Tak zase sme o niečo starší a chystáme sa na Hellas Rally. Táto rally a ešte Sardegna Rally Race a prichádza mi 60-tka. Nemôžem tomu ani uveriť, pretože stále myslím že ešte nemám 50. To preto že kamaráti mi neustále pripomínajú kedy konečne oslávim 50-tku. No jednoducho – vtedy nebolo kedy. Firma, preteky, príprava motorky, prihlasovanie sa na rally. To všetko zožerie neuveriteľne veľa času. Aj peňazí. Tak mám obavu či tú 50-tku stihnem osláviť do 60-tich narodenín lebo v obchode máme práve vrchol sezóny a treba zarobiť na Africa Eco Race.
No k tej Hellas Rally. Minulý ročník bol dosť nešťastný. Kazila sa moja BMW naviac smrť môjho otca ktorého som mal veľmi rád ma prinútila odletieť z Grécka predčasne. Na tento ročník sa chcem pripraviť lepšie, no zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. Doobeda som odstrojil moju KTM – zhodil nádrže, vymenil tlmiče za zadný Trax a predné Cone Valve od WP čo som kúpil od Maťa Benka. Zvykol som si na ne v Afrike a nevedel by som sa už asi na iných zviesť. No montáž zadného kompletu aj s 5-litrovou prídavnou nádržou som musel prerušiť. Jednoducho som nemohol nájsť skrutky s kuželovou hlavou na priskrutkovanie hliníkového podsedlového rámu. Tak zajtra skúsim ešte pohľadať.
Na Hellas rally sme sa prihlásili až 6-ti zo Slovenska. V triede M3 na KTM 500 EXC Maťo Benko, Tono Zboran, Vlado Oboňa, Peter Rečičár, no a nakoniec to najlepšie čo na Slovensku máme: v triede Elit – št.číslo 4- Štefan Svitko a št.číslo 6- Ján Zaťko. Prihlásil som sa do triedy Elit kôli tomu že už mám FIM – licenciu ktorá je v tejto triede potrebná a hlavne aby to Števo nemal až také jednoduché. Chcel by som ho dobre ponaháňať. Chalani idú Peťovým Ivecom v piatok a ja mojim Ducatom, ktoré mi po zime vypovedalo poslušnosť, no pred pár dňami som vymenil alternátor a guľové čapy tyče riadenia tak dúfam že to všetko vydrží. Idem z Banskej Bystrice v sobotu ráno aj s Maťou a Dadou, ktorá si berie zo sebou aj svoju KTM a bude robiť takú akože – motospojku. Tak máme necelý týždeň na pochystanie a vyskúšanie motorky a navigačných prístrojov. Na začiatku rally som sa akosi nemoholdostať na moju stránku tak som niečo hodil na FB ale teraz postupne dopíšem všetko od cesty tam až po návrat.:
Aká bola tohtoročná Hellas Rally?
Jednoznačne krásna. Jednak výberom tratí a tiež umiestnením bivaku v kúpeľnom mestečku Edipsos. Liečivá vysokomineralizovaná vriaca voda vytekala cez nánosy minerálov priamo do mora, čím sa more v tejto oblasti vyhrievalo a dalo sa v ňom aj kúpať. No najviac sme využívali vyhĺbené maličké jazierka kde sa hromadila teplá voda a dalo sa v nich perfektne bahniť. Počas dní pred štartom rally a aj po príchode z náročnej etapy.
No k samotnej rally. Po prebierkach nasledoval 35 kilometrový prológ. Pôvodne to mali byť dva okruhy 35 km no pri toľkom počte jazdcov by musela nasledovať veľmi dlhá prestávka medzi cieľom prvého a štartom druhého kola aby sa jazdci na nedomiešali. Večer sa rozdal roadbook na ďalší deň a na nástenke vylepil organizátor ešte zmeny čo si treba do roadbooku podopĺňať. Všetko by to bolo úplne v pohode, pokiaľ ny večernom brífingu neboli vždy oznamované veľmi dôležité informácie ktoré neboli podložené žiadnou tlačenou formou. V tom huriavku čo brífingy vždy sprevádzal bolo veľmi ľahko niečo prepočuť. Napríklad speed limity. V roadbooku bola naznačená jedna rýchlosť, na brífingu iná. Naviac boli oznamované iba ústne ďalšie časti trate kde bude speed limit. Tak sa neraz stalo že jazdci jednoducho nezaregistrovali že majú dodržiavať nejakú rýchlosť a nasledovali trestné minúty. A tie vlastne rozhodovali o výsledku. Ďalšia vec: vraj pri zabehnutí, a následnom hľadaní trate bude nutné dodržiavať 30-tku. To je veľmi diskutabilné, lebo sa dá zabehnúť napríklad po ceste aj 5 kilometrov a naspäť treba ísť 30-tkou? A ako viem naisto či idem správne? Napríklad ja som túto 30-tku dodržiaval pokiaľ som si to uvedomil že by ma mohli namerať, no iní to nedodržiavali. A neviem či vôbec si mohol organizátor prostredníctvom prístrojov takýchto jazdcov vyselektovať a presne namerať. Je to isto dôležité aby v protismere sa jazdilo opatrne no pri dobrej viditeľnosti a napríklad po ceste isť 30-tkou je blbosť. Tak som to neskôr tiež dodržiaval len ozaj v minimálnej miere. Blúdenie je to čo sa mi nevyhlo ani jeden deň. Miestami sa darilo, miestami som zabehol. Väčšinou som sa dal pomýliť inými jazdcami.
Jednoznačne sa mi najlepšie navigovalo piaty deň od tankovačky, keď sme išli iba šiesti, alebo už dokonca len piati štartujúci v triede Elit. Ostatní mali v tej tankovačke cieľ rýchlostky. Dobrých 120 kilometrov úplne sám a predo mnou iba tri stopy ktoré veľakrát nebolo vôbec vidieť. A to ma bavilo najviac. Vôbec som nesledoval stopy a ani som sa nimi nedal mýliť. Išiel som presne podľa roadbooka a vôbec som sa nemýlil. V takej pohode som išiel že som na dvoch miestach s krásnym výhľadom na more zastavil a spravil mobilom nejaké fotky. Až ma naraz predbehol jeden švéd čo išiel za mnou. Tak som sa pustil hneď za ním. No letel naozaj rýchlo tak som ho stratil. No naraz za zátačkou čaká, zastaví ma a pozerá do mojho roadbooka. Keď ukazujem že idem dobre zase vypáli dopredu. A zase asi po kilometri-dvoch vletí predo mňa z bočnej cestičky. A zase že ako sa má ísť? A to sa stále opakovalo až ma tak napálil že keď sme už obaja nevedeli kam ísť a on skúsil jeden smer ja just opačne a keď som si nebol istý vyliezol som na jeden kopec a rozhliadol sa. Vedel som že som takých 15-20 kilometrov pred cieľom tak že to nejako strihnem k moru a tam sa opýtam kde je Edipsos a pustím sa po ceste. Aj som videl more aj bolo nad ním slnko tak som si bol istý že je to správna strana ostrova. Lebo bolo to smerom juhozápad. Tak som sa nejako po cestičkách a neskôr asfaltke spustil do nejakej dedinky či mestečka. Idem stále smerom k moru a vidím značku „koniec obce Edipsos“ A vidím známu pumpu kde som dával Števovi benzín. Tak som pretočil roadbook ku koncu a bolo jasné že do cieľa treba prijsť z opačného smeru. Tak som známymi aj neznámymi uličkami prešiel na opačný kraj mesta a stočil to k cieľovej kontrole v bivaku. A vo výsledkoch neskôr vidím že som prišiel oveľa skôr ako ten Švéd.
Posledný deň sa mi darilo nadmieru dobre,no ku koncu som v hustom lese zase zablúdil a našiel som sa tam kde sa už nedalo pokračovať a ledva som sa obrátil. A keď som sa spustil dole na rázcestie zase som sa omylom pustil do protismeru a až keď som stretol už tretieho jazdca obrátil som sa a na rázcestí stočil správne. No a klinec do rakve som zabil asi 10-kilometrovým dojazdom po ceste kde som si neprepísal 60-tku na 40-tku a veselo predbiehal jedného za druhým. A ešte im aj zdravil. Ktovie čo si tak mysleli medzinými aj Maťo s Tonom ktorí poctivo 40-tku dodržiavali.
Tak v celkových výsledkoch to blúdenie, prestávky a speed limity ma pripravili o tretie miesto v triede Elit čo ma ale vôbec nemrzí lebo tam bolo málo jazdcov a o dve triedy lepšch a tiež mali problémy ale z prehľadom som mohol byť druhý-tretí vo veteránoch. No že idem aj túto triedu som si spomenul až po pozeraní konečných výsledkov. Takže na ďalšej rally si tie moje kiksy musím vynahradiť. Na Sardínii to nepôjde, je to MS a sú tam tí najlepší, no snáď na Serres Rally v auguste.
Cesta domov sa nezaobišla bez problémov. V Srbsku sme predbiehali slovákov zo Zlatých Moraviec. Následne oni nás a tak sme po jednej mýtnici spolu zastavili, pokecali. Oni odišli a my za nimi. No po pár sto metroch hučanie v kolese. Defekt pravého zadného. Žiaden problém, veď mám rezervu, akurát aby som neztlomil kľúč pri povoľovaní skrutiek. Ale bez problémov som kolo povolil. No problém vyvstal ako spustiť na zem rezervu. Volám Dušanovi Čipkovi no ten tiež nevie isto. Dada chytí našťastie wifi a googli a telefonuje. Bezúspešne. Až som našiel taký mechanizmus ktorý to koleso drží na bowdene pritiahnuté ku karosérii. No treba na to špeciálny kľúč ktorý bol vo výbave ale som ho asi zahodil lebo som nevedel na čo je. Skúsil som to torxom z Goly, no neúspešne. Akoby bol mechanizmus zahrdzavený. Veď som koleso nevyťahoval od začiatku čo mám toto Ducato. Našťastie ma hneď napadla elektrocentrála a rozbrusovačka. Mal som to poruke, no generátor nie a nie chytiť. Po vyčistení plavákovej komory sa to podarilo a koleso je von a dokonca je aj nafúkané. Tak už nič nebránilo výmene a pokračovaniu domov aj keď so zdržaním. Dada sa náhlila domov lebo nemala ani 24 hodím na vybalenie a nabalenie na cestu do Maroka na Merzouga rally, tak sme ťahali nonstop, akurát tak hodinku sme postáli a pospali. Lebo ja a Maťa sme spali už dlhšie a Dada to už nevládala ťahať sama, tak sa natiahla na predných sedadlách a po chvíli pokračovala.