Na túto 6-dňovú sme sa s Čipkovcami dohodli už minule v Mexiku. Nakoniec sme na ňu išli na poslednú chvíľu. Zapríčinili to pracovné povinnosti a málo času na prípravu motoriek. Ja som moju motorku dostal tri dni pred odchodom, a Dušan musel riešiť týždeň pred odchodom problém so svojou novou KTM 450EXC. Nakoniec sa rozhodol pre istotu požičať staršiu 300-vku, ktorú musel ešte zodpovedne na súťaž pripraviť.
Zhrniem v skratke našu účasť.
Prvý deň: Najnepríjemnejšiu spomienku na prvý deň má isto Dušan. V jednom takom rašelinisku zvolil tak nepríjemnú stopu, že sa dostal do takého bahenného zábalu, ktorý mu nedokážu dať ani v Piešťanských kúpeľoch. Keď už vyše pol hodinu doloval motorku z toho bahna skoro do pol pása zaborený, preletel okolo v inej drážke nič netušiaci Vilo Veteška. Dušan v cieli vravel že to ho tak nabudilo, takú silu mu dalo, že sa celou silou oprel do motorky a podarilo sa mu ju dáko uvoľniť. Jednoducho sa nedokázal len tak prizerať na to ako ho Vilo s ľahkosťou predbieha a on chudák nedokončí už prvý deň a odpíše takto celý tým.
Keď som prišiel do cieľa sedel tam o kontajner opretý vysilený Tomáš, ktorý zameškal 13 minút a jeho prvé slová boli: Prečo som sa ja hlupák dal nahovoriť od vás na túto 6-dňovú? Prečo? Prečo?
Taký bol prvý deň. Vilo len tak-tak stihol do hodiny po svojom čase, Buchta a ja sme meškali vyše ¼ hodiny, pričom Buchta sa aj trápil v cieli s KTM-áckym prezuvákom. Na ďalše dni si radšej zobral na výmenu gumy svoj. Jedine Zlato Novosad išiel ako sa patrí. Jednoducho skúsenosti.
Našťastie sme nevedeli ako sú napnuté časy a cesty v prvej časovke sme šli podľa pokynov Zuzky Onhajzerovej – pomaly aby nás v meste nezastavili policajti.
S viacerými pamätníkmi sme sa zhodli že to bol jeden z najťažších úvodov 6-dňových. Je pravidlom že prvý deň sa dávajú aj za sucha B-časy aby sa jazdci rozjazdili a zoznámili s terénom. Pomalšie časy poriadateľ dal až pre druhý deň, keď bolo zrejmé že v pondelok trochu načasovanie „prestrelil“.
Druhý deň bol smolný zase pre mňa. Neviem systém akým sa snímali časy v časovkách, mali sme čipy na teleskopoch, ale časy zrejme nahadzovali manuálne do počítača. Lebo jedine tak by sa mohlo stať že sa pomýlili o celých 20 minút. Alebo nahadzovali postupne čísla a počítač im priradil čas? V tom prípade moje číslo možno zabudli nahodiť a nahodili ho dodatočne. Celkovo v časoch z časových kontrol bol zmätok. Keď bolo viac jazdcov pri hodinách napísali tomu poslednému aktuálny čas, teda niekedy o minútu viac. Tak na to doplatil aj Tomáš keď dostal tvrdú a v následnej časovke zase nič netušiaci predčasnú. Po týchto skúsenostiach sme si už zapisované časy kontrolovali. Pritom čipy by dokázali čas prejazdu medzi žltými vlajkami presne stanoviť, ukázať na monitore a to by časomerač jednoducho zapísal do karty a nemusel by sa nikto handrkovať o svoj čas. Napr. v prejazdovkách sme prikladali aj náramok s čipom, ktorý sme mali na ruke aby bol aj jazdec jednoznačne identifikovaný. Aj pri vjazde do Parc-fermé, aj do pracovného priestoru bol monitor ktorý krásne odpočítaval čas do vjazdu jednotlivým jazdcom a priložením náramku sa vynuloval.
Všetko by bolo však v poriadku keby zo strany časomiery bola aspoň snaha niečo preskúmať a nielen vytlačiť časy mojich prejazdov a povedať že takto to bolo a aj bude.
Smola že ľadvinku čo som stratil aj s kartou po tejto časovke mi fotografi čo ju našli dali až pred záverečným motokrosom keď už boli časy schválené jury. Jasne tam bol zapísaný môj správny čas.
Dušana zase trápili banality. Povoľovanie zadnej osky. Či to bolo spôsobené tým že ju montuje opačne aby sa mu lepšie nahadzovalo koleso? Vtedy pri nárade kameňov do matky ktorá je naľavo je to aj možné. Odvtedy si ju dal naopak.
Ďalší problém- uvoľnený čap zadných platničiek a následná ich strata. Jazda bez brzdy celú časovku ho stála 16 minút.
Tretí deň som zhruba v polovici kola /išlo sa iba jedno cca 230 km/ som prichádzal k strmému pieskovému výjazdu v takom úvoze. Trápilo sa tam už dosť jazdcov. Naraz zhora letí Dušan v protismere a kýva aby som išiel za ním. Tak sme išli takou obchádzkou až sme sa aj s jedným Portugalcom dostali za ten kopec a ľudia stojaci navrchu nám ukazovali aby sme išli ďalej. Potom mi ale stále vŕtalo v hlave či tam náhodou nebola prejazdovka podobne ako na vrchole takého náročného kamenistého výjazdu.
No a práve kliniec do rakve mi zabil Portugalec, ktorý mi pri čakaní na svoj čas v časovke ukazuje že mu chýba prejazdovka a že bola v tom výjazde. Pozerám že aj mne. Tak ukazujem že čo už, poďme ďalej. Ale tak som sa trápil pri pomyslení že budem tak hanebne vylúčený spolu aj s Dušanom a že sa Tomášovi ani Peťovi Radócimu, ani nikomu doma nebudeme môcť ani pozrieť do očí. V ďalšej časdovke som to povedal Dušanovi no on povedal že už bol skoro hore ale zavadzal mu tam ktosi a že ho poslali na tú obchádzku /po ktorej sme mimochodom išli úplne prví/. Aj tak ma však nepresvedčil. V prefiniši som pozrel na prejazdovky Vilovi a mal to isté. Prvú, tretiu mal cviknutú, a ešte jednu čiarku fixou. No a keď v cieli kontrolovali prejazdovky a nezistili nič, až potom som bol spokojný. Aj Portugalec mi podal ruku že je rád keď za nami išiel.
Štvrtý a piaty deň bol dosť na maximálnu rýchlosť.Aj keď sa jazdilo dosť v lese v peknom prostredí, prevažne viedla trať po šotolinových cestách, ktoré z času na čas zrovnávali gradery. Keď Vilo vravel že mu motorka nejde viac ako 90km/h asi neklamal. Tam kde sme išli niekedy aj 120km/h fakt mu to nešlo rýchlo a všetci ho predbiehali. Keby pridal varila by sa mu vraj voda. A tých šotolinových ciest bolo neúrekom. Najhoršie na nich bolo to že skoro nikdy som nevedel či je to nejaká poľná cesta alebo normálna cestná komunikácia. Veľakrát boli tieto cesty osadené aj značkami obmedzujúcimi rýchlosť, niekedy aj na 30km/h. Nikdy však tam nebol koniec zákazu, tak sa išlo vo veľkej neistote či nám nenamerajú prekročenie o nejakých 30-40km/h čo automaticky znamená vodičák. A policajti dávali takto nachytaným jazdcom papier na dojazd do 17.00 a na druhý deň ráno po štarte sedeli v autách a kontrolovali či takýto jazdec náhodou neodštartoval. A to až vtedy by mohol byť riadny prúser. Našťastie na týchto šotolinkách som ich nikdy nevidel, boli vyslovene len v meste a dedinách. Paradoxne o tom vie povedať svoje Vilo, keď ho namerali o nejakých 14km/h a pokutovali okolo 120€. Keby nemal pri sebe kópiu vodičáku a techničáku, veru by s ním asi išli do depa pre papiere a to by bol pre neho isto nedokončený deň.
Šiesty deň – to bol prakticky len 15-minútový motokros v peknom areáli za krásneho slnečného počasia z množstvom divákov.
Keď sme už pri tých divákoch – u nás býva zvykom že v náročných pasážach trate je množstvo divákov. Tu ak sme mali na trati problém, veru nebolo nikoho kto by nás napríklad pomohol vytiahnuť z bahna. Bolo vidieť viac motoriek ktoré možno pre poruchu jazdec nechal v lese aj celý deň a možno aj cez noc. Naopak, na testoch bolo divákov relatívne dosť.
Ešte o technickom zabezpečení nášho tímu. Išli sme jedným autom traja jazdci a dve dievčatá - Dušanova dcéra s kamarátkou čo nám pomáhali a zabezpečovali štartovný priestor a cieľovú časovku. Mimo toho každodenne chodili na testy ale tak aby sa stihli vrátiť pripraviť náradie, náhradné diely , namazať mousse a vtlačiť do pneumatík, prípadne aj zakúpiť potrebné diely u KTM ktoré sme potrebovali do cieľa. Večer prať, pripraviť dáke jedlo. Zvládli to na jedničku.
Časovky na trati nám aj Púchovcom zabezpečovali doprovoďáci AMK Jiřetín, s ktorými sme to dohodli vopred. Asi však nepočítali s tým že budeme mať niekedy naponáhlo, tak sme niekedy u nich strávili viac času ako by sme chceli. Nič v zlom, ale bohužiaľ nie sme taký jazdci ako napr. Martin Gottwald, ktorý mal v časovke času dosť. Boli však nablízku aj chalani z Motosport Božkov, ktorí ak bolo treba hneď zaskočili. Ja som v dvoch prípadoch aj našu časovku „prepálil“ a v jednom prípade mi pomohli Božkovci a v jednom prípade keď som sa ocitol až na konci tankovačky a bezradne hľadám našich neuveriteľne rýchlo sa ma ujali Fíni, doplna ma naliali a ešte potľapkali po pleci, keď som pálil ďalej.
Pomohli nám aj Púchovci, keď nám požičiavali prezuváky ktoré sme zabudli doma a využívali sme stan čo postavili v cieľovej časovke. Za to im pekne ďakujeme!
S odstupom času neľutujeme účasť na tejto ISDE, aj keď na trati sme určite mali neraz rôzne myšlienky.
Teraz nás čaká ešte záver MMSR crosscountry, v septembri posledný 3-dňový podnik ME Enduro vo francúzskom Riom es Montagnes a s Dušanom nás organizátor Dakaru vybral z viac ako 300 jazdcov do 200 členného motocyklového štartového poľa legendárnej diaľkovej Rally Dakar.
Je to pre nás niečo úplne nové a možno si ešte ani neuvedomujeme do čoho sme sa to vlastne pustili. Máme však už nové motocykle BMW450X s dakar kitom, tak tú účast berieme celkom vážne. Komentáre priamo z Fínska:
9.00 Sme po raňajkách a ideme pozrieť znovu na prvý test čo ideme tak 30 min po štarte. S Tomášom a Gabikou sme prešli komplet, no Dušanovi sa nechcelo ísť jeho spodnú časť že to bude všetko rovnaké a práve tam je taký 500 metrový úsek s obrovskými kameňmi kde sa bude pravdepodobne rozhodovať o výsledku v tomto teste. Tak nás tam teraz znovu ťahá aby si to pozrel. Slávnostné zahájenie nebolo nič moc. Oproti Mexiku tu to asi nikoho nezaujíma. Už ma Čipkovci volajú do auta, tak už idem. 6.8.2011 - 8.30 Dobré ránko! Už máme po raňajkách. Včera sme boli na technickej prebierke. Prebehla bez najmenších problémov. Po prebierke sme boli pozrieť múzeum ktoré je priamo v areáli paddocku. Starobylé lode, hydroplány a množstvo dalších zaujímavých vecí. Nejaké foto aj z prebierky robil aj Bakul ktorý nás sprevádzal skoro počas celého dňa. Navečer sme boli pozrieť dva testy ktoré sú na spojovačke medzi štartom v Kotke a samotnými okruhmi ktoré sú situované východne od Haminy. Prvý test v lese pri letisku s hlinito-pieskovým podkladom má asi 500 metrový náročný kamenistý úsek na ktorom s bude zrejme rozhodovať. Počítam že tam bude mať aj dosť jazdcov pády. len to treby bez zastavenia spoľahlivo prejsť. Druhý je namotaný asi na jedinom kopci medzi Kotkou a Haminou, kde je zároveň lyžiarske stredisko. Pieskový podklad, aj s výjazdami a zjazdami. Na veľkej časti trate je tesne pod pieskom hladký kamený podklad a dalšia pasáž medzi stromami - hladká kamená platňa - ako keby bol chodník betónovaný. Predvčerom večer sme sa s chalanmi z AMK Jiřetín dohodli že nás budú na trati komplet tankovať a zabezpečovať aj občerstvenie. veľmi obetaví ĺudia a s maximálnymi skúsenosťami. Zároveń budú robiť servis aj púchovcom teda mimo Buchtu, ktorý má servis zabezpečený u KTM. Keď sme pri týh púchovcoch- Bývajú v karavanoch v takom privizórnom kempe pri športovej hale , kde majú k dispozícii aj všetky sociálne zariadenia, sprchy a tak. Ale je tam večer vcelku nebezpečne, už tam asi navečer nikdy nepôjdeme pozrieť. Z každého rohu a zákutia tam číha dáke nebezpečenstvo. Raz Buchtova slivovica, Novosadova hruškovica, Bakulove už ani neviem čo a návrat na náš hotel je potom vždy v ohrození. Dnes asi pozrieme radšej Vila Vetešku z rodinou, ktorý pred týmto nebezpečenstvom veľmi prezieravo ušiel do oficiálneho kempu pri mori. 16.30 Tak dnes sme prešlapali 4 testy. Dva pre 1-2. a 3.deň a dva pre 4. a 5.deň. Prvý test nazvaný "napalmová strelnica", druhý "všehochuť", tretí "zákopová zemľanka" a štvrtý "pieskovňa". Test "napalmová strelnica“ bol v lese vo vojenskom priestore so zákopmi, starými ruinami vojenských objektov. Podklad - pieskovo-hlinitý všetko medzi stromami.Bol tam priestor s najväčšou pravdepodobnosťou cvičisko na napalmové zbrane o čom svedčia aj informačné tabule a rôzne spálené objekty. Test "všehochuť" - tam bolo teda všetko. Štart na motokrosovej trati, vjazd do lesa na hlinitú cestu z viacerými kamenistými úsekmi, prechod malým brodom, cestný asfaltový úsek s dvoma ostrými zákrutami, vjazd na motokrosovú trať s tobogánmi, lavicou, dvojskokom, šotolinová cesta, potom prechod bažinatým úsekom a cieľ. Test "zákopová zemľanka" bol opäť vo vojenskom priestore s množstvom zákopov, podzemných chodieb a miestností. nechýbali poľné latríny. Do niektorých podzemných priestorov aj s poschodovou posteľov a starými peterkami sme sa aj dostali a narobili dáke snímky Trať bola hlinito-piesková medzi stromami, s kamenými plochami , šotolinovou cestou a jedným pekným plynulým kameným odskokom. Pieskovňa - to bol test komplet na piesku s krátkymi výjazdami aj zjazdami. Celý sme ho neprešli, lebo asi pár merov od neho dakto pálil z dákej flinty jednu ranu za druhou a báli sme sa aby nás nepostrieľal. Vyzerá dosť náročný. Ostal už iba jeden test ktorý sme neprešli v najvzdialenejšej časti trate 4. a 5.dňa. Chalani z Motosportu Božkov vraveli že ho ale treba vidieť. Zatiaľ sme ho nazvali "veľká neznáma" Okolo tretej začalo pršať a pší až doteraz aj keď sa už mračná začínajú trhať. O siedmej pôjdeme na slávnostné zahájenie do historického centra Hamminy - do amfiteátra Bastioni Po návrate skúsim dohodiť dáke foto. 4.8.2011 Tak už sme aj po administratívnej prebierke. Cestu až do Tallina sme prekonali bez problémov a stihli sme včera aj posledný trajekt do Helsínk aj keď sme ho nemali zabookovaný. Máme už aj prvé fotky od Bakula, ktorého sme stretli na trajekte. Po dohode s Petrom Radóczym sme presunli technickú prebierku na piatok.Chalani z Enduro Club Púchov tu boli už skôr, tak majú už za sebou aj dnešnú technickú prebierku. Majú v doprovode aj ani nie ročného mladého Vetešku, tak sa budú musieť činiť aby mu nespravili hanbu, aby bol mladý na nich hrdý. Púchovci spia v campe asi 10 min od paddocku, my vo Ville Vanessa asi 5 min od nich. Máme tam saunu, bufetové raňajky a vonku z izby namiesto na balkón vychádzme rovno na trávnik s murovaným grilom, kde sme si už aj rozložili pekné oranžové KTM deky čo nás čakali na izbe. Majitelia sú Rusi, tak my komunistickí pamätníci nemáme ani s komunikáciou žiadny problém. Teraz musíme do večera konečne v pohodlí dospať a večer sme sa dohodli na stretnutí s chalanmi z českého AMK Jiřetín aby sme sa dohodli na servise v časovkách, čo nám aj púchovcom predbežne prisľúbili. Ja si musím ešte poliečiť hlavu, ktorú mám celú dotrepanú od tvrdých rohov skriniek Dušanovho Ducata. Prekvapila nás tunajšia príroda, keď namiesto piesku čo sme videli po celej ceste od Waršavy až po Tallin, nás vo fínsku čakali skalnaté podklady s voľnými kameňmi nezriedka až o priemeru cez 3 metre. Tak sme zvedaví na informácie od jazdcov či išli na inšpekciu trate aj so známym Giovanim Salom. Zajtra sa opäť ozvem, Jano