklad bol tak ušľapaný od kráv, že to bolo skoro to isté ako tie kamene. V cieli som si ani ruky necítil.

Zajtra je krátka asi 26-kilometrová rýchlostka, no veľa trate bude vo voľnom kamenistom teréne kde nie je dobre vidieť stopy. Naviac veľa odbočiek je bez orientačných bodov, len vzdialenosť a uhol.  Kôli tomu som si namontoval nový treepmaster ICO riadený cez GPS, nie od snímača na kolese,  ktorý zobrazuje aj azimut. Sám som zvedavý ako z toho vykľučkujem. Bude to krátke ale navigačne zložité.
 

26.8.2015 – štvrtý deň

Celkom som sa na tento deń tešil. Štart rýchlostky ktorá mala iba 29 kilometrov bol  vysoko v horách a trať sa vinula ešte vyššie. Mal sa ísť kamenisté údolie ako minulý rok , kde som sa poriadne vytrápil. Zozačiatku sa malo ísť údolím a druhá polovica po hrebeni vpravo s následným zostupom opäť do údolia a výjazd na kamenistú poľnú cestu. Minulý rok som dáko netrafil ten výjazd na hrebeň a dolinou som sa dostal do nezjazdnej časti doliny kde boli obrovské balvany jeden na druhom. Tak som to musel obísť krížom krážom cez kosodrevinu čo bola na úbočí. Tentokrát som bol vyzbrojený novým treepmastrom ktorý mal aj funkciu kompasu a ukazoval uhol akým by som sa mal z toho údolia dostať. No nakoniec zvíťazila moja tvrdohlavosť a šiel som zase rovno za cieľom, s tým že som zhruba vedel kde je ten nezjazdný úsek. Ten som chcel obísť šikmým výjazdom na úbočie a šikmo späť. No trocha som sa prerátal a zjavil som sa nad klesaním s tými kameňmi. Prvú časť som popri motorke dáko zvládol až na to že z posledného asi metrového skalného prahu som jednoducho motorku zhodil dole. Potom stúpanie a zase klesanie s ešte väčšími kameňmi. To som už neriskoval a zase som sa vpravo na úbočí  kosodrevinou preplietal aby som ten kamenistý úsek obišiel. To som už narazil na Jirku Kaláta čo si to takto podobne „zjednodušil“ vyšli sme z toho údolia a potom už bola jednoduchšia časť trate a cieľ. Zase sa ukázalo že tí čo išli po hrebeni boli rýchlejší, no prišli o naozaj adrenalínový zážitok. V cieli rýchlostky na hrádzi krásneho horského jazierka sme dostali občerstvenie a o druhej poobede sme už boli v depe. Tu som si nachystal motorku na zajtrajší deň – zadnú gumu a mousse nové, výmena oleja a filtrov. Tu som sa prejavil ako skutočný odborník. Ešte som u štvortaktu KTM olej sám nemenil. Na Sardínii to mala na starosti Dada. Keby som sa aspoń prizeral.

Vypustím olej a idem ´meniť filter oleja. Odskrutkoval som prve viečko čo som videl a hrôza. Do nádoby s olejom padlo olejové čerpadlo aj s unášacími valčekmi. Nakoniec magnetom som valčeky vydoloval a plastové kolá čerpadla tiež. No aspoň už budem vedieť kde je filter a natrénoval som si demontáž a montáž jedného olejového čerpadla.

Zajtra bude maratónska etapa. Nachystali sme si stany /ja nie lebo som ho nechal doma, no hádam nebude v horách zima a pršať tak by som mohol prežiť/, veci na prezlečenie a fixy na spravenie roadbooku.  Zajtra je iba rýchlostka a to celých 290 kilometrov v ťažkom teréne kde sú v roadbooku naznačené aj bypassy keby sa na to niekto necítil, hlavne štvorkolky a väčšie motorky. No penalizácia za využitie bypassu je 90 minút. Jednoznačne ale pôjdem tým extrém endurovým úsekom. 
 

28.8.2015

Tak včera sme mali iba rýchlostku a merala 290 km. Dĺžka presahujúca dĺžku trate 6-dňovej, terén podobný akurát podľa navigácie a meraný od prvého do posledného metra. Po počiatočných malých navigačných chybách ešte v prvej časti trate organizátori zaradili takú typicky endurovú časť vyznačenú povešanými páskami. Všetko v lese a vysokej tráve. To mi celkom sadlo a tam som si spravil aj slušnú východiskovú pozíciu pred ostatnou časťou trate. No ako obyčajne to nezostalo bez kiksov. Po tankovačke v druhej časti trate tak 40 km pred cieľom som netrafil odbočku z hlavnej cesty po ktorej sa išlo tak 6km. Aj som videl odbočku no išlo tam akosi málo stôp, tak som pokračoval, namiesto toho aby som sa vrátil. Treepmaster mi totiž ukazoval čosi menej ako bola skutočnosť, takže som pravdepodobne tú odbočku minul už skôr. Keď som žiadnu odbočku do terénu nenašiel, vrátil som sa do tej čo som videl. No dáko to následne podľa roadbooka nesedelo tak som sa vrátil a pokračoval som po tej ceste ešte ďalej ako predtým, no zase nič. Až potom som si uvedomil že odbočka mala byť skôr, ako mi ukázal treepmaster. Nakoniec som ju našiel a bola len asi 20-30 metrov pred tou kde som predtým zabočil. To ma stálo tak možno aj 10 minút. V cieli sa priznal aj Karel Scheder že tak podobne blúdil. Cieľ bol mimo Serres pri dákej chate. Jazdci si postavali stany no ja som si ho zabudol doma. Keď som myslel že budem spať len tak na tráve zavolal ma Jirko Vasátko že je v blízkej obci na hoteli tak som sa tam aj ja pohodlne vyspal. Dnes bola len krátka 90 km dlhá rýchlostka no o to dlhší prejazd do Serres. Cez 160 km a z toho prvá polovička v teréne. Rýchlostku som išiel opatrne, netreba si už robiť problémy, lebo získať sa dá málo ale stratiť veľa. Hlavne keď som v počiatku vybehol trochu do trávy kde ma čakal skrytý riadny kameň. Razom som stál prevesený cez riadidlá. Potom ešte  niekoľko pántov na kameňoch a osudná navigačná chyba. Na predchádzajúcej rally – majstrovstvách sveta na Sardínii boli podobné kilometre ale roadbooky asi 8- krát dlhšie. Všetky križovania a orientačné body tam boli zakreslené a tu musíme ísť viac intuitívne. Pri križovaní ani tak nerozhoduje to že máš ísť rovno keď nie je miesto zakreslené v roadbooku, ale treba vyhodnotiť ktorá cesta je akože hlavná a aj keď zabočuje treba ísť ňou. Tak som raz prešiel križovaním rovno namiesto toho aby som sa dal vľavo. Práve tam boli čerstvé stopy po sťahovaní dreva tak som sa nezaťažoval dákym hľadaním stôp po motorkách. Až po dákych dvoch kilometroch keď chýbala odbočka som sa vrátil a zabočil správne. Za mnou išiel Maťo a ten tam podobne vpálil a musel sa vracať.  Najviac sne sa skoro všetci nablúdili v jednom meste kde bol len jeden zápis navádzajúci vjazd do mesta a odbočka na Serres pri výjazde, kde však vôbec nesedeli ani kilometre, nieto ešte metre. Celkom rád by som chcel pozrieť záznam z Trackerov, ktorý by zrejme na tom mieste spravil obrovskú machuľu pokrývajúcu celé mesto, čo skoro všetci jazdci chodili zmätene krížom, krážom. Nakonies som s Pepom Macháčkom zastavil u pumpy a opýtali sa na Serres. Chlap nám ukázal, no išli sme inakade ako sa malo podľa roadbooka ísť.

Pred posledným dňom sú okolo mňa také malé časové rozdielyže zajtra sa asi poradie ešte domieša. Napríklad Maťo má na mňa najazdené 55 sekúnd. Škoda tých 14 minút penalizácie za rýchlosť z druhého dňa.

 

Zajtra sa ide vraj pravé enduro, preto neštartujú už 4-kolky, lebo by tú trať nezvládli. Tak sa na to celkom teším, no je tam toľko navigačných pascí, že skoro každé druhé políčko v roadbooku som si označil že treba dávať dobrý pozor. Určite sa nevyhnem zabehnutiam, no keby aspoň neboli nejaké veľké.
 

29.08.2015

Posledný deň.

Nenechal som nič na náhodu. Nové platničky, zadný mousse, zánovná guma, nové sklá v okuliaroch. 

 

Roadbook som si precízne vymaľoval a zvýraznil dôležité miesta a speed limity. Chcel som zmazať Maťov 55 sekundový náskok a udržať sa pred ostatnými za mnou. Tona by som mohol predbehnúť len keby riadne zakiksoval. Po štarte sa mi išlo super. Endurová pasáž vyznačená praporkami a značkami. Po necelých dvoch kilometroch som videl Maťa čo štartoval 4 minúty predo mnou skríženého na trati a obehol som ho. Takže som sa  uspokojil, veď som mal tým pádom naňho vyše 4 minuty náskok. Tak sa len snažiť neblúdiť.  No stalo sa to čo by nenapadlo snáď nikoho, teda okrem mňa. Výjazd na asfaltku a roadbook ukazoval pokračovať vpravo. Nepochopím doteraz prečo som sa pustil vľavo. Nanešťastie po troch kilometroch mi sedela aj odbočka vľavo a tak som sa pustil po poľnej ceste asi ďalšie dva kilometre. Bolo to v speed limite tak som cestou tam stratil tak 8 minút a naspäť 5-6. Napodiv kde iní blúdili tak som si už dával pozor a pekne som triafal. Až po jeden taký kamenistý výjazd kde sa mala ísť  po pravej strane lúky smerom dole. Trochu mi na tej lúke nesedeli metre, no aj tak som sa pustil dole.  Zdálo sa to ako cestička no neskôr skaly, kríky, roklinky, skrátka skoro nemožné to zísť. No nakoniec sa mi to podarilo a ocitol som sa pred fotografom čo ma natáčal pol hodinky predtým. Tak som bol zase pred tým kamenistým výjazdom a musel som ho ísť znovu. Na tej lúčke naozaj nesedeli metre, tak som išiel ďalej a tam druhá lúčka a z nej už viedla aká taká cesta z kopca dolu.  Cestou do cieľa som ešte niekoľkokrát zablúdil, takže výsledok bol úplne v keli. Nevadí. Nevadí ani že som sa až v predposledný deň zahlásil do veteránskej kategórie, kde som skončil  snáď druhý, či prvý ani neviem. Na vyhlásení  asi na mňa pozabudli, a výsledky som ani nepozeral.

Ešte tu do zajtra prespíme a ráno domov. Hranice sú plné utečencov, tak neviem ako sa z toho vymotáme, lebo doma potrebujem len preložiť motorky, teda ešte domontujem tristovku a hybaj do Košíc na 6-dňovú. Preberačku máme 3.9. ráno

31.8.
Tak už na slovensku. Po strastiplnej ceste cez Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. To aby počas  takých  6  hodín čakania na Srbsko - Maďarskej hranici nám do auta nenaskákali dáki utečenci. Pozerám výsledky a žiadny omyl vo vyhlásení sa nekonal. Mojou nezodpovednou jazdou popsledný deň som prišiel o isté druhé miesto vo veteránoch a nakoniec som skončil asi ť minút za tretím. Takže nabudúce.
Copyright (c) 2010 ZATKOJAN s.r.o.   |  © Všetky práva vyhradené    |   Developed by ©  KAnet - SoftNet Services                                  Mapa stránky 
This web site uses Kentico CMS, the content management system for ASP.NET developers.