Organizátori potvrdili pre Slovensko 3 týmy. Boli sme to my, SMF, a ECPU Púchov. Medzitým si Gabo Jakab, zakladateľ Enduro Moto klubu Malé Trakany za koho jazdím spomenul že by rád na ISDE postavil tým. Bolo to už po uzávierke tak som mu ponúkol svoj tým, s tým že chcel ísť aj Emil Čunderlík. Tak sa dohodli s Leskym že Emilovi prepustí miesto.
Keď už bolo treba uzavrieť zostavu týmu a Adam sa nevedel vyjadriť či pôjde alebo nie, zobrali sme do týmu Mira Mačaja. Tak sme boli všetci traja čo sme jazdili za Trakany a boli sme aj v zostave v akej sme získali tohto roku 1.miesto v súťaži týmov na MMSR. Medzitým účasť odhlásili ECPU aj SMF tak sme vlastne ostali jediným klubovým týmom na ISDE 2013 Sardínia.
Zostava týmu teda bola: Ján Zaťko, Emil Čunderlík, Miro Mačaj – všetci v triede C3 ma motocykloch KTM 300EXC. Mimochodom všetky motocykle boli moje. Ja som mal novú Six days 2014, Emilovi som predal sixdaysku čo som išiel ISDE Finland, a Mirovi som požičal sixdaysku čo som išiel ISDE Nemecko a doteraz som s ňou jazdil.
Doprovod tvoril Gabo, Maťa čo nám robila doprovod aj na ISDE Fínsko a Nemecko – veľmi zodpovedná osoba a Franto z Karlových Varov ktorého poznám zo seriálu MČR Enduro. Je z týmu Milana Engela u ktorých mám vlastne zabezpečený komplet servis na českých endurách a veľmi dobre si s nimi rozumiem.
Cesta na Sardíniu, ubytovanie
Trajekt a ubytovanie nám vybavila Táňa z dievčatami zo SMF. Hotel Castello priamo na peknej pláži v Golfo Aranchi s čistučkým morom kde sa dalo ísť aj 50m v trištvrte metrovej teplej vode. Asi 20 minút od paddocku. Išli sme dvoma autami FIAT Ducato Maxi . Ja ho mám prerobený na caravan, takže sa v ňom dá aj spať, variť a podobne. Cesta prebehla bez problémov aj nalodenie a vylodenie priamo v Golfo Aranchi, kde na hotel sme mali tak 5 minút cesty. Tam nás už čakala Táňa z celou výpravou nášho junior trophy týmu ktorí išli o deň skôr. Zabezpečila že sme už ráno mohli ísť na izby, osprchovať sa a oddýchnuť. Keďže sme po 10 -hodinovej nočnej plavbe z Livorna bez kajuty boli dosť unavení, veľmi to bodlo. Spali sme totiž iba na zemi na hornej palube v spacákoch. To bola už streda ráno. Poobede sme sa poplahočili v mori a na večeru. Prvá večera bola super. Pekný rezeň skoro na celý tanier. No len na pohľad. Keď som doňho zakúsol začala do taniera stekať krv. Fuj! Tak mi ho vymenili , krvavý už nebol, no aj tak som ho nemohol ani zožuť. Takto sa tí naši kuchári teda nevyznamenali. No neskôr sa naučili, Táňa aj s Pištom Garajom , tatkom nášho juniora Valéra čo žije v Taliansku ich postupne vycvičili a posledné večere boli chutné, teda až na jeden premastený odporný špenát. A to ja špenát zbožňujem!
Franto aj s Pištom Garajom spali v autách priamo na pláži.
Štvrtok
Štvrtok bol určený na prípravu motocyklov na preberanie. Motorky sme mali pripravené a odskúšané už doma no neobišlo sa to bez stresov. Juniori zistili že kúpili dáke divné malé Mousse, tak museli kúpiť nove od Metzelera. Emil po ceste nakúpil mousse aj gumy Golden Tyre v Taliansku a ja som mal nove gumy aj mousse Michelin. Zadné boli nové modely 140 s mäakkučkým balónom a mousse 120, ako mi to doporučil René Miran. Mo mousse do týchto nových gúm isto ešte nemal odskúšané, lebo po montáži bola guma úplne mäkká a nevyskočila vôbec do ráfku. Tak som tiež kúpil 140 mousse Metzeler.
To už boli gumy tak akurát dobré. S Golden Tyre gumami a mouse nemal Miro ani Emil problémy akurát mne sa zdali tie mousse trochu tvrdšie. Emilovi vyvstal ale ešte jeden problém. Dostal odo mňa motorku v kompletnom stave no on si z nej vytrhal komplet elektriku – nefungovali žiadne svetlá. Nebyť Thomasa Hostinského čo mu dal materiál a pomohol dať elektriku dokopy neviem, neviem.
Pred administratívnou prebierkou dávame dokopy doklady. Emil zistil že nema občiansky. Ostal na recepcii na hoteli. Táňa teda požičala auto a Franto mu tých 20+20km na ten hotel prebehol . Už sme mali teda všetko. No na samotnej prebierke v meste v hoteli President zase Emil zistil že nemá vodičský. Tak zase do paddocku a späť.
Po administratívnej prebierke nasledovala technická. U Talianov je špecialita že musia byť aj na pretekárskych motorkách originál plechové evidenčné čísla. Na mojich starých motorkách /na ktorých oboch som s Emilom v Taliansku jazdil ME Enduro/ som to mal poriešené značkou skútroveho formátu čo som si dal vyrobiť, no na novú som musel namontovať tú obrovskú plachtu čo som dostal na polícii. Ešteže nám Palo Sas povedal že policajti budú tolerantní, tak aby som ju v prvej časovke zhodil. Pod ňu som teda dal takú maličkú na fóii aká sa jazdí všade, teda mimo toho Talianska. Tak ja som teda mal motorku pripravenú a už som len uháňal Emila s Mirom aby sa ponáhľali a konečne išli na prebierku. Dáko nestíhali. No nakoniec pri prebierke mali oni všetko v poriadku a mne nesvietilo koncové ani brzdové svetlo. Hanba! Komisári ma poslali do KTM stanu až sa mi na to pozrú, no ja som si spomenul že konektor pod sedlom dobre nedržal. Pozrel som to a naozaj bol rozpojený. Tak som ho spáskoval a už bolo všetko O.K.
Po prebierke čo bola vo štvrtok večer sme motorky dali do uzavretého parkoviska a dostaneme sa k nim až v pondelok, 15 min. pred svojím štartovným časom. Parkovisko bolo na móle tak organizátori nenechali nič na náhodu a všetky motorky popriväzovali gurtňami o železné nosníky čo tam špeciálne na tento účel namontovali. Aby vietor motorky postavené len na stojanoch neprevrátil.
Sobota-slávnostné zahájenie: Začalo sprievodom mestom, ulicami kde sa mimochodom konal pivný festival. Organizátori nás hnali dosť svižným krokom, tak to ochutnávanie sme nechávali až po ukončení slávnostného zahájenia pred tribúnami postavenými v prístave pri parc fermé. Emil si ale nedal ujsť taký bubnový duet s jedným černochom, ktorý mal taký istý bubon ako Emil, ktorý si ho kúpil na pláži od dobiedzajúcich plážových černochov. Akurát Španielovi Cervantesovi ktorý išiel rovno za našou skupinou sa akosi s Emilom bubnovať nechcelo. V sprievodnom programe nechýbala skupina motorkárskych šoumenov a kaskadérov The Purple Helmets ktorý nechýbali ani 6-ty deň pri zahájení záverečného motocrossu. Po zahájení sme išli samozrejme na ten pivný festival. No tie ceny... Dvojdecový pohár piva 2,5 € to bolo aj na extramocné superpivo dosť. Aj tak sme sa tam potárali do deviatej kedy zatvárali paddock a bolo treba odtiaľ vytiahnuť auto. No Emil s Mirom sa nám tam akosi stratili, nemohli sme sa im dovolať tak sme išli na hotel bez nich. Prišli neskôr Emilovým autom, ktoré mimochodom malo zostať v paddocku a veru chalani museli obetovať aj dáky ten dres pre sekuriťákov že ich tam a von s autom pustili. V nedeľu doobeda sme mali oddych pri mori a poobede sme išli pozrieť dáke testy 5-teho dňa a stanovište 4. časovky ktorú sme mali zabezpečovať. Večer v paddocku nám naša a česká juniorská reprezentácia a chalani od Martina Gottvalda a z Motosport Bozkov nabalili veci do môjho Ducata čo malo ísť do 4.-tej časovky a išli na hotel. 30.9.2013 - prvý deň. Pár minút po štarte nás čakal cross test. Bol presne taký ako sme sa domnievali že bude vyzerať po prejazde vyše 600-členného jazdeckého pelotónu. A to išiel prvé tri dni po 2x. Rozbitý, vrstva prachu a v ňom voľné ostré kamene. A aj 100-metrové rovinky. Podobne vyzerali aj ostatné testy až na endurotest ktorý bol v lese, síce s výjazdami, zjazdami, odklonenými zátačkami, aj so skalnatými pasážami ale vcelku bezpečný, lebo sa nešiel takou rýchlosťou ako tie crossy. Všetci traja sme išli v nejakých 10-tich minútach tak som hlavne Emila, čo šiel dákych 6 minút predo mnou v časovkách stretával. Okrem prefinišu. Keď som totiž po prejazde posledným testom ktorý bol vlastne aj tým prvým čakal už len spojovačku do cieľa a vchádzal na kruháč čo ma mal odkloniť do cieľa videl som šípku vpravo. No na Olbiu ukazovala dopravná značka vľavo. Trochu som zneistel no hovorím si - idem predsa po značkách. Na Olbiu ma to snáď odkloní neskôr. Takto som sa dostal na kamenistú trať čo sme išli aj ráno. Sledoval som čas a keďže môj cieľový čas sa rýchlo blížil ešte som pridal. Zdalo sa mi ale divné že nikoho nepredbieham, lebo v predchádzajúcich časovkách som predbehol vždy tak 5 až 6 jazdcov. Zastavím, počúvam a ticho. To už som vedel že je zle. Otočím sa a plný kotol naspäť. Vyjdem na cestu a ďalej som už nešiel do protismeru ale som sa snažil ísť cestou na Olbiu. No namiesto osobného prístavu Olbie kde je cieľ vidím prístav v industriálnej zóne. A smeroval som na golfo Aranci kde sme bývali. Tak naspäť / na 4-prúdovke do protismeru proti autám /, kruháč prejdem tiež v opačne a dáko som sa dostal až ku 1. časovke Basa, v predmestí Olbie. No a odtiaľ som už cestu vedel. No jazda na plný plyn s tou zachádzkou tak vycucala nádrž že som bol nakoniec strašne rád že som vôbec dokončil, aj keď ma tých 15 minút meškania veľmi mrzelo. Zháňanie benzínu by ma tak zdržalo, že by som isto nestihol 1/2-hodinový limit, po ktorého prekročení by som bol diskvalifikovaný a naviac by som nestihol ani odovzdať motorku do parc fermé na utorňajší reštart. Doteraz bolo na 6-dňových 1-hodinový limit. Tento skrátený limit je veru pri dákych problémoch na trati veľmi ťažké stihnúť. Toto eškanie ma tak rozladilo, že aj keď som mal pripravenú novú zadnú gumu, neprezul som ju a nechal som na motorke riadne zošúchanú Michelinku. Terén na kamenistej Sardínii zanechá na gume riadne stopy, o mousse ani nehovorím, no o tom neskôr. V cieli som o tom zablúdení hovoril chalanom a tí že na tom kruháči stál maršal /aj dvaja/ v červenej kombinéze a ukazoval smer do cieľa. No keď som išiel ja kdesi sa na chvíľu vyparili a ostala tam len tá nešťastná šípka, ktorú mali po prvom prejazde vlastne otočiť opačne. Na jury sa Palovi Sásovi za to organizátori ospravedlnili no tých 15 minút mi už nezmazali. Náš tým teda skončil v poli porazených. Presne na 100. mieste zo 139 týmov. 1.10.2013 - druhý deň Druhý deň sme štartovali už podľa poradia prvého dňa, teda ja som štartoval zo zadných pozícií. Zmenil sa však rozstup medzi jazdcami v žasovkách a pri štarte do rýchlostných skúšok u jazdcov Trophy týmov, junior Trophy a woman Trophy. Títo jazdci štartovali dvaja v minúte, na rozdiel od pondelka, kedy všetci jazdci štartovali traja v minúte.Zrejme to bola reakcia na príliš prašnú trať. Aby sa nenatiahli príliš časy príjazdu do cieľa boli dve časovky skrátené o 5 minút. Deň prebiehal vcelku pokojne najazdievali sme si do šasoviek 5 až 12 minút. Všetko by bolo v pohode až na tie niektoré testy ktoré boli už fakt strašne prašné a rozbité. Najhorší bol ten prvý a posledný test. Na poslednom teste naviac veľmi vadilo slnko, ktoré bolo večer už tesne nad obzorom a v tom prachu a proti slnku to bola jazda prakticky naslepo. Ako prvý deň aj tento znamenal pre viacerých jazdcov koniec kôli zraneniam. Dokonca jedna časovka bola anulovaná kôli vážnemu zraneniu na teste, kedy na dlhší čas bol štart do testu uzavretý. Smolu mal tentokrát Miro. Po pondelkovej etape keď v časovom úseku 15 min pred odovzdaním motorky do parc fermé kedy je povolená údržba včítane výmeny pneumatík /pod hrozbou disqvalifikácie všetko si musí robiť jazdec sám/ zrejme pri montáži pneu na ráfik pretrhol bočné drôty. V tretej časovke mi povedali že vyzul gumu a na ráfik si ju upevnil len provizorne hrubými zdrhovačkami a išiel so stratou ďalej. Hneď som si pomyslel ze je to jeho koniec, lebo s takou gumou v tom skalnatom teréne nemôže dôjsť. Aj som ho vo štvrtej časovke dobehol, zase si tú gumu takto upevňoval. Okamžite som ho poslal najkratšou cestou do cieľa aby prezul gumu a odovzdal motorku pre stredajší reštart. Jazdec to musí stihnúť do 30 minút po svojom ideálnom cieľovom čase, v opačnom prípade nemôže štartovať, 6-dńová sa pre neho skončila a klubák zaťažuje každý deň troma hodinami penalizácie. A to v tej 4-tej časovke už mal 45 minút sekeru, takže už bol na tento deň aj tak diskvalifikovaný a penalizovaný tými 3-ma hodinami. Našťastie všetko stihol a s Maťou prebehli skútrom na riaditeľstvo do hotela President, kde podali žiadosť o reštart a v stredu mohol štartovať. Emil aj ja sme prišli v pohode bez meškania, prezuli gumy a odovzdali motorky. Ako vyzeral te oj mousse Metzeler po dvoch dňoch tak nevyzerali ani jeden mousse čo prešiel pol 6-dňovej napríklad v Mexiku, kde bola podobná trať. Vtedy som tie mousse jazdil ešte celý rok kantráče aj endurá, no tento bol úplne rozbitý, deravý a vymletý. Podobne dopadli mousse aj niektorých ďalších jazdcov. Mohla to byť aj nekvalitná zmes ale je pravda že gumy a mousse dostávali na tých ostrých kameňoch pri dosť vysokej rýchlosti ozaj zabrať. Na a výsledok - Mirove nedokončenie znamenalo stratu 14 miest a v priebežnom poradí sme po druhom dni klesli na 114. miesto. 2.10.2013 - tretí deň Išla sa trať prvého a druhého dňa, no opačne. Našťastie sa už nešiel ten nešťastný prvý a posledný testa namiesto neho bol nový, celkom pekný a hlavne bezpečnejší. Miro štartoval tentokrát posledný z nás. Deň prebehol pre nás celkom dobre, bez trestných minút a hlavne sme si polepšili aj v celkovom hodnotení až o 20 miest, pretože problémy mali zase iné týmy. Figurujeme teda na 94. mieste. 3.10.2013 - štvrtý deň Trať bola nová, situovaná tentokrát na juh od Olbie. Palo Sas nám už deň vopred avizoval že tento deň by mal byť nielen ťažší, ale jedna časovka, a to tá štvrtá ktorú zabezbečoval náš tým by mala byt dosť našponovaná. Testy boli tiež všetky nové tak nebol predpoklad že budu dáke rozbité. Ja som teda išiel hneď zo štartu v svižnom tempe, aby pri dákych problémoch na trati som mal aj nejakú časovú rezervu. táto trať sa mi páčila najviac, aj keď bola fakt náročná. Mimo všadeprítomného kamenia boli aj strmé a dlhé hlinito-štrkové výjazdy veľakrát zakončené kamenistými úsekmi. Trochu som si pomýlil tie časovky a nasadil som pre mňa snáď maximálne tempo už v tej tretej. Keď som sa blížil k časovke a pozerám na hodiny na motorke trochu som nechápal že mám tak najazdené. Veru som na trati predbiehal dosť veľa jazdcov. A v časovke ma vítal s úsmevom Paľo. Mal som myslím asi dvanásť minút najazdené. Až tam som si uvedomil že tá špona ma čaká až teraz. A bola to naozaj ostrá časovka s úsekom v lesnom poraste kde bola taká jednokoľajka kľukato vyklčovaná takým spôsobom že viedla snáď tými najváčšími kameňmi ktoré tam našli.Nezriedka to boli úseky s takými úzkymi štrbinami medzi kameňmi, kde sa krivili brzdové kotúče, rozety a padali reťaze. mne sa tieto problémy našťastie vyhli. Dostal som sa ale do takého vláčika ktorý často zastavoval pred dákou prekážkou kde mali jazdci problémy. Zozadu sa zase tlačili ďalší. Dal som dole okuliare, lebo sa mi začali potiť. Takto sme dokľučkovali až na asfaltovú cestu vedúcu v samých serpentínach do údolia. Po prejazde asi tak kilometra som počas jazdy pozrel na okuliare či sú ešte zarosené. Neboli, tak som si ich založil na oči. No akurát v mieste kde boli šípky odkláňajúce trať z cesty zase na kamenistý chodníček vľavo mimo cesty. Ja som ich prehliadol a letím serpentínami do doliny. Až keď som si všimol že sa akosi stratili stopy po šmykoch po zadných kolách pred zákrutami. To som ale spravil naviac tak 4 až 5 kilometrov. Tak otočiť sa a hľadať kde je odbočka. Zbadal som tie značky , boli pri jednom odstavenom aute. No to som mohol stratiť asi 7 minút, ktoré mi v časovke, tesne pred ktorou bol ešte crosstest chýbali. Po natankovaní a príchode k hodinám som meškal 8 minút. Nebolo to však až také strašné, veľa jazdcov meškalo toľko aj bez zablúdenia. naši chalani však túto etapu zvkádli bez meškania a opäť sme si polepšili. Tentokrát o 15 miest a sme na 79. mieste. Tento deň teda riadne premiešal poradím v klubových týmoch. 4.10.2013 - piaty deň Piaty deň sa išla rovnaká trať ako včera. No testy boli opäť viac rozbité a prašnejšie. Sústredil som sa na to aby som nenachytal na tej 4-tej časovke trestné minúty. Zozačiatku sa mi celkom darilo. Išiel som s veľkou chuťou, predbiehal som už asi 6-teho jazdca, no nie a nie ma pustiť dopredu. Tí predtým keď som ích dobehol, pekne ma sa uhli a pustili ma dopredu.No tento nie a nie, a to som už na neho aj začal kričať. A vždy keď ostal visieť na dákom kameni aj do zadného kola som mu narazil. No on nie a nie pustiť. Aj som zopárkrát zariskoval, no vždy to dopadlo tak že som ostal zakliesnutý v kameňoch alebo v kríkoch. Ažna takej širšej cestičke sa mi ho podarilo predbehnúť. Do časovkysom ale mal už minútovú stratu a po tankovaní a príchodu k hodinám som mal už dve minúty . Aj Emil tu cytil jednu minútu a v inej časovke tiež takže mal v cieli tiež dve minúty sekeru. Mirovi sa podarilo prejsť všetky časovky v svojom čase. Aj tak som bol v cieli nesmierne šťastný, lebo už stačí dôjsť sobotnú 1-hodinovú časovku na záverečný motocross do Tempia a svoju 6-tu 6-dňovú budem mať komplet dojazdenú.A Emil bude mať za sebou už asi 17-nástu, aj keď ich niekoľko nedokončil. Škoda len toho Mirovho nešťastného druhého dňa, mal by svoju prvú 6-dňovú v kariére tiež dokončenú. V porovnaní s klubmi v podobnom postavení vo výsledkoch ako my sme boli v tento piaty deň celkom úspešní a polepšili sme si na celkovo 74. miesto. 5.10.2013 - šiesty deň. Šiesty deň sa štartuje v obrátenom poradí ako iné dni. Prví štartujú klubáci podľa kubatúr , od najhoršieho k najlepšiemu. Trofíci až nakoniec. Bol to len asi 60-kilometrový presun do časovky pred motocrossom. Zčasti cesta a zčasti ľahký terén. Časovka nebola nijak našponovaná tak prakticky všetci ju prešli bez újmy. Samotný motocross prebehol tiež bez problémov, tak sme si opäť polepšili a v celkovom poradí sme nakoniec obsadili 69. miesto zo 139 klubových týmov. To znamená že keď som sa nechal počuť pred odchodom na Sardíniu, že by sme mali skončiť v prvej polovici startovného poľa tak sa nám to, síce s odretými ušami podarilo. Naši Juniori po vypadnutí Lukáša Rosinu a Valéra Garaja obsadili celkovo 14.-te, predposledné miesto. Kompletné výsledky tu Ešte prihodím dáke fotky od Maťi .