12.6.2015 - 15.00 Tak si sedíme s Maťou v reštaurácii trajektu MOBY LINES zo sardínskej Olbie do talianskeho Livorna. Musím sa ospravedlniť že som toho počas samotnej rally veľa nepopísal a neuverejňoval dáke fotky na FB ale vždy až do večere bolo dosť roboty na motorke a roadbooku, no a na večeri mimo obrovského výberu jedál a dezertov na švédskych stoloch na nás vždy na stole čakali fľašky červeného aj bieleho, ktoré neustále čašníci dopĺňali, takže po dlhotrvajúcej večeri sa na reporty vždy zabudlo, alebo ani už nebolo chuti niečo napísať.
Snáď si však na to podstatné pospomínam.
5.5.2015 – piatok
Doobeda sme vyrazili z Palau do Puly kde bude stredisko rally – preberanie , prológ, štart a cieľ prvého dňa a štart do druhého dňa. Do Puly na miestnu pláž sme dorazili okolo druhej. Napísal som Ondrovi kde je vlastne tá preberačka lebo podľa adresy v reglementoch mi hotel kde sme mali byť ubytovaní navigácia nenašla. Obratom som dostal inštrukcie a o 10 minút som bol na mieste. Ondro, Karel-mechanik a Libor – ich dvorný kuchár mali už karavan zaparkovaný a Ondro sa pripravoval na testovanie motorky. Ja som mal naplánovanú administratívnu prebierku v sobotu od 11.00 do 12.00, a technickú od 12.00 do 14.00.
Tak dosť času na to aby som si ešte pozrel doklady a motorku či je všetko v poriadku. Karlovi Schederovi a Ondrovi Klimčiwovi som sa som sa musel pochváliť novou motorkou a hlavne zadnou 5-litrovou prídavnou nádržou od taliana Alberta Dottoriho, ktorú Ondro od neho márne pred časom objednával, až to vzdal a namontoval si veľkú 15-litrovú prednú nádrž. Ja som vsadil na tú zadnú v kombinácii s prednou sériovou. Fabrický KTM jazdci majú síce k tejto zadnej ešte aj prednú 11,5 litrovú od Acerbisu, no tí idú iný plyn a sériová, asi 8,7 litrová /tak som si to odmeral/ by im asi nestačila. Tú zadnú som už mal namontovanú z Palau no ešte nebola prepojená z prednou. Na to tam bola zdrhovačkou pripevnená nová zátka s hadicovou prípojkou, ktorá by sa mala montovať namiesto spodnej hliníkovej zátky na originálnej prednej nádrži.
Namiesto prepojenia som sa rozhodol ešte prebehnúť motorku a odskúšať treepmastre na kalibračnom kilometri podľa ktorého treba v tripoch nastaviť presný obvod predného kolesa, teda taký s akým prechádzali tvorcovia roadbooku trať. Jeden nový treepmaster RNS mi totiž nefungoval a nahradil som ho starým osvedčeným ICO-m. Oba som nastavil presne na obvod 217 cm a sedelo to skoro na milimeter.
Sobota 6.5.2015 – administratívna a technická prebierka.
Ešte bolo času na prebierku tak idem spraviť to prepojenie nádrží. Vypustím benzín z prednej nádrže , odskrutkujem zátku a idem odpáskovať prepojovacie diely. Hrôza! Prírubka tam nebola. Musela vypadnúť na ceste pri kalibrácii. Tak som zobral skútra a dvakrát som tú cestu čo som išiel poriadne prezrel. Nič. Ešte som raz zobral aj Maťu na skúter a dívali sme sa na jednu aj druhú stranu cesty no zase nič. Karel mi vravel že asi aj tak nič nenájdem, že on tadiaľ tiež chodil a keď videl niečo lesklé hliníkové na strede cesty tak do toho kopol až to zaletelo ďaleko do trávy. To ma trochu uspokojilo, a už som sa ďalej hľadaniu prestal venovať a čakal na Dadu kedy prijde na motorke, keď sa tak dobre pozná z KTM-ákmi že mi vypýta ak by mali niečo také v náhradných dieloch. Dada mala ísť autovlakom zo Slovenska do rakúskeho Feldkirchen, no keď ju tam z motorkou nevzali išla asi 1500 kilometrov po osi a vychádzalo jej že by okolo obeda mohla prijsť.
No medzitým ma napadla taká myšlienka- spraviť prepojenie zospodu zadnej nádrže do odvzdušňovacieho nátrubku zátky prednej nádrže, že by to fungovalo ako na mojej BMW. Pri čepaní paliva by v prednej nádrži vzniknutý podtlak ťahal palivo zo zadnej nádrže. Skúšal som ako to funguje vyťahovaním paliva z PED-fľašky. No ťahalo to iba asi 20 cm nad hladinu vo fľaške čo by mohlo ale aj nemuselo stačiť. Systém otvárania zátky zrejme neudržal potrebný podtlak a prepúšťal do nádrže vzduch. Tak ďalší nápad. Mal som taký balónik so spätným ventilom na prečerpávanie benzínu. Zapojil som ho do prívodnej hadičky ku prednej nádrži aby som ho aj počas jazdy vedel stláčať a napomáhať prečerpávaniu. A takto som aj motorku previedol cez prebierku kde nebolo žiadneho problému. Nakoniec som predložil kreditku pre platbu prenájmu a depozitu za trackery čo sledujú pohyb jazdca a slúžia aj na oznámenie príčiny zastavenia. Sú tam 3 tlačítka - na mechanickú poruchu, chýbajúce palivo a zdravotný problém.
V momente ako zasunuli moju kartu do čítačky tak slečna zakopla do prívodného kábla, čítačka spadla a ostala nefunkčná. A že odteraz budú všetci platiť v hotovosti. A to bol trochu problém, nechcel som míňať hotovosť. Našťastie za hodinu slečna volala že môžem prísť že už je to v poriadku.
Medzitým koho som stretol, každý vravel že Dada prišla. Všetci okolo MS v Rally ju totiž poznajú a tým vlastne aj mňa. Tak sme sa zvítali no vraj nechce mesiac vidieť motorku. No viem že to ju bude držať tak maximálne jeden deň. No nakoniec to bolo len pár hodín.
O 4.00 bol naplánovaný štart prvého jazdca do prológu, čo bolo vlastne jedno kolo na motokrosovej trati ku ktorej viedol 20-kilometrový prejazd. Prológ rozhoduje o poradí štartu. Prví 15-ti jazdci si postupne môžu vybrať štartovnú pozíciu prvého dňa. Pochopiteľne nikto nechce ísť prvý , lebo vtedy je navigácia najzložitejšia. Treba poctivo sledovať roadbook a trafiť sa do každej odbočky, ktorých môže byť na jednom kilometri aj desať. Ostatní predsa majú určitú výhodu v tom že môžu sledovať aj stopy, čo však môže byť aj zavádzajúce. Tak sa oblečiem a sadám na motorku. A nestačím sa diviť. Kto mi vymenil tú prednú nádrž a tu 11,5 litrovú? Veď motorku som mal stále na dohľad. Nmo záhada vyšla hneď najavo. Nádrž som mal pre prológ naplnenú tak spolovice a keďže odvzdušňovacia hadička bola pripojená oproti spätnému ventilu pumpičky vznikol od teploty slnkom nahrievanej nádrže pretlak ktorý ju riadne vypučil. Super! Tak som mal poriešené zväčšenie prednej nádrže aj bez jej výmeny.
Prológ prebehol v pohode, dokonca som nakoniec odskočil taký malý dvojskok tesne po štarte ktorý niektorí jazdci pekne skopírovali. V cieli v hoteli už rozdávali roadbooky. Na to že prvý deň neboli až také dlhé rýchlostné skúšky- vlastne len jedna 160 kilometrová bol roadbook tak obsiahli že sme si ho aj s Ondrom rozdelilo na dve časti. Do asistenčného bodo a od neho do cieľa. V asistenčnej zóne je 15-minútová neutralizácia a za tento čas sa dá spraviť údržba motorky mechanikmi, doplniť palivo, prehodiť rolky roadbooka , občerstviť sa a tak. S Ondrovým doprovodom sme boli dohodnutí tak že poskytnem im svoje Ducato, oni nabalia auto náradím a Karel mi bude robiť samotný servis. Ke´dže s ondrom sme sa stretli v asistencii vlastne iba raz, nebol to pre Karla problém odservisovať oboch. Libor mi vymieňal roly roadbooku, Maťka s Dadou zase pomáhali ako sa dalo a čo bolo treba. Perfektná spolupráca! Vidieť 4-och ľudí ako sa trápia s mojou motorkou a ja len oddychujem – to je paráda. Každý deň bolo treba doťahovať špice – v tých kamenistých terénoch kolesá dostávali riadne rany. Doplatil na to vlastne aj Botturi ktorý v predposledný deň rozmlátil mousse a skončil. Pri jeho váhe to možno mohol aj očakávať. A napodiv to prepojenie nádrží fungovalo perfektne. Najskôr sa vyprázdnila zadná nádrž a potom začalo ťahať z prednej. Večer som ešte za svetla prenosky vymenil brzdové platničky aj na ľavom kolese Ducata aby bolo pripravené na asistenčné trasy.
7.6.2015 – prvý deň
Štartovalo sa od hotelového bazéna. Prví piati po dvoch minútach ostatní po minúte. Trať ubiehala v pohode. Sardínska rally je známa precíznym spracovaním roadbooku a naviac obsadením hlavných odbočiek najmä z asfaltových ciest na pisty organizátormi. Čo prispelo k zabezpečeniu bezpečnosti jazdcov boli oranžovým sprayom nastriekané kamene tesne pred nebezpečnými úsekmi trate kde hrozil pád alebo vyletenie z trate a pád do niekedy pár sto metrovej hĺbky. Posledné dni boli aj skrátené rýchlostné skúšky z dôvodu možnej kolízie s najazdievačmi svetového šampionátu WRC, ktorý sa tu konal hneď po skončenínašej rally. Prípadné rekalibrácie vyznačené v roadbooku, alebo pri odkláňaní organizátormi boli krásne znázornené aj veľkými tabuľami pri trati kde bol uvedený aktuálny kilometer na ktorom sa práve jazdec nachádzal. Hlavne z týchto dôvodov a aj preto že majstrovstvo sveta jazdí fakt špička svetových rally jazdcov ktorí sa väčšinou nezmýlia pri odbočkách a tým určujú stopy ostatným, bývajú tu časové rozdiely medzi jazdcami malé. Ak niekto prebehne odbočku tak len z chvíľkovej nepozornosti a vráti sa rýchlo z krátkej cesty späť na trať. Naproti tomu u iných rally sa nezriedka stáva že jazdci veľa blúdia a niekedy aj vyše hodiny v jednotlivých prípadoch.
V prvý deň som zopár jazdcov predbehol ktorí boli rýchlejší na prológu no samotná trať a navigácia im išla horšie. Naproti tomu ma zase predbehla španielka Rosa Romero, jediná žena v štartovnom poli- mimochodom partnerka Naniho Romu, ktorej šotolinové pisty zrejme sedia. V druhej časti rýchlostky v kamenistých výjazdoch som ju zase predbehol ja. Tak sme sa asi 3-4 krát predbehli, aj raz predo mnou spadla, no do cieľa mi už ukázala len chrbát a už som ju viac nevidel. Neviem či mám také šťastie na rally-jazdkyne, takto som celé dva roky statočne bojoval bok po boku z ruskou Anastasiyou Nifontovou, ktorá tu na Sardínii chýbala. Má už 3 víťazstvá v MS tak jej stačí už iba jedno rally dôjsť k zisku titulu.
8.6.2015 – druhý deň
Na spojovačke pred prvou rýchlostnou skúškou sme všetci tankovali plné nádrže na miestnych čerpačkách. Táto bola bez obsluhy a bolo treba dopredu zasunúť do automatu 5, 10, 20 euro a podľa toho stojan pustil aj benzín. Toto bolo ťažko odhadnúť. Niektorí jazdci tankovali spoločne a rozdelili sa potom s peniazmi podľa toho koľko kto natankoval. Posledný mal vždy menej ako chcel, alebo mu predplatený benzín nevošiel. Predo mnou tankoval jeden poliak. Nejaké tri litre mu ale ostali tak mi ich dal dočerpať. Pred štartom rýchlostky som ho vyhľadal že mu benzín nahradím, no nechcel o tom ani počuť. Pekné gesto. A takých býva na rally od jazdcov veľa. Málokto nechá niekoho v štychu. Hlavne z tých čo im o veľa nejde. Prvá rýchlostka prešla celkom v pohode, prakticky ako sme odštartovali, v podobnom poradí sme prišli do cieľa. Nasledoval prejazd medzi rýchlostkami s asistenčným priestorom. Tu nie je žiadna neutralizácia ako na rýchlostke, čas spojovačky počíta s touto zastávkou. Ďalšia časť spojovačky bola celkom zaujímavá. Od našich som sa vydal spoločne so španielom Carlosom Checom jazdcom Moto-GP a Superbike, a išiel za ním. Asi po 5-tich kilometroch sa spustila riadna búrka spojená s krupcom. Naplno ma to chytilo a začal som celý premokať. A v tom daždi som Checu predbehol. Teda to si málokto môže povedať, že na asfalte predbehol Checu. Možno talian Rossi. Nasledoval tunel, na konci ktorého veľa jazdcov ostalo a čakalo až búrka prestane. Spomalil som, no zdalo sa mi že búrka ustáva tak poďme ďalej. No po chvíli to zase začalo opäť aj so silným vetrom. Krúpy štípali do tváre a vietor vytláčal motorku na krajnicu. Tak som zostal pre zmenu pod mostom. Takto sa to striedavo opakovalo až do príchodu na štart rýchlostky. Do ďalšej rýchlostky sa štartuje v tých časových odstupoch ako kto prišiel do cieľa predchádzajúcej. Presne na sekundy. Mal som veľkú snahu dobehnúť španielku, ktorá štartovala dve minuty predo mnou. No nedarilo sa aj keď som v diaľke videl niekedy mihnúť sa jej červený dres. Až asi 10 kilometrov pred cieľom som v roadbooku videl dlhé kamenisté stúpanie. Veru bolo dlhé a riadne strme. A španielka išla opatrne a kľučkovala medzi kameňmi. To ma nabudilo a ťahal som za ňou priamo, nehľadiac na kamene a predbehol ju. Na vrchole stúpania začalo pršať. A dosť dobre. Mal som trochu šťastie že som išiel ešte relatívne suchým terénom, lebo každou sekundou trať viac a viac premokala, takže španielka to mala do cieľa ťažšie. A prišla asi 2 minuty za mnou. Prejazd do paddocku bol už bez dažďa.
9.6.2015 – tretí deň-maratónska etapa.
Po krátkom prejazde na štarte do rýchlostnej skúšky maratónskej etapy som zistil že mám už značne opotrebované zadné brzdové platničky. Tak som zavolal Dade aby mi ich pripravili a v asistenčnej zóne ich vymeníme. Dlhé zjazdy sú nebezpečné na prehriatie brzdovej kvapaliny a keď sú platničky tenké o to viac. Veľakrát sa môže stať že to dole zjazdom brzdí lebo je kvapalina pod tlakom, no potom pri jazde po rovine v prvej zatáčke zistíte že pedál ide naprázdno, lebo bez tlaku sa kvapalina začne variť. Podobne ako to je v tlakovom hrnci. Nakoniec sme ale zhodnotili že ešte platničky vydržia a vymením ich v cieli etapy. No v cieli maratónskej etapy ani mechanik ani jazdec nesmú na motocykli nič robiť a rovno bez servisu ho dať do parc fermé – uzatvoreného parkoviska. Žiaden problém, platničky vymením pri čakaní na štarte rýchlostky. Roadbook sme už dostali v dvoch častiach, tak Maťa spravila jeden a ja druhý. Síce nie úplne lebo Ondro hovoril že na stoloch sa už jedlo dáko míňa. Tak sme išli všetci povečerať. V prírode na pripravených dlhých stoloch. Nám ale začali nosiť kúsky z prasiatka čo piekli, boli aj iné dobroty a nechýbalo zase vínko. Tak sme sa všetci do neskorého večera družne pozabávali a roadbook ostal bokom. Ráno sa dorobí.
10.6. - štvrtý deň
Dorobil som moju časť roadbooku a pripravil si ho na založenie do motorky ku ktorej nás pustia 10 minút pred štartom.
Nasledoval štart. Z rampy som vyšiel na trať spojovačky. Až som prišiel na kruháč, no z hrôzou zisťujem že kruháč tu vôbec nie je. Bola tam iba križovatka a pred ňou poliak čo štartoval predomnou. Že si namotal roadbook bez spojovačky, len rýchlostnú skúšku, a že pôjde za mnou. Tak som mu povedal že teda sme dvaja čo nevieme kde ísť, lebo ja som si namotal roadbook z druhou rýchlostkou – od asistenčnej zóny. Tak sme museli svorne počkať na Francúza čo štartoval minutu za mnou.
Všetci traja sme prišli na benzínky, kde sme natankovali a prišli na štart rýchlostky. Tam som mimo výmeny platničiek ešte musel opatrne bez poškodenia odrolovať roadbook, naspäť ho zrolovať a vložiť do ľadvinky. A samozrejme natiahnuť druhý z ktorého som už ale odtrhol tú vyše 80 kilometrovú spojovačku. Keďže to bola dlhá spojovačka a čosi sme si nadbehli a bolo dosť času, tak všetko bez stresu. Rýchlostku som išiel bez problémov a po ďalšej spojovačke bol štart druhej rýchlostky. Bolo teplo a vedľa tiekla rieka tak som pochodil po plytčine aby som si trochu schladil nohy. Namiesto toho som si do jednej nabral vodu. Zabudol som že som si obul jednu čo bola deravá. Namiesto inej z ktorej mi už išla odpadnúť podrážka.
Španielka štartovala dve minuty za mnou. Snažil som sa aby ma nedobehla, aj sa darilo no osudným mi bol jeden kamenistý zjazd, kde mi ušlo na kameni predné kolo a poslalo ma to vpravo do kríkov kde som zaparkoval prsiami na veľkej skale obopínajúc ju rukami. Chvíľku som nemohol chytiť dych a začalo sa zatemňovať pred očami. No spomenul som si na tú španielku že ma chce dobehnúť, tak som sa dáko pozviechal, vydoloval motorku z kríkov, a pomaly zišiel dole. Stále som sa nemohol naplno nadýchnuť. Ale snažil som sa rozdýchať a podarilo sa. Ale to obrovské pichanie na pravej strane pri každom ráze do kolesa bolo neznesiteľné. Bolo to ale tesne pred cieľom rýchlostky tak som to vydžal. Španielka ma ale predbehla. Išiel som fakt len na dojazd etapy. V cieli rýchlostky ma posielali za doktorom, sedel tam v sanitke opodiaľ. No keď som došiel tú rýchlostku v kamení, tak na prejazd som si trúfal o to viac. Doktora som odmietol s tým že v paddocku, v San Teodore kde by som mohol ísť aj na rontgen, lebo som počítal so zlomenými hornými rebrami.
Nakoniec som k doktorovi nešiel. Maťka mi naordinovala Tramal a išiel spať. O motorku sa postaral Kája, vymenil obe gumy, vzduchový filter, zadný mousse a podoťahoval špice. Dada vymenila olej a olejový filter, Maťka spravila roadbook a Libor ho namotal. Že keby som sa rozhodol ísť. No ja som sa v duchu rozhodol ísť už dávno.
11.6.2015 – piaty deň
Spojovačka samozrejme v pohode, ďalší Tramal zabral. Spojovačka bola oproti roadbooku zmenená. Končila inde ako mala. Ráno dali pri raňajkách každému do ruky zmenu. Bolo to na poslednú chvíľu, lebo bolo hlásené, že na časti trate rýchlostnej skúšky čo sme mali ísť sa môžu vyskytnúť autá z WRC. A to by nebolo bohviečo také v protismere stretnúť. Zďaleka by to nedopadlo tak ako stret s inak sympatickým Katarčanom na quade minulý rok. Za križovatkou na ktorej sa odbočovalo opačne oproti pôvodnému roadbooku stála španielka. Že či je to dobre. Ja že hej tak sme išli spolu, no stále sa obzerala či idem za ňou. Došli sme na rýchlostku. Pozerám na môj roadbook a na jej a chytila ma panika. Ona mala úplne iný. No potom mi vysvetlila že vlastne sme na 35-tom kilometri rýchlostky a stačí mi pretočiť roadbook na tento 35-ty kilometer a to je tento štart. Tak som si vydýchol.
Rýchlostku som išiel opatrne vedomý si toho, že každé rozhodenie by som nemusel zrovnať, lebo rebrá riadne pichali pri každom ráze. Ani sedieť a ani stáť v stupačkách. Najlepšie by to bolo stáť v stupačkách bez držania riadidiel. No to nešlo. Naviac pred cieľom rýchlostky bolo strašne dlhé a strmé kamenisté stúpanie s pevnými aj voľnými kameňmi. Za normálnych okolností by som sa na to tešil no teraz to bolo utrpenie. No a v polovici stúpania motor mojej KTM zhasol. Prvé bolo pozrieť koľko mám benzínu v nádrži. Ani kvapka. Zato v zadnej dosť. Chybu sme spravili s Karlom že nalial tak do trištvrte lebo bola krátka rýchlostka a ja som mu povedal aby dolial. tak dolial zadnú. Slnko riadne pieklo, tak vzduch a benzínové pary v prednej nedoliatej nádrži ju zase natlakovali a teda benzín zo zadnej nádrže sa nenasával. Stačilo teda uvoľniť uzáver prednej nádrže, vypustiť vzduch a pumpičkou, mojím vynálezom prečerpávať benzín do prednej nádrže. Keď sa to dalo aj počas jazdy.Tak som sa dal predbehnúť viacerými jazdcami ktorých by som bez problémov pozávodil. Takto som došiel do cieľa a spojovačkou ku asistencii.
Bolo to pri horskej reštaurácii v krásnom horskom prostredí odkiaľ bolo vidieť aj časť trate rýchlostnej skúšky. Tam som dostal od Maťky ďalší tramal.
Pred štartom za mnou prišiel jeden Francúz že kedy štartujem. Išiel som 10 sekúnd pred ním. Po nejakých zaváhaniach ma dobehol a keď som ho púšťal nechcel ísť. Keď som sa mu druhýkrát uhýbal zakričal mi čosi že roadbook. Pozriem sa a on vôbec nemal namotaný roadbook, a držal sa ma aby nezablúdil. Asi si u asistencie na to zabudol. Tak som sa snažil ísť rýchlejšie. No nepochopiteľne som na rovnej úzkej piste stočil dole doľava a on za mnou. Otočil som sa rýchlo, počkal na neho a išli sme ďalej spolu. Naraz v protismere sa rútil jazdec, ledva sme sa mu obaja vyhli. Po niekoľkých kilometroch ma ale predbehol no po ďalších som ho zase videl za sebou. Išiel som takým akoby známym terénom a veru som si spomenul že s Tonom Zboranom sme tu boli pred jeden a pol rokom na Legend rally a tu sme riadne aj s Botturim poblúdili. Vedel som ako to vtedy malo ísť a naozaj v roadbooku bola taká nenápadná odbočka zo širokej pláne vľavo. Veru som to spoznal a bez problémov som tam na prvý krát odbočil. Na rozdiel od ďalších dvoch idúcich pred nami čo ťahali plným plynom hore do kopca.
Takto sme traja- ja s tým Francúzom a týmto ďalším došli do cieľa rýchlostky. Tam mi obaja veľmi ďakovali že som ich dotiahol. Ten Francúz naozaj nemal roadbook a ten druhý zhodou okolností jeho týmový kolega zase mal pokazený treepmaster. Tak som sa im snažil vysvetliť že mali ísť vedľa seba a ten s tým dobrým roadbookom sa mal pozerať na kolegov treepmaster a bolo by to vyriešené. Obaja mi sľúbili pivo,čo som však doteraz ešte ani nevidel, nie to že by som ho ešte vypil.
V cieli na námestí v San Teodoru už čakali Kája s Liborom a Ondrom pri pive a Dada s Maťou pribehli na Dadinej KTM že či viem kde idú. Jasne že som nevedel. Tak Dada povedala že idú vyberať dáke šaty a topánky k Číňanovi, lebo vraj Antonello, riaditeľ rally ju vybral aby odovzdávala ceny na slávnostnom vyhodnotení. O chvíľu sa obe vrátili, Dada už oblečená v šatách a odovzdávanie cien stihla.
Tak takto to bolo na tohtoročnej Sardegna Rally Race, majstrovstvách sveta v crosscountry rally. Ako to ale u mna byva zvykom, po spanku na rakuskej dialnicnej pumpe som rano nenastartoval Ducato. Uplne vybita bateria od zapnutej chladnicky. Pomohla obsluha pumpy pozičaním štartovacích kablov a ochotný a trpezlivý poľsky párik s terénnom Mitsubishi.
Ak si ešte na niečo spomeniem tak to do tohto textu ešte doplním. Práve pristávame v Livorne a ak nájdeme dáku reštiku alebo pumpu pri ceste s WIFI tak to tam zavesím a aj fotky na FB. 23.6.2015 Takto pred týždňom po návrate zo Sardínie som išiel rovno za naším chirurgom že čo mám s tou mojou hruďou. Samozrejme našli zlomené 4-té rebro vpravo a relatívne novú zlomeninu, no už zahojenú 7-meho rebra. Tak to sa mi stalo vtedy v Maroku keď som padol z duny na rovnú sabkhu / taký jemný makadam/ pred Maťom Benkom čo namiesto pomoci radšej ma zďaleka obehol / Maťko - viem že nechtiac, že si len zablúdil/. Veru som na jeho pomoc dlho ležiačky čakal, ani som sa nevedel postaviť ani dýchať som poriadne nemohol, nieto ešte zdvihnúť motorku a ísť ďalej. Aj vtedy ma to strašne bolelo, no dáko som tú rally tiež dokončil a ani nešiel do nemocnice. Tak teraz mám s motorkami chvíľu pokoj , nepôjdem ani môj obľúbený majstrák v endure, no teším sa na augustovú Serres rally v Grécku. Nahovoril som aj Števa Svitka, že nech niečo ukáže aj tam a nie len na našich gulášoch. Uvidíme či pôjde. No a koncom mesiaca sa prihlasujem na Africa Eco Race 2016 z Francie do Dakaru. Dúfam že nebudem zase zo Slovenska sám!