Tak v sobotu poobede som sa mienil vydať na cestu do Grécka cez BB kde som bol s Dušanom Čipkom dohodnutý že mi ešte navečer spraví servisnú prehliadku na Ducate, lebo už má skoro 40000 km bez akéhokoľvek serevisného úkonu ani výmeny oleja. No keby to bolo tak jednoduché tak to by som asi nebol ja. Dosť na to že ešte naobed som tvrdo makal na skladaní motorky aby som ju tam doviezol ak nie dobre nachystanú tak aspoň kompletnú, teda tým myslím že mal by som tam doviesť všetky diely motorky, hoci aj v krabiciach. Myslím že som teda pohádzal do auta všetko na dokompletovanie motorky, výstroj, náhradné gumy, mousse a ostatné potrebné veci. Teraz prišli na radu doklady. A to veľký problém. Nemohol som nájsť peňaženku s mojimi dokladmi a kreditkou. Po hodine márneho hľadania som sa na to vykašlal, že však sa nájde, tak pozerám kde sú doklady od motorky. Na svojom mieste neboli, tak zase hodinka hľadania. No pri tom ma napadlo, že pozriem do skrine do vetrovky. A peňaženka tam.Huráá! No a nakoniec aj techničák som v hŕbe papierov našiel tak som okolo 7-mej vyštartoval. Cestou do Žiliny tak spomínam čo by som ešte po ceste kúpil až som si spomenul že som dome nechal náhradné zadné koleso a kryt pod motor. BMW nemá spodný rám, má zavesený motor tak ten kryt je dosť dôležitý. Tak zo Žiliny naspäť do PB a ďalšia hodina v keli. Dušanovi píšemn SMS že už na servis kašlem že snáď to auto prežije. Viem že Dušan nečíta ani SMS ani e-maily no pre istotu aby nečakal. Ale pred BB už po desiatej večer som mu zavolal a on že SMS nečítal a aj s Tomášom ma skoro do desiatej čakali aby mi auto spravili. No smola. Tak som tam prespal, zobral Maťu čo nám robila doprovod na posledných troch 6-dňových a k Dušanovi po veci na motorku čo sme sa dohodli že mi ich požičia. Dušan mi ale hneď požičal auto že aby som prebehol k Žuborovi kúpiť oleje a že mi aspoň rozbité zrkadlo vymení. Od Žubora som sa vrátil asi za 20 minút a auto hotové. Vymenený olej, vymenené zrkadlo, vymenené predné gumy, vzduchový filter, auto napichnuté na diagnostiku, odstránené všetky vady a spravená kompletná servisná prehliadka. Tak už sa len staviť za Dadou čo mi robila doprovod pred troma týždňami v Abu Dhabi, naložiť jej KTM DUKE 690, ktorú som musel tak precízne upevniť aby sa nepoškriabala, lebo ju Dada dala čerstvo nastriekať.Tak som ju ubezpečil, že upevnená je zodpovedne a nemôže sa v žiadnom prípade uvoľniť. Po zastávke v Tescu BB na potraviny a u Slávky v Autotechne vo Zvolene na výstroj čo som doma pozabúdal sme konečne išli smer Grécko.
Až neskôr som patrične ohodnotil Dušanovu snahu nám dať auto do poriadku. Také búrky ako nás stretli na juhu Maďarska, tak to s mojimi slickami vpredu by som asi musel zastaviť , lebo by som hádam aj vyletel z cesty. Po ceste sme predbehli chalanov z Touratechu s prívesom plným motoriek. Stretli sme sa potom sa na pumpe, a pýtali sa Dady čo mala ísť pôvodne s nimi že či má motorku. Ja že má a leží v aute na boku. Dada ma šťuchla, že nech si srandu nerobím. Tajne som sa však išiel pozrieť ako je motorka upevnená. No a hrôza! Naozaj sa uvoľnili gurtne a motorka bola len tak voľne opretá o regál a zadné plasty dotlčené. Dobre sa to teda začalo. Našťastie Dada je vyslovene pohoďáčka a zobrala to celkom športovo.
Potom po prenocovaní v aute na začiatku Macedónska sme síce museli ráno zháňať niekoho čo by nás cez káble naštartoval, lebo sme nechali chladničku bežať na batériu. Jeden nemec to odmietol že má starú batériu, chruňo, no obsluha pumpy nám poslala šoféra dodávky čo tam vedľa stála. Na prvý šup chytilo a aj sme sa pri tom nasmiali, že nám aj ten nemec čo sa priblblo na nás pozeral hádam závidel. Potom už bez problémov sme spokojne dorazili do Gréckeho Nafpaktos. A to nám hneď po tom volal Tono Zboran, že za 1 a pol hodiny sú tam aj z českým Czech Beer Rally týmom. Tak sme obsadili pekné miesto medzi stromami, kde neskôr prišli aj chalani s Touratechu so svojimi BMW GS1200 a chalani z dvoma KTM990. Tak partia sme boli teda riadna. 5.4.2014 Včera sme pripravovali motorky na prebierku. Vlastne všetci chalani mali motorky pripravené, iba ja nie. Už doma pri nakladaní som zistil jednu závadu. Nešťastne mi padla motorka zo stojanu a keď som videl ako divne prepérovalo zadné kolo a čosi kleplo o zem hneď som pochopil. Bola to skrutka. Jazdil som zo skrutkou horného upevnenia zadného tlmiča ale zaisťovacia matica chýbala. Tak to bola jedna z viac vecí čo na motorke chýbali. No do dnes večera je motorka ako tak pojazdná a dokonca vydržala aj úvodný prejazd mestom na pódiovú rampu a späť. Zajtrajšia asi 60-kilometrová rýchlostná skúška ju ale preverí dokonale. Včera mimo plánu sme všetci prešli administratívnou kontrolou, a dnes doobeda technickou, tak formality sú za nami a zajtra už ostrý štart do hôr. 6.4.2014 ráno Tak vstávam a v hoteli oprotí budú od 8.00 rozdávať roadbooky, tak už začína pravá rally atmosféra. Štarto 10.00, po príchode do cieľa sa ozvem. Tak aj som večer čosi napísal ale po troch pokusoch o uloženie na web som to vzdal. 3x stratený text - to ma naštvalo. Chyba že som písal rovno do webu a neukladal som si to. Takže teraz z domu niečo naškriabem. 1.etapa. 6.5. Po asi hodinovej spojovačke som konečne odštartoval do meraného úseku. Všetko prebiehalo s maličkými zaváhaniami až do asi 55.kilometra zo 65 meraných. Oproti asi 4.jazdci, že tam cesta nevedie. Uveril som, vrátil sa na rázcestie a skúšali sme postupne jeden smer za druhým. Takto som sa aj s ostatnými motal vyše štvrťhodinu. Potom ma to naštvalo a vrátil som sa na taký bod čo som mal jednoznačne identifikovaný. Vtom pribehol aj Tono, zastavil a pokračoval ďalej. Chytil som sa ho no tiež nešiel správne. Nakoniec sme sa vrátili a zamierili na tú cestičku čo som išiel najskôr kde ma tí jazdci zastavili. A bol to správny smer. Ďalej už všetko podľa roadbooka sedelo a dostali sme sa do cieľa. Tak som mal za sebou prvú skúsenosť: neveriť ani keď ti to piati ľudia hovoria. Spoliehať sa iba sám na seba. No predpokladom je že pri každom riadku v roadbooku treba kontrolovať či idem správne, aj keby som musel na chvíľu zastaviť a rozhliadnuť sa. Zablúdenie stojí vždy viac ako toto zastavenie. Tento deň sa mi celkovo nešlo dobre, pretože som nemal dobre naciachovaný tripmaster. Keď sme aj s Tonom nastavovali priemer predného kola do tripu, Tonov kamarát Honzo Mareš tvrdil aby sme si nenastavovali menej ako 210cm, aj keď ja som uvažoval že dám 205, čo na kalibračnom kilometri dávalo presne kilometer. No na radu som nechal 210. Nebolo to dobre a po každom kilometri som musel na tripmasteri prejdenú vzdialenosť upravovať. Po spojovačke do bivaku nás už čakalo pekne vychladené pivko od Czech Beer Rally teamu. Večer pri pozeraní výsledkov trocha šokovali trestné minúty u Tona, Honzu aj mňa. Neskôr sme zistili že je to za oneskorený príjazd do bivaku. No nebolo to našou vinou. V cieli rýchlostky keď nám mali zapísať do karty čas tak to kôli blbému spojeniu s časomeračom alebo neviem čomu nás držali asi pol hodinu, kým sa zapisovač dohodol s časomeračom na čase z rýchlostky. Vo výsledkoch druhej etapy však tieto časy odrátali. 2.etapa 7.5. Tak ráno sme sa teda vôbec nevyspali. Štart prvého o pol piatej ráno. A to kôli hodinovému časovému posunu a prakticky hranici tohto časového pásma bola ešte tma ako v rohu. Ráno som nestihol zapojiť LED-osvetlenie roadbooku / prívod som využil narýchlo na pripojenie trackera a neskôr som na to zabudol/. Našťastie teraz sme z časového dôvodu, lebo bola extrémne dlhá trať štartovali po dvoch. Tak že sa spoluštartujúceho chytím. No ten po štarte zamieril opäť do bivaku. Asi čosi zabudol. Tak som išiel sám, cez mesto s umelým osvetlením to šlo. Dokonca som dobehol 4-kolku a keď ona zabehla, ja som odbočku trafil. No potom som musel počkať a chytiť sa asi na dve hodiny Maťa Benka čo štartoval za mnou. Bola strašná zima, stúpalo sa do veľkých výšok, v dolinkách bola hmla a fúkal nepríjemný mrazivý vietor. A ja som si na štarte zabudol prizipsovať rukávy na bundu. Úplne som premrzol. Pomohlo až slniečko čo vyšlo tesne pred štartom do prvého z troch testov. čo som si však pochvaľoval bol nový kožený poťah, čo som ním očalúnil ešte večer moje sedlo. Zase vec čo mala byť hotová už doma. No s Maťou a s pomocou chemoprénu sme to zvládli. A to tak že bez ujmy neskôr vydržal až do cieľa rally. Tesne pred štartom do testu vravel Honzo že sa ide ešte odľahčiť, aby ho to nechytilo počas testu. Aj mne už prišiel tento biologický čas tak som tiež zamieril do lesa. Mal som ešte z bivaku pripravený vo vrecku toaleťák, no nikdy by ma nenapadlo aký drahý. Hádam najdrahší na svete. Tak som odštartoval. Test mal 107 km. Po lesoch. pár kilometrov po štarte testu sa išiel hlboký a dlhý brod. To si prakticky každý motorkár nabral plné čižmy mrazivej vody a počas celého dňa mal nohy mokré a dobre primrazené. Nič príjemné, no išlo sa mi veľmi dobre, skoro všetko som triafal. Pri jednom dosť rýchlom kamenisto-hlinitom zjazde som narazil na staršieho jazdca čo sa dosť nepekne vytrieskal. Motorka krížom cez cestu a on sa krútil od bolesti na boku cesty. Odpratal som motorku z cesty, medzitým prišiel ďalší jazdec čo chlapa ratoval. No nevyzeralo to na nič vážne tak sme išli ďalej. V cieli spokojnosť, mohol som celkovo zastávkami a zabehnutím stratiť tak 4 minúty. Prišla spojovačka čo nás zaviedla na pumpy. Natankujem plnú a bolo treba zaplatiť. Siahnem do vrecka kde som mal 50-eurovku. No nikde nič. Ani v iných vreckách. No už sa mi vtedy rozjasnilo. Ku tej 50-tke som ráno pribalil kus toaleťáku no a pred tým testom som tú 50-ku možno založenú v toaleťáku asi použil. Krásne! To sa mi teda podarilo. Našťastie mi požičal peniaze Maťo Benko, potom mi dvacku požičal jeden Nemec. Vlastne benzín za mňa zaplatil. Takto to bolo aj na ďalších pumpách. Benzín mi zaplatil iný jazdec, a ten istý mi požičal 50eur na poslednej tankovačke. Na druhý deň som im všetko vrátil. Teda okrem Maťa. Ten mi už na pumpách povedal že to budem mať od neho sponzorské. Aj takto by to mala vyzerať rally. však niekedy nejde az tak o výsledok, ale o dobré povozenie a nadviazanie nových priateľstiev. 3.etapa 8.5 Blúdenie po štarte, bača Začiatok prvého meraného úseku bol dosť rozpačitý. Úsek po štarte bol na roadbooku naznačený trochu inak ako išli jazdci predomnou. naviac bol po prvej odbočke trať rozdvojená, tak keď som prišiel na blatistú cestičku kde sa odbočovalo vpravo, nesedeli mi metre na tripmastri. Neviem teraz či som si nezaznačil zmeny z brífingu, no veľa jazdcov malo problémy. aj ja som pri riečke na štrku blúdil. Nakoniec som sa rozhodol ísť podľa stôp a intuície. Bolo mokro a brody tak sa takto dalo ísť. Stopy bolo vidieť. No tá neistota, keď nič nesedí. Na jednom vŕšku stál fotograf, takže som išiel dobre, no ke´d som sa ho pýtal, nevedel na akom je kilometri. išiel tam podľa GPS. Takto som sa trápil, pretáčal roadbook hore-dole, no nevedel som sa dáko chytiť Len naraz som sa ocitol pred zavrenou bránou dákej farmy, za bránou plno oviec a bača. Zopár stôp viedlo cez bránu, no nevedel som či sú v jednom smere alebo niektorí jazdci tam vošli a zistili že zablúdili a vrátili sa späť. Naviac bača ukazoval že to treba obísť vpravo . Zhŕčilo sa nás tam asi 10. jeden 4-kolkár, vyzeral izraelčan tvrdil že ide stále krásne podľa roadbooka a že to musí ísť cez farmu. no bača neustúpil, tak sme to chceli obísť. No v týchto horách, plných roklín sme sa na druhú stranu farmy nedostali, namiesto toho sme sa tak zamotali, že skoro po trištvrte hodiny sme sa konečne dostali zase pred farmu. A tam brána vyvalená, plno stôp dovnútra a bača tam tíšil svoje ovce čo mu ich motorkári porozháňali. Tak v cieli som mal za prvým skoro hodinu sekeru. nič na tom nezmenila ani druhá rýchlostka kde som nezaváhal. cestou do cieľa po spojovačke na takej jednoduchej šotolinovej ceste stáli asi 5-ti jazdci a zastavili ma. Dole v rokline motorka a jazdec čo nemohol ustáť na nohe a stonal, Nemal si ani ako ľahnúť motorka aj on boli zakliesnení medzi stromami a kríkmi. nebola šanca ho vytiahnuť , tobôž nie motorku. keďže však už volali o pomoc organizátorov, po štvrťhiodinke som pokračoval do cieľa. samozrejme po tom blúdení som razantne padol v poradí. 4.etapa 9.5 Túto etapu som prešiel bez výraznejších blúdení ani vlastne nepamätám po takom čase na žiadnu zvláštnu príhodu, mimo toho že keď som predbiehal Honzu Mareša čo štrtoval pár minút predo mnou som tak zaroštoval že som sa ocitol tak 10 cm pred zrázom plným liesok, kde by som sa teda riadne s motorkou zakliesnil a ktovie ako by som vyšiel. Bola to dosť rýchla trať, nebolo toľko kameňov, takže motorka tak neskákala a dobre sa dalo čítať roadbook. Na týchto úsekoch som motorku prvýkrát vytáčal niekedy do maxima. Aj druhý test som zvládol, tak som sa posunul vpred. 5.etapa 10.5 Peloponez - záchrana chlapa z rokliny Podľa mňa najkrajšia etapa. Úvod - prejazd krásnym novým mostom z pevniny na peloponézsky poloostrov, a merané úseky - niečo nádherné. Výjazdy na skalnaté bralá, prudké zjazdy. Prejazdy cez dedinky, kde mali domčeky zatesané vysoko v skalách, ani nechápem ako sa do nich vôbec mohli dostať. Keby som mal foťák, tak túto etapu by som úplne vypustil a išiel som to ako turista obdivujúci krásy prírody. Vôbec mi nevadilo ani to že som sa na 75.kilometri meraného úseku videl pár jazdcov pozerajúcich do rokliny kde spadol asi ich kamarát. Snažili sme sa mu dostať motorku hore, no nešlo to. Tak som išiel ďalej no pomýlil som si smer a po takom okruhu som sa na toto miesto vrátil. Chlapi už mali dáke dlhé lano a tak sme tú motorku asi 6-ti alebo 7-mi pomaly skoro kolmo hore vytiahli. Našťastie v tomto prípade jazdec vyviazol bez zranenia. Aj tak som si polepšil na 26. miesto absolútne. 6.etapa 11.5. Bola to už len kratšia etapa asi zo 65 kilometrovým meraným úsekom. Domotal som sa ale trochu pred koncom spojovačky. asi som nedával pozor. Neskôr som sa chytil, no dáko neboli stopy, no bol som si istý že idem dobre. Ešte jeden jazdec sa na mňa zavesil a išli sme podľa mňa. Bol som si taký istý že všetci zablúdili, len ja idem dobre. Ke´d sa malo vyjsť na cestu už vopred som výťazoslávne tomu vzadu naznačoval že pôjdeme doprava. To chýbalo ešte dákych pár kilometrov do štartu rýchlostky. Na veľké moje prekvapenie po vjazde na cestu som hneď vpravo videl celú tlupu jazdcov čakajúcich na štart rýchlostky. Tak som si to nechtiac skrátil, no ako som sa tam dostal ani neviem, lebo iba my dvaja sme prišli z protismeru, ostatní všetci dobre okolo pumpy kde aj natankovali. To sme mali teda šťastie že sme sa nadobro nestratili. Chalani hovorili že po štarte rýchlostky treba nejakých prvých 20 kilometrov dávať riadny pozor na roadbook , lebo je tu spústa skrytých cestičiek aj pomedzi kríky. Tak som si teda pozor dával. Pár nepodstatných zápisov som pretočil a čakal som po 2 kilometroch ľavú odbočku. No to som si nevšimol že som si skryl aj pravú odbočku po asi kilometri. Tak som pálil čo to dalo, no keď nebolo žiadnych stôp po takých troch kilometroch som sa musel vrátiť. Tam som zistil akú chybu som spravil. Ďalej to už bolo v pohode, akurát na takom voľnom trávnatom teréne som išiel dosť neisto, mal som aj zadnú gumu úplne bez štuplov, no nakoniec som nechtiac ukázal ostatným cestu, keď oni blúdili a išli už v protismere. Tak to úvodné blúdenie spôsobilo že som sa neposunul dopredu, ale ostal som celkovo 26-ty a 12-ty v najviac nabitej triede M1 do 450ccm . Na záver: Bolo to nádherné rally. Síce zo začiatku nebolo počasie ako by sa patrilo, ale pre tých ktorí si prišli z chuti zajazdiť, spoznať zase novú krajinu a peknú prírodu to bolo také rally ako malo byť. Naviac dobrá organizácia a dobrá partia zastrie všetky nepodstatné problémy ktoré vyvstali. Najmä že na všetkom som mal svoju mieru viny. Aj to že dvakrát som skoro prišiel o predné zuby. Niekto prijde o zuby nárazom o hrazdičku či o prístroje, no o moje zuby som skoro prišiel mojou pažravosťou. Maťa si nechtiac na palubovke nechala taký krásny kamienok čo našla na pláži. Bohužiaľ mne pripadal ako piškótka, tak som doň zahryzol. Uf, len tak zuby zaškrípali. Inokedy som našiel na stole taký nahryznutý malý keksík. Tak moja povaha sa zase nezaprela. Zahryznem a prásk. Zuby zase dostali na frak. Potom som si spomenul že raz som u nej videl takýto zapaľovač, no pri tej chuti si zahryznúť som si nespomenul. To boli našťastie najväčšie moje zakopnutia. 2000 km trate s množstvom nástrah v podobe roklín, jám, brodov som prešiel bez ujmy. Možno pre toho kto išiel len za výsledkom a nepodarilo sa, ho táto súťaž sklamala ale to je každého vec ako si to zoberie. Mňa nesklamala ani technika, ani kondička, ani doprovod, ani trať, ani celá organizácia, tak som odchádzal nadmieru spokojný. Za všetko čo sa nepodarilo som si mohol ja. Odložil som si všetky rollbooky, tak ak by sa mi podarilo sa sem niekedy dostať napríklad ešte s dákimi kamarátmi, robil by som im sprievodcu a pekne by sme si to tu všetko, ale už nesúťažne užili. Som rád že som bol v takej partii rallystov ako Tono Zboran čo v priebehu súťaže viedol triedu M1, Honzo Mareš s perfektnou náladou, Ondro Klimciw, ktorému len tak-tak uniklo prvenstvo v absolútnom poradí. Tak isto si obdiv zaslúžia chalani na KTM 990 ktorí išli tú istú trať ako my. Najmä Martin Benko, ktorý so zošróbovanou nohou , 8-mimi čerstvými štychmi na prste a kuckajúcou motorkou všetko bez reptania obrazil. Prekonávali sa aj chalani z Touratechu, čo už po prvom dni mali toho dosť keď ich na ťažkých BMWGS1200 poslali do podobných terénov ako sme išli my. Tak isto naše dievky - Maťa varila, upratávala po mne, pomáhala, prala, fotila a Dada pomáhala s tlmočením, tak isto fotila a obidve pomohli pri šoférovaní auta.
A už sa teším na ďalšiu rally, tentokrát MS v Crosscountry rally - Sardegna Rally Race 2014.