Hellas rally 2017

Prológ mal meraných 70 km.

Prvých asi 20 km som sa akosi nemohol rozjazdiť a nedarilo sa mi triafať do odbočiek. Druhú polovičku trate to už bolo lepšie a výsledok cez 40. miesto zhruba odzrkadluje moje trápenie. Večer po dojazde som ešte vymenil olej, lebo po príchode motorky do janovského prístavu z dubaja som mal zhruba dva dni aby som ako tak motorku pripravil a zároveň bolo na firme neuveriteľne veľa práce. Až po prvom dni som zistil že som si nezobral jednu prepravku s vecami na motorku čo som starostlivo doma pripravil. Tak neostáva nič iné ako improvizovať a sem tam si niečo požičať. Ešte som vymenil zadné platničky lebo druhý deň nás čakali vysoké prevýšenia a pri tenkých platničkách a staršej brzdovej kvapaline môže začať variť brzdová kvapalina a brzda sa stane neúčinnou. Aj som to pekne vysvetlil aj ostatným chalanom že si na to majú dať dobrý pozor. Pri dlhom zjazde máš nohu na brzde a v kvapaline je neustály tlak tak kvapalina nevarí, no stačí zíjsť na rovinu, uvoľniť brzdovú páku, kvapalina sa začne variť a prvá zátačka po pár sto metroch nás môže pekne vycvičiť. Roadbooky dostávame okolo šiestej večer tak nie je veľa času ho pripraviť. Aj tak som sa sústredil hlavne na vyznačenie speed – limitov lebo dnes som chytil jednu minutu keď som si nedal pozor. A hlavne – zajtra je veľa kilometrov v speed limitoch a rôznej úrovne.

 

Druhý deň.

Začalo to celkom dobre. Síce som išiel na zjazdených gumách ale na suchu to nevadí. A skrátili nám etapu, lebo poobede očakávali silné búrky. Išla sa iba prvá rýchlostná skúška a namiesto presunu na druhú sme dostali daľšiu časť roadbooku s 80 km presunom do bivaku. Postupne sme sa dostali do výšky cez 2400 metrov a nasledoval zjazd. Dobre som si zapamätal včerajší večer a debatu o vriacej brzdovej kvapaline. Dával som si pozor aby keď zídem dole som nešiel do zátačky ako šialený a najskôr odskúšal účinnosť brzdy. No počas zjazdu ma začal tlačiť mechúr, tak som zastavil a odľahčil sa. Po chvíľke sadám na motorku a pálim ďalej aby ma nepredbehol Jirko kalát, ktorého som pred časom obiehal. Bol to prudký zjazd a vyletieť zo zátačky znamenalo padnúť pár sto metrov do údolia. Prišla teda zátačka, šlapnem na brzdu a páka ide hlboko dole a nebrzdí. Čo teraz? Dupnem dvakrát na radičku a tlačím prednú brzdu. Nič iné sa nemohlo stať len to že predné kolo ustrelilo a ja som si pekne ustlal na strede kamenistej cesty a motorka ostala tesne nad priepasťou. Našťastie to odniesol iba dres, nohavice a zároveń som otestoval nové lakťové chrániče. Obstáli na jedničku. Tak som motorku s vytočenými vidlicami schmatol a pomaly na prednej brzde s podradeným motorom zišiel dole. Aj brzda po čase zase zabrala. Vtedy som si uvedomil že ten čas strávený mojou potrebou stačil na to aby sa kvapalina začala variť. A zobral som si z toho ponaučenie. Buď treba síkať počas stúpania, alebo ke´d to prijde počas klesania treba to rovno pustiť na zadnú brzdu a trošku ju zachladiť. Tak odvtedy keď som zistil že brzda slabne , pustil som z camelbagu trocha vody na brzdu, zasyčalo to ale brzda sa po pár sekundách opäť vzchopila. Po dojazde do cieľa som bol celkom spokojný. Aj napriek týmto problémom a obedňajším búrkam keď bola trať rozmoknutá sa mi išlo dobre a v tom blate som predbiehal aj keď tie gumy som mal už dávno na vyhodenie. No aké bolo moje prekvapenie keď som zistil že ďalší deň štartujem z 83 -tej pozície. Nevedel som čo sa stalo. Neskôr som zistil že som vyfasoval 36 minút penalty.
Nebol som si vôbec vedomý prekročenia speed limitu. Jedine viem že zhruba o toľko minút sme išli skôr z neutralizačnej zóny, ktorá však bola na prejazde a nie v rýchlostke. No išiel sm z jirkom kalátom a on nevyfasoval nič. tak ma napadlo že to mohlo byť v jednej časti trate ktorú som si v roadbooku starostlivo vyfarbil a opatril nápisom "pozor" aby som nezablúdil. samozrejme som zablúdil a cestou späť ke´d som hľadal trať som nedopatrením zašiel do protismeru. A nevadili mi ani jazdci oproti. Ani už neviem čo som si o nich myslel že prečo tak idú. Tak tam som išiel rýchlo, a možno tam ma penalizovali. Alebo keď som išiel speed limity na hranici tak aj za minimálne prekročenia mi pripisovali minúty. Doteraz neviem a ani som ďalej nezisťoval za čo som to dostal. ve´d som sa išiel sem iba povoziť.

Na tretí deń som teda vymenil brzdovú kvapalinu čo som tam mal celú Afriku aj AbuDhabí tak bola teda vo valčeku už riadne čierna. Nečudo že sa varila. A zhodil som zadnú 5 litrovú prídavnú nádrž, lebo sa ukázalo že chalanom úplne stačí 11 a pol litrová vpredu ako mám aj ja. Naviac tretia etapa bude zase skrátená kôli dažďu. A nahodil som druhé zadné kolo scelkom dobrou zánovnou gumou.

Tretia etapa

Odľahčenie motorky o zadnú nádrž pomohlo. Bola obratnejšia v zákrutách, no zadok mi na kameńoch dosť skackal. Už sa mi včera totiž nechcelo vymeniť zadnú pružinu a ani som ju neuvoľnil. Aj tak som spravil na skrátenej etape celkom dobrý výsledok. Večer som teda vymenil 80N/mm pružinu za sériovú 72N/mm.  no ke´d som sa previezol tak som nakoniec zvolil 76N/mm. Možno by tá 72 - jka stačila, no po tých kilometroch na tej tvrdej sa mi zdála mäkká. Neskôr som usúdil že som spravil dobre a do konca rally sa mi jazdilo dobre.

Štvrtá etapa

Pred štvrtou etapou som vymenil predné koleso. Nieže by bola guma zodratá, naučený som zjazdievať gumy až do balóna, no predná brzda mi dosť kmitala. Aj keď kotúč nebol krivý ale už bol tak zjazdený že zrejme už nebol konštantnej hrúbky. Dosť mi to už začalo vadiť. Aj ľavý tlmič som prečistil pod stierkou. Vlado Oboňa mi požičal prípravok čo som ním vyšpáral špinu aj spod gufera. Robil som to aj predchádzajúce večery no pomohlo to tak nanajvýš že v noci mi to netieklo. 

Piata etapa
piata etapa nás zaviedla na poloostrov Peloponéz. Prvé dve cca 70-kilometrové rýchlostky a medzi nimi iba servisná zóna pri pumpe. Aj tak sa mi podarilo k tej pumpe kde bol cieľ rýchlostky dostať z iného smeru tak som bol nútený ísť naspäť a hľadať uličky aby som sa dostal do cieľa. Nepáčia sa mi takéto dojazdy rýchlostných skúšok ke´d ideš v obci v speed limite az do cieľa. V servisnej zóne som zistil že mi vyteká už aj pravý predný tlmič. Ľavý už netiekol. Myslím ale že aj ten by tiekol no už tam nebolo nič čo by mohlo vytekať. Tak so zaolejovanými čižmami som pokračoval ďalej. Organizátor nás predtým na skútri obchádzal že máme na servis hodinu a 5 minút. mali sme mať čistú hodinu tak som odštartoval 5 minút neskôr. Po druhej rýchlostke bol zase presun do servisu, tam 15 minutová neutralizácia a ďalších 30minút na štart tretej rýchlostky. Trocha sme s ostatými jazdcami čo išli predo mnou zazmätkovali a ocitli sa rovno pred rýchlostkou. Tam chalani a bolo ich veľa čo takto prišli vyzistili že sme zle odbočili a mali ísť rovno po ceste do tankovačky. Tak sme sa stočili a došli na tie pumpy. A boli to tie isté pumpy. Až tam som si to tak nejak spočítal: 20+15+30 je hodina a 5 minút. A domyslel som si že tá informácia o takomto čase mala byť pre tých čo tankovali pred treťou rýchlostkou a nie pred druhou. A to boli Števo a všetci tí čo išli vpredu.  Tak tá prvá neutralizácia mala byť len tú jednu hodinu. Nevadí, hádam za tých 5 minút nedajú trestné. Poslednú rýchlostku som išiel ako slimák, akosi mi nesedeli metre podľa roadbooka a dosť ma to znervózňovalo. Už po prvom dni sme totiž zistili že to nesedí. darmo sme presne nastavili treepmaster podľa kalibračného kilometra. Neskôr sa zistilo že roadbook robil každý deň niekto iný na inej motorke. A bez nastavenia treepmastra. Takže ten kalibračný kilometer sedel na prejazdy, čo robil Dimitris - šéf tejto rally, no rýchlostné skúšky zase niekto iný. Nakoniec sa dohodlo že vždy ráno napíšu na nástenku koľko cm obvodu kolesa si máme na treepmasteri pridať alebo ubrať. Zrejme si to boli vždy deň dopredu na trati odskúšať. Dosť nezvyklé a stretol som sa s týmto prvýkrát v živote. Ku koncu etapy som presne podĺa roadbooka odbočil doľava pred domčekom. Prišiel som asi o 500 metrov na rozbočku čo nesedela. Zastavilsom a čumím do roadbooku. zrazu pribehnú dvaja chalani a po česky kričia ze som mal ísť inakade ale veľa ich ide aj tadiaľto že aby som pokračoval že sa napojím. Aj som sa po čase napojil ake s rozhasenými kilometrami. Ale stopa bola. Ale bolo aj veľa tých čo sa vracali. Nedal som sa zmiasť a hovorím si že tých asi 10 kilometrov do cieľa dotiahnem po stopách. nič mi nesedelo.  No stopy pokračovali. Aj som mal obavu či to neboli včerajšie. No až v cieli mi trklo že nemohli byť. veď sme boli prvýkrát na Peloponéze. Ale traja sme tvrdošijne pokračovali ďalej aj keď ani jeden z nás nemal ani šajnu kde sme. Prišla rozbočka. podľa kilometrov na tripmasteri tak 2 km pred cielom. Zvolil som vpravo, oni za mnou. Po dvoch kilometroch som zastavil. Oni sa vrátili a ja ďalej či tam nebude cieľ. Nebol ani po ďalších dvoch km. Vrátil som sa na rozbočku. Oni mobil v ruke a cez GPS našli nejakú asfaltku že na to už serú len aby sa niekde dostali. Tak sme išli doľava. A napodiv sa stopy zase objavili a za dva km prišiel cieľ. Celkom mi to bodlo, už som začal byť nervózny.

Šiesta etapa

Išli sa zase tri rýchlostky. Najdlhšie rýchlostky za celú rally. V úvode sme stúpali do vysokých výšok až nás tam chytila hmla. Viackrát som si dal dole okuliare či lepšie neuvidím. Bolo to síce lepšie alo prskalo do očí od predného kolesa aj od zadého jazdcov čo išli predo mnou. Tak som ich postupne púšťal pred seba. predsa sa nezabijem. Výhoda tej hmly kde bolo vidieť tak na 10-20 metrov bola že som nevidel tie zrázy a rokliny pod cestou. Prišla jedna zaujímavá pasáž. Pred vrcholom sme mali pred takou rozdvojkou odbočiť doľava do terénu. V strede tej rozdvojky mala byť nejaká stavba. Tak som podĺa treepmastra presne odbočil. Dostal som sa na lúčku s bažinami kde bolo veľa stôp od motoriek no chaoticky poprekrižovaných. Nevedel som sa v tej hmle zorientovať. Tak som sa vrátil na tú cestu aj s dvoma čo tam tiež blúdili. až na miesto ktoré mi podľa metrov sedelo. Opäť som išiel hľadať tu odbočku. No zase ma to odklonilo na tú lúčku. No prišiel taký väčší poryv vetra, hmla sa na chvíľku rozostúpila a vtedy som zbadal kopu jazdcov krížom krážom jazdiacich po lúke. Veľa nás tam zabehlo. Medzi nimi aj Dmitrij Agoskchov, druhý v triede nad 45ccm. A ukazoval mi že má nabehaných asi 5 kilometrov naviac. Tak sme si približne zrovnali stavy , vyšli na cestu z ktorej sme odbočili a išli po stopách. To som mal spraviť hneď. Lebo tá cestička to bola vlastne tá odbočka čo sme na ňu mali ísť no prišla čosi skôr a automaticky sme na ńu stočili a už sme mali ísť len rovno. Tak tam som sa zasekal tak 10 minút a z rozštelovaným treepmasterom som šiel ďalej. Našťastie tam boli stopy ale nanešťastie som nevedel kde som. A práve tam kdesi podľa roadbooka mal prijsť speed limit 40 km/h. A nie na asfalte takže som ani nevedel kde začína a kde končí. Tak som ďaleko pred a ďaleko po tom speed limite išiel tou 40-tkou. A ďalšia strata. Tak som túto rýchlostku prakticky úplne vypustil a vo výsledkoch som sa posunul isto zase dozadu. Koviec rýchlostky bol opäť dlhočizný speed limit. Kto si to dovolil ísť na hranici získal, kto išiel na istotu stratil. Nezdá sa mi to spravodlivé takéto dlhé presuny v speed limite. no a dalšia kuriozita. Po prvých dňoch upozornili jazdci na trocha chaos pri tankovaní a neutralizáciách ktoré nikto nekontroloval a jazdci sa riadili väčšinou svojimi hodinami. Tak tuto pre zmenu nastolili asi takýto poriadok: Postavili stolík s dvoma chlapmi, hodinami a veľkou knihou. Prišiel jazdec - dal kartu jednému chlapovi, ten ju podal druhému, ten druhý zakričal čas prvému a podal mu kartu naspäť, ten druhý sa opýtal prvého aký čas má zapísať. ten prvý povedal druhému zase ten čas a ten druhý ho zapísal do knihy. Prvý sa opýtal druhého aký čas to zapísal. potom ten druhý pripočítal k času neutralizáciu a asi ju tiež zapísal do knihy. a zakričal prvému aký čas odjazdu má zapísať jazdcovi do karty. ten prvý väčšinou dobre nepočul tak nazrel do knihy aký čas tam napísal ten druhý. A zároveň sa opýtal či je to naozaj ten čas čo má zapísať vjazdcovi do karty. No a aký čas v skutočnosti zapísal ani boh nevedel či korešpondoval s tým časom v knihe. Takto prríchod jedného jazdca znamenalo skoro minutu práce tých dvoch. A to prichádzali jazdci niekedy piati-šiesti za sebou. Chlapi ale zapísali čas do karty až keď sa jazdec dostal na radu . tak tam niektorí čakali aj 10 minút a to zdôrazňujem že meraných v rámci rýchlostky. Pomaly sa tam strhla aj bitka. Chlapi nakoniec boli nútení povedať že stratové časy budú anulovať podĺa trackera no to už ani pán boh asi neustrážil. A preto tento deň sa vo výsledkoch zjavili niekedy neuveriteľné rošády. Jednoducho bordel. Po druhej rýchlostke to už pri neutralizácii vyzeralo že sa nastolil poriadok. Až na to že karty so zapísanými časmi odjazdu dali jazdcom vopred a už nič nekontrolovali. Keď som sa postavil k odjazdu, Jirko vašátko sa ma pýtal že čo tam robím. Ja že idem 03. Aj mne to bolo divné no tak som to na karte videl.Aj chlap keď som naňho kývol tak odkýval aby som išiel. no v cieli rýchlostky sme to s jirkom pozerali a bolo tam 09. Tak som odišiel 6 minút skôr a o to som mal asi lepší čas. takže myslím že kto mal tú drzosť tak v neutralizáciách mohol získať aj nejakú tú pol hodinu. No už je to za nami. na prejazde do cieľa nás chytil riadny dážď. No nebolo to nič proti tomu čo bolo v bivaku keď sme tam dorazili. Vladovi za pod prívalom vody aj zbortil celý stan. 

Siedmy deň

na tento záver rally som sa už žiadno nepripravoval. Zodraté gumy, vytečené tlmiče. Ale roadbook som porobil poctivo, a speed limity som tak vyfarbil že by to aj slepý zo zavretými očami videl. Jediný cieľ- pobiť vlada. Tak som nasadil. Bolo mokro takže riadna stopa a nebolo treba ani navigovať. Aj tak som v úvode trikrát zabehol, no nie veľa. Horšie že práve keď mal prijsť speed limit som bol za troma jazdcami a strašne som ich chcel predbehnúť. ani som sa nedíval do roadbooka, len som nasadil . ke´d som ich predbehol, bolo treba zanavigovať. Pretočil som roadbook a skoro ma trafil šľak. Chlapov som predbiehal v speed limite o ktorom som nevedel lebo som nemal pretočený roadbook. No a to ma stálo 50 minút penalty. Oproti jednej ušetrenej minute asi dosť veľa. Asi sa už v živote nepoučím. tak záver rýchlostky som si dovolil už aj nejakú fotku spraviť z trate, už mi to bolo jedno. Ale ponaučenie do budúcnosti, už asi päťdesiate mám. Sleduj roadbook!

No nakoniec som bol so všetkým spokojný. Pohoda v depe, dobre som si zajazdil, dokonca ešte viac kilometrov ako konkurencia, nespálil som sa od slnka ako jedna osoba z môjho doprovodu /že Maťka?/ videl som kus sveta, nespotreboval som ani jedinú novú pneumatiku. Zjazdil som postupne 5 starých pneumatík s ktorými by som už na enduro asi nešiel. Jedna čo však vyzerala ako nová bol vlastne taliansky protektor na opotrebovanej Pirellke. Naviac som si postupne každý deň niečo spravil na motorke čo som nestihol doma a tak som si ju vlaste tu v Grécku pripravil na Sardegna Rally Race kde odchádzam o týždeň. Jedine čo ma mohlo mrzieť je to že sme neboli na slávnostnom vyhodnotení a ani sme si nepripili s našimi ruskými kamarátmi. Takže to budeme musieť v auguste v gréckom  Serres. To ale zase pre zmenu uvítala Maťka. Dada sa zase bola previesť na dva dni na svojej KTM cez Peloponéz až do historického centra Atén, a nemala s nami problémy ako minule keď musela zachraňovať Vlada s vyzutým mousse a roztrhnutými kordami v zadnom kole v hore. Tak sme boli hádam s touto rally všetci spokojní a tešíme sa opäť do Sardínie kde na nás bude čakať od 10.6. to najlepšie z európskych rally a snáď s lepším počasím ako tu v Grécku.