Je polnoc 2.9. pred raňajšou prebierkou a dávam do seba piškóty a zapíjam s Mattoni. Parkujem v Košiciach na dákom parkingu pred paddockom A pri Trávničkovcoch. Inak tu neparkuje nikto, len dva ťahače. Čo tomu ale predchádzalo ....?
OC Optima kde je prebierka som našiel podľa navigácie. Potom som pozrel do mapy a zadal súradnice paddocku A. Bez problémov. Potom súradnice paddocku B. To už bolo snáď 10 kilometrov po uličkách kdesi von z mesta. Keď sa mi to nezdalo, pozriem a dáko mi pri zadávaní ušli stupne. Nevadí , na druhýkrát som ich zadal už správne. Zase po uličkách a do zákazu, lebo tam bola rozkopaná ulica. Aj som tam chcel vojsť no radšej som zvolil tak intuitívne obchádzku aby som prišiel z druhej strany. A pokračoval som podľa navigácie, až pokým som sa neobjavil na koľajach, no rýchlo som to stočil vľavo okolo takej červenej značky z bielym vodorovným pásom. Ale som si vydýchol, že som sa z toho dáko vykrútil no za mnou červeno-modré svetlo a sirénka. Vystúpili neustrojení policajti no akosi nechodili ku mne. To som už videl ako si dávajú bundy, zapínajú sa a nasadzujú čiapky. Že 150 €. No keď som nakričal že čo to tu majú za križovatky že som tu už hodinu ako bludný Holanďan, že koľko dám. Ja že nech mi dohovoria, no chceli aspoň 20€. A že čo tu hľadám. Ja že idem jazdiť na 6-dňovú a hľadám paddock. Že paddock A som našiel, no neviem sa dostať na paddock B. Oni že veru také ulice nepoznajú, aby som povedal že čo tam je. Ja že tam je paddock, teda depo. A oni že Depo je veru kúsok ďalej. To som vedel ale aj ja. Bolo to električkové depo. Keď dáko nepochopili čo je to paddock na 6-dňovej a zrejme ani nevedeli že je tu nejaká 6-dňová ukázal som im v mobile mapu. Po chvíli spustili že cez zebru doľava, potom rovno potom prvú nie, druhú nie ale tretiu doprava potom povymenúvali akými ulicami mám ísť. No to som už neregistroval a vyrazil som zase podľa navigácie z opačnej strany tej uzávierky. No a bolo tam naozaj depo ale zase len to električkové. Aj keď navigácia s dobre zadanými súradnicami ukazovala cieľ. Už ma to prestalo baviť a išiel som pozrieť podľa súradníc kde by mal byť „camp“. No nikto tam nebol len dáke stavenisko a kus škaredej trávnatej plochy. Tak som ešte trochu poblúdil pokiaľ som sa dostal naspäť k paddocku A na parkovisko, kde som už predtým videl Trávničkovcov.A zase cez ten zákaz , no policajti tam už neboli. No pred spaním že aspoň pivo si dám, ale v aute som už žiadne nenašiel . Všetko som v Grécku vypil. Otvorím chladničku a tam dáka trojdecová fľaška. Super, aspoň vínečko – a biele. V chvate som otvoril a glgol. Fuj! Olivový olej čo sme dostávali v Grécku na serres rally pri prebierke. No a tak som sa nakoniec dostal k tej Mattonke a piškótam. Dobrú noc! 4.9.2015. Zobudil som sa u Leskyho na jeho dome. Vlastne by človek povedal že je to dáky penzión. Aj s Emilom, ktorý tu od rána pobehuje a hľadá poistku od motorky, lebo čo sme všetci Slováci včera ráno prebrali motorky Emil sa z nepochopiteľných príčin dostavil až večer. Napriek tomu že okolo desiatej volal že za chvíľu je tu. Asi išiel cez Košice. Včera sme spoločne na jeho motorku ešte montovali brzdové svetlo a dnes ráno by ho mali dodtočne zobrať na prebierku. Teda ak nájde tie všetky doklady čo k tomu treba. 4.9. večer. Doklady Emil nenašiel, tak Lesky poprosil kamarátku z poisťovne aby pozrela PZP na danú motorku a vystavila duplikát. No medzitým Emil zahlásil že poistku našiel. Tak sme išli na prebierku. Všetko v poriadku, až na to že tá poistka bola na úplne inú motorku ktorú vlastne už ani nemal. Tak zase volať do poisťovne kde mu duplikát vystavili.Po prebierke sme išli pozrieť testy. Stihli sme prebehnúť pešo 4 testy. Posledný na Jahodnej bol tak dlhý že sme ani nevedeli či ho za vidna prejdeme a nájdeme cestu z hory k autu. No podarilo sa. Až na to že Lesky kričí: "Jano- ty si nechal dokorán otvorené zadné okno. Ja že aby sa nehneval a že snáď nám auto nevykradli. No všetko bolo v poriadku. Aj môj vodotesný a otrasuvzdorný foťák čo ležal na sedačke rovno pod tým otvoreným oknom aj Leskyho peňaženka zo 600 €. Myslím že foťák aj zobrali, no keď tam videli naše fotky tak ho nám takým zaslúžilým endurákom pekne vrátili naspäť na miesto. Teraz už ideme spať ale po strašnej hostine čo Lesky pripravil. Hlavne ten guláš z dákej diviny ochutený Emilovým chilli preparátom bol fantastický. No a padla aj komplet celá Leskovica. Dobrú noc! 5.9. poobede Emil od rána hľadal okuliare. Keď sme už chceli ísť do Metra popzrieť nejakú náhradu jeho dioptrických okuliarov tak sa naraz našli v aute, no pre zmenu zase nevedel kde má peňaženku. Tak sme išli do Medzeva pozrieť test. Išiel som tam párkrát enduro a kantráč, tá trať sa mi vždy páčila no teraz bolo povynechávaných veľa krásnych úsekov v lese a namiesto toho sloro samá lúka a kus krosu. Vraj naši repre tie ťažšie úseky nechceli, povedali chalani čo ešte naťahovali pásky kde chýbali. Cestou späť sme videli v priekope BMW na streche, no našťastie tým dvom vnútri sa skor nič nestalo no o kúsok ďalej sme už museli zastaviť. Stojaca kolóna a vpredu dáka havária. Lesky to otočil a Jeepom prebehol dookola po lúke a keď sme za frontou zliezli na cestu tak bolo vidieť dve riadne zdemolované autá a za nimi v priekope žltá dodávka KTM. Vraj nejaký poľský tým. Viac nevieme , boli tam dve záchranky a ešte jednu sme stretli po ceste. Tie autá vôbec nevyzerali dobre, snáď nedošlo k najhoršiemu. Dnes o pol štvrtej ideme na slávnostné zahájenie do mesta na hlavnú triedu. Večer u Leskyho Už sme doma zo zahájenia. Po prechode pódiom kde Radka vyspovedala Števa Svitka a Emila a Števo slávnostne naštartoval a túroval až do obmedzovača novú KTM 450 Six Days asi od Igora Adamčíka. Cestou späť sme sa stavili ešte na vínečko - posledné pred štartom a večeru v miestnej reštike. Cestou sme postretávali kopu známych z posledných súťaží - Gréka Dimitrisa čo poriadal teraz Serres Rally, Andrásza Jácsa alias Banderasa a Lászla Tótha z Maďarska čo som jazdil kedysi ich majstrák, Holanďanov čo som spolu s nimi býval v Portugalsku, francúzsky ženský trophy team kde ale už dlší čas chýba Ludivine Puy /z francúzskymi trofíkmi sme bývali spoločne v jednom malom hotelíku v Mexiku/, Španiela čo sme mali depo vedľa seba na Sardínii a ktorý nás poprosil aby sme ho teraz tankovali a kopu českých kamarátov. A boli nás pozrieť aj moji parťáci zo svetových rally súťaží - Popradčani Peťo Rečičár so zlomenou rukou a Maťko Benko čo by sme mali ísť spoločne aj budúcoročnú Africa Eco Race z Monaka do Dakaru. Zajtra nás čaká voľný deň kde pozrieme ešte test v Baške a budeme musieť popripravovať materiál do tankovačiek, ktoré zabezpečujeme spoločne pre tri klubáky. Pre nás, Belkovcov a Šipikalovcov. Večer o piatej by sme mali mať spoločné sedenie aj s trofíkmi v stane SMF. A mala by príjsť aj Maťka, aby mal kto chodiť s autom na časové kontroly. Je pol jedenástej večer a po včerajšom daždi kde konečne fajn namokla trať sa práve riadne rozpršalo, tak možno nakoniec toho dlho očakávaného dažďa bude až príliš. Dobrú noc! Prvý deň Štartovali sme pri konci štartovného poľa, lebo jazdíme všetci kategéoriu C3 Prvé kolo prebehloúplne v pohode, chytil som akurát dve trestné, na ktoré som ale v cieli pozabudol, tak som chytil následne zase dve predčasné. Druhé kolo začalo už viac problematicky. Prvú časovku ktorú mimochodom išla Ducatom Maťa sama som zvládol s najazdenými asi ž=timi minútami. Druhú som chytil presne a v tretej som chytil tie dve. Trať bola už po prejazde skoro 500 jazdcov rozbitá. Veľa kame. nistých výjazdov kde postávaliskrížení jazdci. Tie kamene sa mi akotak darili akurát v jednom som ostal. Vidím že povedľa jazdia bez problémov a keďže tam bol Brčo, naddvihol pásku a nasmeroval som to na tú obchádzku. V druhom kole to už bolo tam preznačené. Sám som nevyšiel akurát taký odklonený hlinitý svah s množstvom koreňov. Pri vrchole to už nešlo no hneď sa ma chytili a vytiahli hore. Druhé kolo bolo už v daždi. Prvá časovka u Mati bola len tak-tak, druhá sekera 5 minút, tretia sekera 6 minút a na rozmoknutej trati celý zmočený som už len čakal na ten posledný odklonený stupák či tam budú ľudia. Našťastie ešte boli tak zase pomohli. Veľmi pekne ďakujem! Skalnaté výjazdy zase išli viac - menej bez problémov. Strácalo sa ale v testoch čo boli namotané na lúkach kde to šmýkalo. Posledná časovka bola utrpenie. Mal som k dispozícii už len 19 minút meškania a bola v lese už aj tma. Stále som myslel že som už na ceste do košíc, no vždy to zase zamierilo do lesa a do toho blata. v zjazdoch som mal už problém zo zadnou brzdou. Varila sa kvapalina a vôbec nebrzdila. Ráno musím natlačiť novú kvapalinu. Nakoniec som s odretými ušami a meškaním 21 minút čo znamená dojazd dorazil do cieľa. Pred zajtrajšou etapou som ešte za povolených 15 minút prezul zadnú gumu a porobil pár drobností. Lesky aj Emil tiež dokončili takže sme zatiaľ celý, čo sa o veľa iných týmov nedá povedať. Druhý deň. Väčšina jazdcov z klubových týmov čakala po prvom dni zjednodušenie trate. Namieso toho Jury skrátila čas na kolo o 5 minút a skoro žiadne zmeny na trati. No na rozdiel od včerajška už nepršalo a mne brzdila zadná brzda, kde som vymenil ráno brzdovú kvapalinu. Tak to bol pre mňa taký 8,5 - hodinový crosscountry v náročnom teréne, plný kameňov a prudkých a rozbytých výjazdovné a zjazdov. Ja som mal najazdené iba v prvrj časovke takých 5-6 minút, potom som chytal trestné v druhej a tretej. Problém som mal iba 2 krát v kamennom stúpaní, kde ma museli potiahnuť, ale celú trať som išiel ako slimák. Síce som sa naozaj snažil, myslel som že idem ako majster sveta, no výsledky hovoria jasnou rečou.Bol v tom že najhoršie bolo v pondelok, no dnes to nebolo o nič lepšie. Zajtra sa ide opačne. Bude to riadne rozbyté. Mapka ukazuje síce určité rozdiely v trati oproti dnešku tak snáď nebude niečo nezjazdné. Maťa musela ísť do roboty,aj keď mala už dávno nahlásenú dovolenku tak ju musí v časovke zastúpiť Gabika Čipková. Je to ale profesionálka tak to bude isto bez problémov. Tretí deň 6-dňová sa prehupla do druhej polovice a ja s Emilom ešte stále ideme. Peťo po dvoch ťažkých etapách kde nebolo ani času robiť nejakú údržbu motorky zvolil dňešok za servisný deň aby jeho motorka vydržala do cieľa.Síce odštartoval no vrátil sa a dával si do poriadku motorku. Zajtra štartuje, no za dnešok dostáva 3 hodiny ponalizácie. Moja motorka je zatiaľ v poriadku, vypadnutú skrutku ľavého krídla chladiča nahradila v prvej časovke zdrhovačka a tak to ostane aj naďalej. Ráno dve minuty pred štartom som len tak skusil zadné kolo či nemá vôľu. Malo, no nie v ložiskách, ale nebola dotiahnutá matica. Tak som rýchlo od Američanov požičal 27-mičku a dotiaholsom ho. Našťastie. Etapa bola opäť náročná o čom svedčí aj množstvo vypadnutých . A hlavne z trofíkov. Napríklad najúspešnejšia krajina posledných rokov - francúzsko stratilo už troch zo šiestich a je posledné. Ja som nemal vážnejšie problémy, akurát som prvýkrát padol. V takom úvoze širokom asi pol druha metra mi až stočilo motorku do protismeru. cesto spáť aby som sa otočil ma skoro zrámoval jazdec na Jawe-Rotax. Ešte som padol na teste v Jahodnej a museli sme dolovať motorku z jarku.Do cieľa som mal meškanie 20 minút. Gumu som nemenil, mám ešte jednu a chcem ju pošetriť na piatok ak by pršalo. Zatiaľ je tu pekne. Emil nemenil už včera a skoro sa mu to vypomstilo. Do cieľa prvého kola prišiel s úplne rozsypaným mousse a musel ho vymeniť. Schytal 2 minúty.Večer sme išli nachystať benzín na zajtra do paddocku B kde sú naše ostatné týmy, no asi kilometrová cesta ktorou sme chodili každý deň asi 2x mi tvala dobrú pol hodinu čo som sa vybral úplne iným smerom. Moje orientačné scopnosti sú mizerné. Už máme ale tankovanie zabezpečené tak nám Lesky pripravil vyhriatu Jacuzzi, kde sme sa s Emilom zreparovali pred zajtrajšou etapou, ktorá bude úplne nová s dvoma novými testami. konečne, lebo čo spravil s traťou prejazd 3000 jazdcov počas prvých troch dní je strašné. Hlavne zopár pasáží v teste Vyšný Medzev. Tam sa v lese spravili už skoro neprejazdné hlboké prachové drážky. Je už skoro pol dvanástej v noci a ešte stále nie sú spracované zajtrajšie štartovné časy ani časy prejazdov. Tak idem spať a zajtra ráno to pozriem. Ešte nikto nevie kedy štartuje. Štvrtý deň Ráno sa štartovalo za pekného počasia. aj som si povedal že dobre že som si neprezúval, zbytočne by som na tom tvrdom podklade zodral novô gumu. Prvá časovka bola aj napriek tomu že som stál na dvoch semafóroc a dodržiaval rýchlost v meste a dedinách celkom voľná a najazdil som si asi 6 minút. Bola bez testu. Aj druhá bola bez testu. Asi po 2é-tich minútach bol kamenistý výjazd kde pod vrcholom stáli asi štyria jazdci. Snažil som sa okolo nich prejsť no nepodarilo sa. Nemal nám kto pomôcť. stáli tam dvaja zahraniční diváci ale sa len dívali. Potom začali pomáhať, no asi len svojim, lebo kým ostatných vytiahli ja som tam ešte trčal. Nakoniec sa aj nad mnou zľutovali a bol som hore. Taký vyšťavený som pokračoval už s dosť veľkou stratou. Stálo ma to v časovke 6 minút. Nasledovali dva testy za sebou v jednej časovke. V prvom som v jednom prudkom sklnom výjazde - skoro meter kolmej steny na vrchole, a bez možnosti rozbehu na vrchu len odhodil motorku a ja som sa zviezol dole. Mezitým sa maršal chytil motorky a ja sa driapal k nej. Aj som sa zopárkrát zase zošmykol no nakoniec sa nám podarilo motorku postaviť na kolesá. a to som necápal že okolo chodili jazdci ale nie tou stenou. Dole bola obchádzka no nikto ju neukázal že tade sa dá tú stenu obísť. v druhom teste po štarte bol zase dlhý a prudký výjazd. Spúšťali sa po ňom jazdci čo ho nemohli vyjsť. Aj keď tam bola Dada a nakázala to vyjsť naprvý krát tak sa mi to podarilo až na druhý pokus.Tak to v časovke bolo ďalších 5 minút sekery. Začalo sa zamračovať tak som sa rozhodol túto 11-minutovú stratu nejako znížiť, tak som začal brať predčasné. Až pri pozeraní výsledkov som si uvedomil aé to bolosprávne rozhodnutie. D druhého kola totiž začalo pršať. Prvú časovku som stihol a aj v nej som zobral aj zopár minút predčasných. V teste s tým zubom som už išiel obchádzkou, no už bola klzká trať tak som mal čas nie najlepší. V druhom teste v Gelnici ten výjazd som zase nespravil na prvýkrát, zvolil som blbú stopu. Keď som zišiel naspäť dole, bol tam už al Lesky a ten to vyšiel naprvý krát. ešte som čakal pokiaľ vytiahnu taliana či išiel neviem koľký krát hore a za nim som to už vyrazil a bez pomoci. Nasledovalo množstvo odklonených zátačiek, no dalo sa oprieť do prachových tobogánov ktoré nestihli premoknúť.ďalší prejazd bol už riadne premočený a so starou zadnou gumou to šmýkali. Tak v časovke uˇž celkovo 21 minút sekera. A ze aby som si rozmyslel či idem ďalej, že viacerí to tam zabalili. Uvedomil som si že tú časovku som v prvom kole stíhal tak musím zabojovať A test na Jahodnej bude veľmi dlhý, no väčšinou medzi stromami a tvrdší podklad tak to snáď prejdem bez straty. A zdalo sa mi že idem rýchlejšie ako v prvom kole až pokiaľ neprišlo blatisté stúpanie kde ma skrížilo. Zobral som to za pásku a dal si rozbeh. podarilo sa a bol som v cieli rýchlostky a do cieľa etapy už nebola veľmi náročná trať. Aj tak som išiel zez dediny a v meste tak stovkou. A pred cieľom nás poslali zase do nezmyselného kźkého extrému,no nevdí. Prišiel som 6 minút pred limitom na dojazdenie. Ešte som vymenil na zajtra gumu a už čakáme či bude pršať alebo nie. Piaty deň. Ráno našťastie neprší. Prvá časovka je úplne v pohode, bez krízových situácii, bez testov. Išiel som slušné tempo a najazdil 10 minút. Popredbiehal som zopár jazzdcou a medzi nimi aj Míšu Polívkovú. No keď som si predstavil čo ma ešte všetko čaká - strmé výjazdy, včítane toho v teste Kojšov, odvrátené zákruty ktoré keby riadne zapršalo by som hádam ani neprešiel som si povedal že potrebujem dáku rezervu aby som do cieľa stihol tú povolenú toleranciu 30 minút. Tak som zobral 7 minút predčasných. A hneď som si v ďalšej časovke z nich ukrojil 5, lebo v kamenistom výjazde sa hore trápili dvaja a keď som ich už mal skoro za sebou ma podšmyklo a jedného som zachytil. Kôli nemu som sa už nemohol podoprieť pravou nohou a zvalil som sa na neho. A spoločne sme zvalili toho tretieho vedľa.Tak sme zakliesnený do seba nemohli sa ani jeden vyhrabať spopod motoriek. Medzitým okolo nás prešla úplne bez problémov Míša. Nakoniec po dlhom čase sa mi to podarilo a potlačil som motorku na vrchol. Nikto z nás nenadával, len sa ticho snežil z tej kopy dostať. Ďalej pokračovala časovka nekonečným klesaním v koreňoch a kameňoch kde som zase Mišku dostal aspoň na dohľad. Tretia časovka. Tej som sa obával najviac. Bolo zamračené a nevedel som či na dvoch testoch čo v nej boli pršalo či nie. No milé prekvapenie! Dlhá prudké stúpanie po štarte bolo vynechané, a trať skrátená. Ani na druhom teste nepršalo tak som čas stihol. No v časovke keď mi Halgaš pozeral motorku zbadal riadne otečený pravý chladič. Aj bol zboku premačknutý, tak som myslel že niekde praskol. No motorka mi išla viac-menej normálne. Viem ako to je ísť bez chladiacej kvapaliny. zažil som to v Nemecku hneď vprvej časovke. Tak sme to neotvárali a išiel som ďalej. V poslednej časovke v strede testu na Jahodnej po prechode hŕbou konárov sa motorka zastavila. Veľmi zlý pocit. Pozerám a cítim zablokované zadné kolo. Tak to mi bolo treba! Vyradil som a stále tuhé. Tak som nakoniec našiel v reťazovom vodítku zapichnutý konár, div neroztrhol vodítko. Zakričal som opodiaľ stojacim chalanom aby sa mi snažili koleso ťahať dozadu či konár nevylezie. No nešlo to. Po chvíli som tam vrazil jednotku či ho teda nepretiahne ten konár dozadu. Nič. Tak som pokračoval jednotkou, potom keď išla ľahšie dvojkou aby sa konár od reťaze vyšúchal. celý test som išiel hádam najviac na trojke. V cieli testu čakali Polívkovci na Mišku a chceli mi pomôcť. No neriskoval som že to ktosi uvidí a diskvalifikujú ma. Do cieľa prvého kola nebolo veľa. V cieli bol konár už tak zošúchaný že išiel blickami vytiahnuť. Počkal som ešte chvíľu, otvoril chladič. Chýbalo necelého pol litra kvapaliny.Vytiahol som hadičku pomedzi krídla a pripáskoval aby som videl či tade nevyteká. Dobre som otrel viečko a znova zavrel. Celé druhé kolo som potom sledoval či chladič netečie. A netiekol. Ostal suchý. tak nakoniec to tečenie bolo cez prepad. Asi nebola dobre nasadená zátka. Do druhého kola som už išiel s 11 - minútovýn meškaním, no v prvej časovke som to opäť stiahol. A keďže som úpenlivo prosil toho nadomnou aby nedovolil pokropiť trávnaté testy a on ma vyslyšal, tak som to s menšími problémami a s bolestivými zápästiami dokrútil do cieľa. Dlhšie som postál akurát na vrchu stúpania cez čučoriedky kde stáli dvaja jazdci a obiehal som ich po pravej strane takou štrbinou medzi ostrými kameňmi. Padnutá reťaz, keď mi ten kameň zaryl do vodítka a vyhodil ju z rozety. Našťastie na vývodke nebola veľa natočená a dala sa vytiahnuť. Nasadil som ju od spodu na rozetu a český maršal čo pri mne zastavil mi pomohol koleso potočiť dopredu a reťaz nahodiť. Tak som v cieli piateho dňa čo je tak na 99% dojazdená 6-dňová, lebo zajtra je len prejazd cestami a chodníčkami na motokros do Kechneca. Odovzdaním jazdného výkazu v časovom limite a zatlačením motorky do parc-fermé je 6-dňová považovaná za dokončenú. Samotný motocross je už len čerešničkou na torte, a netreba ho ani odštartovať, no veľakrát ešte môže rozhodnúť o celkovom poradí. Deň 6-ty Štartovalo sa už v opačnom poradí.Prvé kluby poslední trofíci. podĺa kubatúr od najhoršieho jazdca. tak sme sa na štartovacej rampe ocitli ja, Míša a Lesky. trať už bola jednoduchá a v časovke pred motokrosom sme mali veľa najazdené. po menšej údržbe sme odovzdali motorky do uzavretého parkoviska a čakali na štart záverečného motokrosu. tam som sa po štarte usadil medzi poslednými, ani som sa nesnažil o nejaké veľké skoky tu je to už zbytočné aby sa dačo stalo. naraz zozadu prihrmel Lesky. Snažil som sa ho udržať a predbehnúť, no on mi to vlastne sám ponúkol v jednej pravej zákrute. tak som to dorazil do cieľa a on za mnou. Emil išiel väčšiu paľbu a skončil ďaleko pred nami. Dôležité ale že všetci traja sme zdarne tento ťažký ročník 6-ďňovej došli. Keby som vopred vedel aká bude, asi by som prišiel len ako divák a nepodstúpil som toľko stádania. Nakoniec ale keď som odštartoval, tak všetko moje odhodlanie sledovalo jediný cieľ: dôjsť každý deň do cieľa, hoci aj s povoleným pol hodinovým meškaním. A aj keď som toho mal niekedy naozaj dosť, nevzdal som to a dorazil do cieľa. Na rozdiel od množstva iných, odpadnuvších jazdcov. V cieli sme to patrične oslávili a hlavne sme to oslávili doma u Leskyho spolu s jeho rodinou, doktorom Čonkom, Števom Kantorom a Maťkou a Dadkou Ozanovou, kde nám pripravili dievčatá chutné občerstvenie. To že som pri nakladaní do auta nechal pri plote v paddocku novú prednú gumu s novým mousse a nový výfuk na tristovku ma už netrápi. Tak som už doma, motorky vyložené a idem sa chystať na Merzouga Rally, kde ideme spolu s Maťkom Benkom a možno ešte ďalšími našimi rallystami. A ešte jeden moment na ktorý som si spomenul. Asi v stredu keď ma pustili do parc-fermé som omylom zobral Laca Mikulu motorku a tlačil ju do pracovného priestoru. Našťastie som len tak náhodou videl Laca ako behá po parkovisku a hľadá motorku. Tak ma napadlo - a je to tu. Ktosi mu ju ukradol a budem o jedno miesto vpredu. No pri tlačení do pracovného priestoru som si všimol tlakomer na zátke chladiča a zistil som že moja motorka je stále v parkovisku. Tak som naňho rýchlo volal aby zobral moju že si ju vymeníme. Ešteže to nevideli komisári, teoreticky nás mohli oboch vylúčiť.