DomovPredajSlužbyAkciePrenájom priestorovPožičovňaAKTUALITYMotošportMédiaDiskusieKontakt
Motošport > AbúDhabí DesertChallenge14

Abú Dhabí Desert Challenge

Aktuality

Abú Dhabí Desert Challenge je prvým podnikom Majstrovstiev sveta v crosscountry rally. Je to vyslovene púštna rally bez veľkých spojovacích etáp prakticky stále v pieskových dunách. V posledných ročníkoch v motocyklovej kategórii kraľoval Marc Coma

Oficiálna stránka:       http://abudhabidesertchallenge.com


Denné spravodajstvá z rally bude vysielať Eurošport okolo 23.00 hod. a reprízu na druhý deň okolo 8,00 hod.
Štartovné listiny
Priebežné výsledky
Fotky od Dadky
Dalšie fotky o
d Dadky
Fotky od oficiálneho fotografa
Fotky sú na FB, prístupné každému. Ak vám ich neotvorí, staačí sa jednoducho zaregistrovať na FB

26.2.2014

Po absencii na tohtoročnom Dakare 2014 som sa prostredníctvom SMF prihlásil na túto rally a pred pár dňami mi prihlášku potvrdili.
Rally by som išiel na motocykli
BMW G450X čo som s ním štartoval na oboch Dakaroch
Na tejto rally je totiž predpísaný rovnaký dojazd cca 250 km v teréne a pri určitej rezerve treby voziť cca 30 litrov benzínu. Tak isto je predpísaná aj 3-litrová nádrž na vodu a všetky navigačné a bezpečnostné prístroje presne ako na Dakare.
Iné "horské" rally , napríklad Sardegna Rally Race má úseky medzi dvoma tankovaniami do 100 km, takže tam stačia sériové enduro motocykle vybavené väčšou nádržou a nemusia mať nádrž na vodu.
Na oboch Dakaroch ma sklamal motocykel, tak dúfam ze tentokrát vydrží.
Beriem so sebou aj asistenčné auto
Fiat Ducato 4x4 a dvoch členov doprovodu.
Managera, vodiča a tlmočníka v jednej osobe -
Danielu Ozanovu z BB 
Mechanika a vodiča - Miroslava Šipikala z Novej Bane.
Miro mi robil doprovod na ISDE v Nemecku, na Dakare 2013 a pomáhal aj na ISDE Sardegna.
Dadka nahradi oproti Dakaru 2013 Radku Mazákovú ktorá kôli pracovným povinnostiam odriekla účasť.
Dadka je hotový motocyklový maniak. Jazdila na crosske, triale no hlavne prebrázdila na motorke po celom svete pomaly 60 000 km. Naposledy sa vrátila z potuliek po Vietname. Ovláda angličtinu, nemčinu a taliančinu, dohovorí sa španielsky a doteraz mi na diaľku /pracuje v Švajčiarsku/ pomáhala pri komunikácii s prepravcom zabezpečujúcim dopravu stroja do Dubaja a späť a so všetkými potrebnými prekladmi do taliančiny, či angličtiny kde nestačil google.
Auto s naloženým motocyklom a ostatnými dielmi, výstrojom a potrebnou výbavou musí totiž spĺňať určité podmienky, náklad nesmie byť len tak krížom-krážom pohádzaný v aute ako keď sme išli na Dakar ale všetko musí byť na paletách a v krabiciach, a každá krabica zvlášť označená a opatrená  presným zoznamom jej obsahu.  Auto sa  už 5. až 6.-teho marca naloďuje v Talianskom Janove a asi 3 týždne trvá plavba do Dubaja, kde si ho 2.apríla vyzdvihneme.
Motorku som po Dakare prakticky nejazdil , zajtra by som ju chcel  trocha prevetrať popri Váhu, ak bude O.K. poumývať a odložiť. Poruchu - rozsypané zapaľovanie mi chalani opravili ešte na Dakare, tam som ju trochu poskúšal, išla dobre, no na ďalší deň ma už nepripustili k štartu pre vynechané WP. Problém sme mali ale s autom, Poprehrdzavené prahy sme však povyvárali a ponatierali. Keďže som mal cestu do  Brezna, cestou som ho odskúšal  a zároveň, využil  sluzbu tamojšej STK. STK dopadla dobre a vyzerá že auto je v poriadku.
Najhoršie je to však so mnou. Po vyše trojmesačnom ničnerobení a leňošení som stratil kondíciu a dáko pobolieva chrbát a kolená. Chodím k fyzioterapeutovi , no ale v sobotu chcem ísť s KTM-kou do Brezna k Belkovi na endurocross. Sám som zvedavý ako mi to pôjde. 

6.3.2014 nakládka na loď v Janove
Tak u Belka som len vytiahol motorku. Bolo zima a mokro tak som na prvýkrát neriskoval.
V stredu 5.3.som do Janova s naloženým Ducatom išiel cez Novú Baňu kde mi Miro dal dáke svoje osobné veci aby sme nemusel v lietadle platiť za batožinu. Predtým v Žarnovici som bral Maťu ktorá mi robila doprovod na posledných troch 6-dňových. Vie čosi po taliansky a aby sme nemuseli cestou spať sme sa za volantom striedali. Doobeda vo štvrtok sme sa dostali do prístavu VOLTRI na sever od Janova. Od rána tam bezradne čakali Kazachstanci s kamiónom a Poliaci s dvoma dodávkami. Drvivá väčšina vozidil sa nakladala v stredu. Práve ako sme dorazili prišiel na parkovisko aj Cristiano z logistickej firmy BFG s ktorým sme dopravu vybavovali. Zaviedol nás na prekládkový terminál kde sme po krátkych papierovačkách naše autá naložili do kontajnerov. V kontajneroch boli dodávky naložené dosť natesno, tak dúfam že sa hlavne mojej nič nestane. Teda keď som videl ako s tými kontajnermi manipulujú tak mi veru nebolo všetko jedno. Ako sme skončili celú procedúru dali sme si na blízkej AGIP pumpe čosi pod zub a po chvíli volal Emil Čunderlík čo bol v Taliansku na tovar . Boli sme dohodnutí že nás zoberie domov.

Po chvíli prišiel a išli sme domov. No to som si len myslel. Po dvoch dňoch behania po Taliansku mal v pláne ešte navštíviť troch dodávateľov. No už bolo dosť neskoro a v niektorých firmách zavreté tak sme prespali u jedného jeho kamaráta od KTM. Ráno, teda doobeda v piatok sme sa stavili ešte u dvoch KTM predajcov a v GAERNE, kde robia motocrossové čižmy. Všade to trvalo dáky ten čas, naviac nás zdržala policajná kontrola, tak domov sme sa vrátili neskoro v noci. Až doma som si spomenul že som do auta naložil viac motokrosového výstroja ako som mal, tak teraz keď budem chcieť pojazdiť na KTM-ke budem musieť zohnať dáke okuliare, chrániče.
Administratívne resty už nemáme, mám vybavené prihlášky moje aj doprovodu, letenky, hotely, prenájom IRITRACKU, GPS, núdzového majáka. Všetko potrebné je zaplatené, treba mi ešte zaplatiť prenájom a depozit na prístroje. To však stačí tesne pred odchodom. S Dadou a Mirom letíme do Dubaja 30.3. naobed z Budapešti. V Dubaji prespíme v hoteli do 2.4, kedy prevezmeme auto, a presunieme sa do AbuDhabí. Tam je stredisko súťaže
na okruhu F1 a hotel máme odtiaľ pár minút pešo. Cena hotela je vcelku výhodná, dvojka izba za 68€ včítane bufetových raňajok. A ešte dalšie benefity, zľavy na reštauráciu, masáže a iné. Administratívne prebierky sú 3.4., technické 4.4. Na 5.4.-ty je plánovaný párminútový prológ. 6.4. sa ide 107-kilometrovou spojovačkou do púšte, kde je štart do prvého 290-kilometrového špeciálu v dunách. 
Itinerár celej rally nájdete tu a mapky trate tu.

9.3.2013. 
V sobotu som bol s Emilom pojazdiť, veru budem ešte musieť na sebe popracovať. na 3x som nevyšiel taký pekný výjazd kde Emil nemal problém.
Večer pozerám e-mail čo mi Dadka posielala pas, vidím že má ešte starý, nie biometrický tak som pozeral na stránka MZV či je to v poriadku a zistil som novinku - že od 22.3.nebudeme potrebovať víza. Celkom to bodlo, písali sme organizátorovi a vraj ak je to pravda nám peniaze za víza čo sme posielali vrátia na preberaní. Ani oni nevedeli že UAE zrušilo víza viacerým európskym krajinám. No a v kancelárii v skeneri som si našiel vodičák. Teda z PB cez Novú Baňu cez Rakúsko, Taliansko až do Janova som išiel bez neho. Našťastie keď som na chvíľu zastavil na dialnici, bez výstražných svetiel, trčiaci až do pruhu a zastavili pri mne taliansky policajti len sa spýtali či je všetko v poriadku. Ja že hej, tak  odmávli a išli ďalej. To u nás by to asi dopadlo inak.Tak v nedelu večer o 8.00 sme pristáli na Dubajskom letisku. Mali sme objednané auto z požičovne no ani ja ani Dada sme nemali takú kreditku ako požadovali pre zablokovanie sumy okolo 1000 eur ako depozit . Nakoniec sme išli do hotela Time Cristal teda taxíkom. V hoteli pohoda, máme apartmán s dvoma spálňami
a dvoma kúpelňami. A s kuchynkou . V blízkosti supermarket  tak sme kúpili dáke potraviny, spravili večeru. No ani len normálne pivo tu nemajú, iba bezalkoholické, tak si pripadám ako na protialkoholickom liečení. V kuchyni boli také fajn nožnice, síce na mäso, ale strihali celom fajn,  tak Dadu napadlo že ma ostrihá, lebo cestou na Budapeštianske letisko som spomínal že v tom chvate som ani k holičovi nestihol zájsť.

31.3.2014
Tak dnes som už pekne ostrihaný sadol s ostatnými do taxíku a prezreli sme jednu časť Dubaja – okolie najvyššej budovy sveta Burj Khalifa. Moderné centrum mesta s umelou riekou a jazerom. Večer sme išli pozrieť na umelý poloostrov the palm Jumeriah. Zaviezol nás tam taxik až k hotelu Atlantis.  Škoda že pre nedostato času sme nešli pozrieť do delfinária kde je možné plávať v bazéne spoločne s delfínmi, pohladiť ich, porozprávať sa s nimi a samozrejme za patričný obnos tunajšej meny aj sa s nimi vyfotiť. Muselo nám stačiť pozrieť obrovské akvárium so žralokmi, rajami a ďalšími  morskými živočíchmi. Od Atlantisu sme sa rozhodli prejsť na pevninu do centra pešo po obvodovej časti poloostrova. No dáko som si pomýlil tvar tohto poloostrova s iným a tak namiesto aby sme sa dostali na pevninu tak po asi 7-mich kilometroch sme sa ocitli v areáli dákeho klubu a to bol koniec. Ďalej už len voda.  Predstava ďalších 7 kilometrov späť a  potom zase zo 5 km na pevninu bola strašná tak sme súhlasili s tým že nás priamo na hotel zavezú svojím autom. No šofér si zrejme pomýlil hotel a úplne bezmyšlienkovite blúdil po Dubaji a nevedel kde je náš hotel aj keď sme mu povedali názov. Pomohla moja navigácia do ktorej som si dal nainštalovať najnovšie mapy Dubaja a dada, ktorá si pamätala že kúsok od hotela bol MacDonald. Aj keď navigácia nenašla hotel, tak našla ten MacDonald a boli sme konečne doma, aj keď síce už po polnoci.
1.4.2013
Dnes v utorok sme ráno išli taxíkom do prístavu Jebel Ali pre auto. Všetky formality boli v poriadku, a zatiaľ čo Mira s Dadou zaviedli do takej čakárne. Mňa vybavili modrou pracovnou prilbou a krikľavo žltou reflexnou vestou  a spolu s mojími sexi červenými bay watch kraťasni čo som sa s nimi fotil na Dakare s Layou Sanz mi začali zháňať pracovné topánky,lebo som tam prišiel iba s ľahkými kroksami. Topánky s mojím číslom nenašli tak zavolali hlavného bezpečnostného technika ktorý mi osobne povolil vstup na moje vlastné nebezpečie na prekládkový portál. Kontajner s autom sme našli hneď, len sa dostať doňho, odbrzdiť, odradiť bol problém. V taliansku ho do toho kontajnera asi nakladal dáky 30 kilový chudý talian a ja som sa do toho auta cez dvere nedostal. Popri obrovskom smiechu prístavných robotníkov som sa vyzul, pretlačil okolo steny kontajnera ku dverám, otvoril okno a cez okno som sa horko-ťažko dostal dnu.  Nešlo ale  naštartovať, tak ma vytiahli von.
Vonku bolo treba pripojiť batériu čo taliani odpojili, odistiť zadné dvere, a odstavil som ho na parkovisko, kde mal prijsť pozrieť auto  colný orgán. Každú chvíľu mi bolo povedané že o 5 minút, celovo 3x po pol hodine, takže som čakal asi 1,5 hodiny. 
Nakoniec colník prišiel , skontroloval len VIN čísla a išli sme na hotel. Mali sme už málo nafty,tak sme zabehli na pumpu. Natankovali sme za cca 0.7 eur/liter. Benzín tu stojí cca 0.35 eur/liter, tak nečudo že väčšina áut sú tu benzínové 4-litre.
Keď Dada s Mirom išli zaplatiť a kúpiť dáke bagety na obed a ja som sa pokúšal zaparkovať auto, prišiel ku mne jeden pán a že či viem po rusky. Jasne že viem, povedal som. Tak začala debata čo tu robím s autom, ako som to auto dostal a tak. Naraz spravil vec čo ma totálne zaskočila. Otvoril peňaženku, vybral 200 AED a dal mi že veď sme bratia Slovania. Nechcel som, no zároveň som nechcel uraziť tak som ich zobral. Začal fotiť naše auto, menovky na dverách a hovoril že clej rodine povie že bol v dubaji so Slovákmi. Medzitým prišli naši, dal so mu nálepky a plagáty a všetci sme sa vyfotili. Pýtame sa čo tu robí. No a on že je zástupcom MOL pre Dubaj a vlastne my  sme tankovali jeho naftu. Poobede sme navštívili pláž pri hoteli Burj al Arab, pokúpali do večera a doteraz píšem tento článok a Dada dáva na internet fotky čo nafotila. 
Zajtra v stredu ideme do Abu Dhabi do depa na okruh F1 a pozajtra vo štvrtok nás čakajú už administratívne prehliadky. 

2.4.2013

V stredu sme prišli na Yas Marina na okruh F1. V depe ešte len pár áut, tak sme sa ubytovali v hoteli Centro Yas Island.
Po kiksoch s čipovými kartami, keď sme si mysleli že nám ich pomýlili, lebo sa nám nedala otvoriť izba a behali sme od našej izby s Mirom k  Dadinej sme sa tak doplietli že sme už ani nevedeli na akom sme kto poschodí a koho je  ktorá izba,. A jediný problém bol nefungujúce karty. Deň sme zavŕšili poby tom na blízkej pláži. Požičali sme si s dadou Windsurfing a trošku som sa povozil. Aj Dada skúšala, no dáko zo začiatku nechápala ako to s to plachtou funguje, a keď pochopila tak už bolo treba na breh. Skúsime nabudúce každý zvlášť.

3,4,
Na programe boli administratívne prebierky. Napodiv išlo všetko ako po masle. Marie s ktorou som si vymenil kopu mailov ohľadom víz, ma spoznala. Doklady sme mali všetci v poriadku takže doobeda sme vybavili prebierku a vyfasovali GPS aj Iritrack. Poobede sme chystali motorku. Miro poprezúval, pokontroloval, ja som nainštaloval prístroje, povešali sme na motorku všetko čo bolo treba, náradie, výbavu na prežitie, Olepili motorku a auto. Dada pozisťovala od organizátora všetky potrebé informácie, poprekladala bulletin. Technickú budeme mať zajtra, okolo obeda. , nájsť plavky Navečer že ideme zase na pláž. No Dada nevedela nájť svoje KTM plavky, behala ako splašená po izbách. Nakoniec ich mala v svojej izbe v igelitke priamo na očiach. Nepochopiteľné že ich nevidela. Už začína chytať odo mňa toho Alzheimera. Čo som sa tu nahladal okuliarov, jedných aj druhých je až neskutočné. Nakoniec sme netrafili autom na pláž čo je 10 minút pešo od hotela, pol hodinu blúdili pokiaľ ju nezavreli. Tak bolo treba už nabrať pre istotu benzín , naftu, nakúpiť vodu, dačo zajesť a keďže sme už nemali ani fuka išli sme do mesta do dákej zmenárne a nakúpiť. Trafili sme vcelku dobre zameniť, nakúpiť vody a aj sa dobre najesť v jednom fastfoode. Boli sme mimo turistického centra, tak medzi iným sme mohli vidieť aj tlupu nie najkrajších sexuálnych pracovníčok a skoro tolko isto pasákov. Tak rýchlo odtiaľ preč. Až po ceste spáť nás napadol ten benzín a nafta. Všetci hladáme po ceste dáke pumpy, no nič. Tak že na hotel dáko zajdeme a natankujeme vo zajtra pri okruhu. No netrafili sme odbočku na okruh a ocitli sme sa na dialnici na Dubai. A tam zase žiadna pumpa. A ručička už na nule, vonku tma a žiadne obydlia. Tak na 5-ku takých 80km/h. Konečne dáky výjazd z dialnice. Pred kruháčom nad diaľnicou stálo zopár veľkých džípov tak že kde je pumpa. Keď sme zastavili, akosi znervózneli, roboli sa ako keby nič, no zdalo sa že sa chopili aj dákych búchačiek. No nakoniec zisatili že chceme len naftu tak nám poradili. No nakoniec aby sme zliezli z toho kruháču k pumpe čo tam bola po dvoch kilometroch, zliezli sme zas na diaľnicu. Ale hlavne že sme boli už na správnej strane. Prvá možná odbočka vpravo do dákej obce, a naspäť popri dialnici. Hovorím Dade čo šoférovala že žiadne brzdy pred retardérmi. Pekne na päťku, lebo tu zostaneme bez nafty. Tak všetko čo bolo ako tak v aute upevnené už sa váľalo po zemi. No videlo sa nám že už môžeme byť blízko pumpy, ktorá sa mihla popri nás keď sme išli dialnicou.
Ale čo čert nechcel, dáke jednosmerky a šup zase na dialnici a smer od pumpy preč. Sadol som za volant a cúvanie popri zvodidlách pokiaľ sme neboli zase pri tom výjazde. Potom pár jednosmeriek v protismere a ocitli sme sa na pumpe. Hurá došli sme, a mali aj naftu. Lebo tu všetci jazdia iba na benzín. No predčasná sláva. Tá nafta bola iba na poukážky. Po pol hodine handrkovania, keď som už myslel že za 20litrov nafty im dáme Dadu aj s KTM plavkami, ktorá by im aj tak ušla sa ich podarilo obmäkčiť. Ale nezabudli nám zobrať kópiu pasu, aj techničáku na auto. Nepochopili že v kolonke palivo máme napísaní nie diesel, ale MN. A to vraj je čo?
Tak za 50Dirhamov, čo je 10 Eur nám dali tých 20 litrov nafty. Tak konečne asi 30 km do hotela do postele.

4.4. Technická prebierka
Ráno po raňajkách ideme na okruh, dokončiť motorku. Dada ešte všetko popreliezala, pozisťovala čo treba a čo netreba a skoro pol hodinu debatovala s komisármi čo a ako a hlavne ako poblombovať motor. Zase všetko po masle, aj Akrapovič prešiel hlukom. tak 4.4. o 14.44 hod sme mali všetko za sebou. Motorku zbaliť do auta, lebo sa nedávala do parc fermé. Zase všetko ako po maslea 4.4. o 14.44 konečnne pokoj. Dade sa podarilo uloviť Comu aby sa s nami odfotil. Nerobil žiadny problém, príjemný chlap. Akurát moju BMW som už mal naloženú, lebo to by bolo za fotku - Coma na mojej BMW.
Najvyšší čas ísť zase na pláž, po surfy. Predtým do plážového bufetu na Heinekena. Surfy pripravené akurát sa mi nezdál jeden, lebo nemal tú strednú plutvu. Našťastie pripadol Dade aj s malou 3-metrovou plachtou, mne 6-metrová a pekný surf. No a Dada sa teda vytrápila. Vysť z koridora kde fúkal vietor od mora bolo s jej surfom nemožné. Pokúšal som sa to no márne. Tak ho len vyvliecť na otvorené more. No a tam ju vietor zhnal tak ďaleko, že nakoniec ju musela zachrániť loď. Dada tvrdohlavá namiesto toho aby išla na breh sa dal zaviesť ďaleko do mora ale tam odkiaľ vietor smeroval k požičovni.
Na mojom surfe sa mi išlo dobre, dalo sa ísť kam som chcel, Na otvorenom mori to išlo fantasticky. Po hodine do Dadu zavialo našťastie do prístavu a aj ja som tam trafil tak celková spokojnosť. To už nás čadali v bufete, veľmi si nás po prvom raze obľúbili. Pojedli, popili, pofotili sme sa za barovým pultom , vymenili maily a na hotel.

5.4.Ráno. Dáko som sa nevyspal. Večer som dačo písal no podarilo sa mi to vymezať , tak od 5-tej som hore a dačo som naškrabal. Je krásne ráno a z okna vidíme že na špeciál test už chodia pozerať jazdci. Je priamo pod oknami hotela.

Special test

Special test bol situovaný pri mori s na piesovej ploche, kde trať bola vytvorená graderom na šírku asi 10m. Motorky štartovali v opačnom poradí ako mali pridelené štartovné čísla.  Zhruba 1 a pol minútová trať sa mi išla v pohode, akurát pred cielom som to celé dovŕzal, keď som prakticky skončil pri žltej cieľovej zástavke čo je vlastne iba návestie a vlastný cieľ je až o 100m ďalej pri červenej. Stálo ma ti koipu sekúnd, no pri rally úplne nepodstatných. Super testom sa vlastne len tvorí štartovné poradie na druhý deň. No ani tak som nezostal posledný – 39.miesto.

Štart prvej ostrej etapy je 107 kilometrov od okruhu F1. Rozhodol som sa že tam pôjdem už na motorke ako ostatní jazdci. No nakoniec som nechal motorku v aute že ma tam Dada s Mirom zavezú. To bola ale prvá chyba. Išli sme podľa toho istého itinerára ako motorky. Miro šoféroval a snažil sa ísť za jednou skupinkou motorkárov. Keď nám ušli v snahe ich dobehnúť pridal a prepálil jednu odbočku. Že ideme zle sme zistili prakticky už na úrovni križovatky. Ďalšía chyba- nezastavili sme aby sme opatrne precúvali ale išli ďalej že sa otočíme. Nakoniec sme  tak kiksovali, že sme nabehali hádam 50 kilometrov, a stále sme nevedeli kde sme. Keď sme sa ocitli na dákom stavenisku diaľnice, už nám nevedel poradiť nikto. Akurát jeden stavebný inžinier mi ukázal aspoň smer na Yas Ysland, k okruhu F1. A to sa už blížil čas štartu. Od okruhu sme sa už držali itinerára a cestu ľahko našli. No čas štartu mi už vypršal, tak Dada volala Marii čo mala na starosti jazdcov, že čo ak prijdeme neskoro. Vraj sa máme obrátiť na Marca – taliana s ktorým sa Dada už spoznala keď konzultovala plombovanie motora.

Prišli sme na štart a Marco nás už čakal. Vraj v kľude, ak sa stihneme pripraviť pred štartom áut nie je problém. Nakoniec v strese som na seba všetko nahádzal, ani roadbook nezaložil a odštartoval do tých dún. Roadbook ani nebolo treba, lebo tu sú všetky waypointy navádzané šípkou na GPS. Ani vlastne neviem ako by sa inak dalo ísť , keď 100 - 200  kilometrov nie je nič iné len duny a duny.  Tak som odstartoval asi 15 minút za ostatnými, s Comom, Goncalvesom a Barredom a ostatnými továrenskými jazdcami na záver. Spolu 20 minút meškanie už na štarte. Potom sám a sám – a duny piesku a nič iné len piesok. Nikde ani živého ducha. Až po 148 km tankovanie z barelov. Do tankovania som predbehol síce zopár jazdcov, čo mi tak trochu pridalo na sebavedomí. A stretol som jedinú ženu v bikoch –rusku Nifonten s pokazeným motorom. Všetko išlo v pohode akurát prišli posledných 50kilometrov. Duny rozjazdené autami boli mäkké a motorka sa borila do piesku. Obrovsklé utrpenia, hlavne posledných 5 km kedy mi motorka padala a nevládal som ju dvíhať. ale keď som už videl cieľ všetka únava opadla a bol som rád že som v cieli.

2,den.
Začiatok etapy som išiel tak aby som vyšiel každú dunu a naby som sa nemusel vracať. Lebo to sa nedá len tak otočiť,  motorku treba vykníseť z piesku, stiahnuť predným kolom dole, zdvihnúť, naštartovať a znovu sa vrátiť na dunu alebo nájsť inú. Takto to išlo v pohode až do asi 220-teho kilometra z 240 meraných. pretočil som si roadbook až na koniec aby som videl akým terénom ešte pôjdem. a posledných 10 km boli už len rovné úseky, či v piesku, alebo po spevnených pistách. Takže prežiť už len posledných 10 km v dunách. Aj som zopárkrát padol , dvíhal motorku , no vidina cieľa ťahala stále ďalej a ďalej. Až prišla taká rovnejšia pasáž a po nej hlboká jama. nedobrzdil som a ke´d som letel vzduchom, prial som si aby som to dáko ustál. No dopadol som na predné koleso, nasledoval premet a motorka šla na jednu stranu a ja na druhú. Otrasený som sa dáko pozviechal a išiel po motorku, no to naťahovanie sa s ňou a dvíhanie ma natoľko vysililo že som na ňu sadol a išiel sa napiť. No z camelbagu sa vytiahol pri páde sosáčik a voda sa vyliala. Čosi som si potiahol a bol koniec. Tak som sa teda ďalej vydýchaval, no to slnko a tá teplota /v autách mali vraj pri naplno zapnutej plnej klíme do 60 stupnov / ma tak zrazila k zemi že sa mi už začalo zdať že sú dookola dáke stromy a hľadal som medzi nimi tieň. No najbližšie stromy mohli byť tak 200 km odtiaľ. Keď som si naraz uvedomil že ak ma tu nikto nenájde a nepomôže tak tu skolabujem stlačil som červené tlačítko na Iritracku. Spätne mi zavolali že čo mi je. Nič iné som nepovedal že som padol, ťažko dýcham,  nemám vodu. Vôbec ma nenapadlo že mám ešte 3 litre v motorke, taký som bol dezorientovaný. Tak že prijdu pomňa. Po chvíli ktosi u mňa zastavil , ani som už to ale bohvieako nevnímal, no povedal že za 10 min. je u mňa vrtulník.
Vrtulník priletel, naložili ma na nosítka, zapli na lano a dvíhali. A mne sa vtedy zdálo že ma dvíhajú popri vrchovcoch vysokých stromov. Vo vrtulníku mi dali hneď studený kyslík a chladené infúzie. No predtým rozstrihali na franforce bundu aj chrániče pod ňou. Po chvíli mi začalo byť už celkom fajn, aj som sa chcel posadiť a vyzuť čižmy a dať dole prilbu. no nedovolili, namiesto toho ma pripáskovali k nosidlám.
Pristáli sme pri klinike asi 70 km od bivaku. Takú starostlivosť a množstvo vyšetrení s okamžitými výsledkami , tak to som ešte nikdy nezažil. Všetci strašne milí , nápomocní. celého ma zoskenovali, porobili odbery , napichli na všetky možné prístroje. Keď som niečomu nerozumel, bol pri mne pilot vrtulníku a prevolal do bivaku, kde hned prepojili na Dadu a prostredníctvom nej sme komunikovali. Nakoniec povedali že som O.K. Popýtali sa či nie som hladný. ja že hej, tak doniesli na takom pojazdnom stolíku kompletnú večeru. Predtým sme na chodbe mohli byť na ich internete. no keď som jedol naraz doniesli stolík s počítačom až ku posteli kde sme spolu s Holanďanom čo ho tam tiež priviezli jedli. Pôvodne povedali že nás zavezú do bivaku, no potom vraj z bivaku po nás pošlú auto. Už sme dlho čakali, nikto nechodil. No žiadno sme sa nemohli dovolať do bivaku, Dadine číslo som naspamäť nevedel ani Holanďan čo ho tam tiež doviezli nemal pri sebe mobil. Tak komunikoval cez mail s jeho doprovodom. Po dlhšom čakaní sa naraz zjavila v dverách Dada. Že jej organizátori požičali auto aj so šoférom. Tak sme sa dostali okolo polnoci do bivaku. 

3.deň
ráno nám povedali že ak dostanem povolenie od lekára, by som mohol štartovať . No momentálne to nepripadalo do úvahy, bundu a chrániče som mal komplet dostrihané, nemal som žiadny vak na chrbát, kde by som si dal camelbag a dáke veci, keby som išiel v drese. Tak že za tretí deń dostanem penalizáciu a budem štartovať 4. deň. To vravela Mary. No bol to len jej názor a z omylu Dadu vyviedol riaditeľ podniku. Vraj akonáhle červeným tlačítkom na Iritracku privolám helikoptéru, tak nemôžem pokračovať ďalej. tak sme ešte rozprávali zo chlapíkom čo púšťal k štartu. Že ak dovolí doktor, tak môžem ísť. No nepovedal že časovú kartu čo by som mal dostať podpisuje riaditeľ. Ten keď videl že Dada vybavuje reštart s kadekým  čo do toho môžu niečo povedať prišiel za ňou a že už jej vraj povedal , že nepôjdem ďalej a hotovo. Všetci dookola nás ľutovali a vraveli že riaditeľ by to mohol povoliť, že je to v jeho právomoci. len on si jednoducho postavil hlavu. No aj tak sme sa rozhodli že ráno prijdem na štart. Bol som fit, motorka tiež a tú bundu Dada zašívala celý večer. Našťastie mala zo sebiu ihlu aj niť.  po večeri sme išli do bufetíku na pivo a bol tam aj hlavný poriadateľ rally, prezident  autoklubu UAE, bývalý automobilový rally jazdec dr.Mohammed ben Sulayem . Aj sme sa kývnutím hlavy pozdravili, aj sa pousmial. tak si hovoríme že čo keby Dada s ním len tak prehodila zopár slov. A čo nám neskôr Dada povedala keď prišla do stanu že čo jej povedal mi vyrazilo dych. doslova toto: " No načase aby som konečne vymenil riaditeľa". A hneď  komusi vraj volal a že je to vybavené. Tak teda dada dobehla do stau a ešte pomaly do polnoci zašívala bundu. a s mirom sme zdrhovačkami tak provizórne spáskovali chrániče a bol som pripravený na štart.

4.tý deň
Ráno som sa obliekol, a s Mirom a Dadou sa vypravím na štart. No a sám riaditeľ na mňa tam čakal. Spýtal som či som O.K. , a hybaj ho do unimobunky , odkiaľ vyšiel aj so štartovnou kartou. No ke´d mi ju podával nezabudol podotknúť že či som teda už spokojný. Ja že hej a aby sa nehneval. to bolo všetko, a išiel som odštartovať. Asi 70 km cestný úsek začal rovnou cestou s výjazdom asi po 6-tich kilometroch na dialničnú T-križovatku, pokračovaním vpravo . po štarte som si pretočil roadbook asi na 16. kilometer, kde sa malo prejsť na dialnici do protismeru cez úzky priechod v stredových zábranách. ten 6-ty kilometer som si už pretočil a nevidel som ho. samozrejme som naň zabudol. tak idem tých 120, pozerám kade- tade aj do roadbooka a čakám ten 16. kilometer. a naraz hrôza. V tej rýchlosti som sa ocitol priamo na tej T-križovatke a predo mnou stredný deliaci pás dialnice s lanovými zábranami. Brzda, šmyk a akurát som to dobrzdil tak že som sa bokom motorky ositol medzi lanami. Nič sa nestalo, ale keby išlo auto, tak neviem, neviem. po chvíli som došiel na štart špeciálu. Objavila sa tam po chvíli aj Dada s mirom, ktorých po celý čas vozili Švédi po servisných staniciach a štartoch špeciálov. To s nimi dohodla ešte pri vyberaní auta z prístavu v Dubaji. A nezabudla povedať že videli taký dlhý šmyk od motorky rovno do zábran. Že sa tomu jazdcovi isto niečo muselo stať. Ja vravím: Isto nie, ve´d ten jazdec stojí pred tebou a živý a zdravý! Hneď to povedala švédom a tí sa chechtali ostošesť.
štart do tejto etapy bol hromadný, v troch radách 5 minútb po sebe. Bol som samozrejme v tretej aj s kamarátmi z depa - poliakom maciejom, oboma švédmi aj s ruskou čo sa jej stále  každý deń dačo vysrstilo. Štart sa podaril vcelku dobre, aj ďalej to šlo , bila to zozačiatku taká piesková dialnica ale s nebezpečnými medzami. Za jednou som uvidel rusku ako ostala v hlbokej jame a po pár kilometroch na ďalšej medzi kýva prilbou jazdec. Dobrz´dujem a vidím že dole pod medzou leží motorka s číslom 44 a vedla nej chlap, celá tvár dokrvavená. okolo asi 6-ti jazdci. Nić by som nepomohol , tak po chvíli idem ďalej , ale fakt mimoriadne opatrne, pokiaľ som na to nezabudol, a pokiaľ som pred sebou nezbadal jedného zo Švédov . V snahe ho dobehnúť som spravilm zopár chýb, pokiaľsa nestratil. Pri jednom páde, vypnem motor, zdvihnem motorku, idem vyradiť a s hrôzou zistím že spojková páčka je v kĺbe zlomená. Ďalej to boli hotové galeje. nie keď som išiel ale tie nájazdy na duny. Čo som predtým tesne pred vrcholom duny na dvojke prispojkoval a pri prejazde vrcholom cez spojku pridal, teraz som tesne pred vrcholom radil 1-čku aby mi motor nezaklaplo. no stalo sa že aj zaklaplo, aj som zopárkrát spadol. No a v tom hlbokom piesku vyradiť bol problém.  Motorku nabok, uvoľniť koleso z piesku, rukou vyradiť, zdvihnúť ťažkú motorku, naštartovať a pod plynom zaradiť a naskočiť. strašne únavné v tých pekelných horúčavách. takto dobehnem do tankovačky, kde ma čakajú Dada s Mirom a švédom Olle - om. Olle hne´d behá po doprovodoch, zháňa páčku. hondy také majú. No márne. Ja zase počas posledných kilometrov som rozmýšĺal čo s tým. Aj som vymyslel. stačil drôt a kombinačky. Ako by Radek Matoska povedal - " kombinačke". tak som to za asistencie našich a Olle zdrôtoval a že teda pre núdzové vypnutie pri vyraďovaní. No tak sa mi tá moja robota zapáčia, že som sa na štarte do druhej časti sekcie krásne rozbehol cez spojku a až do cieľa som ju naplno využíval.

Unavený som zaspal. Po pive z alpou sa spalo celkom fajn, ani to teplo som necítil. Keď som sa zobudil, motorka nachystaná na ďalší deň. Miro vypýtal od suseda poliaka páčku čo mal ako náhradnú zo sebou. V bivaku sa nám nepodarilo zohnať inú. Tak mi ju poliak nechal. Na oplátku som mu dal prepínač roadbooku, ktorý som mal náhradný, bol síce iný ako mal, museli sme to elektricky poprepájať, no keď nezohnal žiadny iný bol mu dobrý. A nechal som mu ho aj na Rally Katar kde po tejto rally posielal motorku. Ve´d sa stretneme v júni na sardínii a tam mi ho vráti.
Medzitým sa Mohamed zaujímal ako som dojazdil a že ak by sme hocičo potrebovali má mu Dada zavolať. Spraví pre nás všetko čo bude treba, vraj zavolá aj do Dubaja do prístavu aby nás po skončení rýchlo vybavili.

5.-ty deň
Ráno som sa vypravil na štart, už bez stresov či ma zoberú. figuroval som už v priebežných výsledkoch, aj ke´d s veľkou penalizáciou za neabsolvovanie pár kilometrov druhého dňa a celého tretieho dňa. No taký bol ešte jeden domáci a keďže som bol rýchlejší, bol som predposledný čo bol vlastne môj minimálny cieľ. zopár jazdcov však pre rôzne príčiny nepokračovalo a vypadli. 
trať bola podobná prvému dńu. ˇ5ažšia prvá časť a ľahšia už s malými dunami druhá časť. aj tak som mohol dopadnúť veľmi zle. v takom rovinatom úseku s asi tak maximálne dvojmetrovými dunami, ktoré sa dali aj pekne odskakovať som na vrchole jednej zbadal pred sebou jazierko, tak asi priemeru 8 metrov. Len tak tak som sa mu vyhol, ktovie aké bolo hlboké. Toto sa nedalo ani v roadbooku presne zaznačiť , pretože tam sme chodili každý svojou stopou, nezriedka v šírke až 200-300 metrov. tak ani organizátori čo robili aktualizácie roadbooku tesne pred etapou o tom asi nevedeli, lebo ani na brífingu o tom jazierku nepadlo ani slova. tak som to dorazil do cieľa špeciálu . samozrejme po ceste do bivaku som zablúdil a ocitol som sa v akomsi priemyselnej zóne. no podľa šípky zase k cieľu špeciálu a potom som si už dával pozor na roadbook. V cieli samozrejme šťastný, gratulovali sme si  všetci čo sme sa ako tak poznali.
Francúzi si zobrali z motorky GPS aj Iritrack a motorka šla do parc fermé do boxov okruhu F1. Čakala tam až do slávnostného prejazdu cieľovým pódiom. Tam už každého jazdca čakal Mohammed ben Sulayem , podal každému ruku a pogratuloval. aj som sa mu tam poďakoval za ten môj reštart. Počkali sme ešte na barredu, Comu, Goncalvesa a ďalšie esá a naložiť do auta
Ešte sme s Mirom odmontovali roadbook a oba treepmastre, lebo pôjdu na druhú BMW s ktorou pojdem Rally Hellas začiatkom mája, čo bude moja dakarka  ešte na lodi.
Do auta sme napchali ešte poliakovu motorku aby nemusel ísť cez 100 km do dubajského prístavu po osi ako išiel po vylodení z Dubaja do Abu.
Večer bola záverečná afterpárty, s množstvom jedla a málom pitia. no prežil som to.
Už bolo po záverečnej, všetky stoly a stoličky spratané a s dadou sme ešte ležali v takom veľkom koši kde nás ostro sledoval dáky zriadenec, či vypijeme tie pivá čo sme chceli doniesť Mirovi na izbu, ale kôli nemu sme nemohli. Že to musíme vypiť tam. No nakoniec keď sme to vypili sa mi podarilo zohnať ešte jedno pivo, čo som si ale tajne strčil do gatí a prešiel s prázdnymi rukami okolo našej kontroly. Miro sa nemohol dočkať no nakoniec mohol byť rád že to pivo sa k nemu vôbec dostalo.

Deń posledný v Emirátoch
Ráno do Dubaja. 
Po odovzadaní auta a naložení do kontajnera - momochodom to bol doslova pôrod dostať sa cez okienko von z auta a von z kontajnera. Dada to aj zdokumentovala. Keby nebolo chudučkého prístavného robotníka čo ma vyniesol na pleciach, zostanem v kontajneri až pokiaľ ho po mesiaci v Janove nevyložia. 
Z prístavu nás už brali poliaci na ich prenajatom aute a zakotvili sme ešte na Jumeirah beach. teplučké more, len na take bahnenie. A kopu krásnych medúz medzi nami. S poliakom a jeho partnerkou sme sa tam dohodli na účasti na Sardegna Rally Race v júni a obaja dáme prihlášku na Dakar 2015. Ak nás zoberú , spravili by sme asi taký medzinárodný tím. však uvidíme.




dokončenie a zhodnotenie nabudúce.

Fotky od oficiálneho fotografa
Fotky od Dadky -
Ďalšie fotky od Dadky

Fotky sú na FB, prístupné každému.
Ak sa to niekomu nebude dať otvoriť, zaregistrujte sa prosím  na FB. alebo to potom prásknem priamo sem ak bude čas. To ale určite nebude.


 
 









Copyright (c) 2010 ZATKOJAN s.r.o.   |  © Všetky práva vyhradené    |   Developed by ©  KAnet - SoftNet Services                                  Mapa stránky 
This web site uses Kentico CMS, the content management system for ASP.NET developers.