DomovPredajSlužbyAkciePrenájom priestorovPožičovňaAKTUALITYMotošportMédiaDiskusieKontakt
Motošport > Serres Rally 2016 - Greece

Serres rally 2016 - Greece

Aktuality

Oficiálna stránka:  serresrally.com
Štartovná listina: Entry list
Live tracking v/sledovanie jazdcov na internete/ : Live traking
Fotogaléria naša na FB: Album Serres Rally 2016


 Po roku opäť do Serres. Moja veľmi obľúbená rally v horách okolo Serres. Hlavný organizátor - Dimitris Athanasoulopoulos v týchto terénoch poriadal už nejedno rally či enduro. V roku 2010 sa tu jazdila aj 6-dňová ISDE. S Dimitrisom som štartoval aj na ISDE Slovakia v Košiciach. Dobre si pamätám ako Radka Mazáková, moderátorka na štarte, ktorá mi zároveň robila doprovod na Dakare 2013 si mohla jazyk dolámať pokiaľ vyslovila jeho meno. A to je už čo povedať, lebo ukecanejšiu babu som hádam ešte nezažil.
Obľúbena rally hlavne preto, lebo profilom trate sa veľmi približuje enduru. Niektoré dni sú traťovo dokonca vyslovene endurové čo mi veľmi vyhovuje. Nazývajú ich " Enduro Paradise". Niektorým jazdcom čo si predstavujú rally hlavne ako   šotolinové vypaľováky typu WRC toto skôr nevyhovuje.
Niektoré časti trate v Serres sú dokonca vyznačené šípkami a fáborkami a v roadbooku je to jednoducho zadané ako: "držte sa enduro značiek". Zároveň je to dosť na pomýlenie, lebo tunajšie terény sú doslova preštrikované enduro traťami so starými šípkami a preto je veľmi dôležité sa striktne držať roadbooka. Myslím že tu sa naplno prejavia skúsenosti Števa Svitka s ktorým štartujem v hlavnej kategórii - do 450ccm. V zatiaľ jedinej horskej rally v ktorej Števo štartoval - Hellas Rally mal po vynikajúcich prvých dňoch smolu a po páde predposledný deň vzdal, no teraz určite zabojuje o popredné umiestnenie. Kategória do 450 ccm v ktorej sa jazdia aj Majstrovstvá sveta je silne obsadená. Ondro Klimčiw ktorý sa prvýkrát ukáže na rally po ťažkom zranení z Dakaru 2016, Alessandro Botturi - vynikajúci bývalý endurák, víťaz  minuloročnej Sardegna Rally Race - MS v croscountry rally, ďalší talian Andrea Cosentino, Bianchi Prata, dlhoročný Dakarista, holanďan Jasper Riezebos, pravidelný účastník MS. V 450-tkach štartuje aj náš Vlado Preis, ktorý je však skôr motokrosár, no prvé rally skúsenosti už má za sebou z Albánie. V ostatných kategóriách sú ďalší slovenskí a českí jazdci. V štvorkolkách by zas mal kraľovať nestarnúci Pepo Macháček. Celá štartovná listina je tu.
  Do Grécka odchádzam mojím Ducatom, v Brezne beriem ešte Maťu ktorá mi robí na všetkých gréckych a sardínskych rally doprovod. Naviac so mnou absolvovala mimo Portugalska a Mexika všetkých ďalších 5 šesťdňových ISDE kde som sa zúčastnil. Včera mi písal Yar Skunkov, mechanik ruskej reprezentácie, že idú podobnou cestou a v podobnom čase tak že sa možno po ceste stretneme. S Dmitriom Agoschkovom sme spolu absolvovali obe Afriky aj na minulú Hellas raly. No bojovali sme bok po boku nielen na trati, ale po skončení aj pri ich karavane. Ako to dopadlo, o tom sa však nebudem rozpisovať, snáď len toľko, že nad Rusmi sa pri stole s pohárikmi vodky jednoducho nedá vyhrať. No myslím že blízko remízy sme už skoro boli, ale keďže som v závere ostal na trestnej lavici tak sme prehrali na plnej čiare. Jedenoducho som asi zanedbal poctivý tréning.

25.8.2016
Včera okolo deviatej ráno sme s Maťou vyrazili  z Brezna. Hneď v Banskej Bytrici keď sme vyšli z Tesca a chceli naštartovať Ducato, tak sa ani neozvalo.
Hneď ma napadlo že som nevypol chladničku a v Tescu sme sa dosť zdržali lebo som po regáloch márne hľadal môj obľúbený radler "Zlatý bažant - bilinky". Vybitá batéria. 
Chcel som zavolať Dušana Čipku čo má v Bystrici autoservis, no našťastie prvý šofér dodávky čo som ho poprosil o naštartovanie cez káble mi pomohol.
Tak sme sa ocitli na hraniciach s Maďarskom. Tam som si spomenul že nemám ten radler. Tak naspäť do Šiah a tam sme pobehali snáď všetky obchody, stratili hodinu 
no aj tak som ten radler nezohnal. Pritom u nás v Považskej Bystrici je aj v Tescu aj v Hypernove. Aj chladený. Tak som zobral čo bolo ale už teraz vidím že asi málo.
Maďarsko bolo bez problémov,  v Srbsku  som dostal správu od Rusov že nocujú v jednom Moteli pri ceste. Okolo polnoci sme ich vytiahli z izby,
no po chvíli sme išli spať lebo únava sa hlásila. Jeden z nich mal za sebou už 4000km z Togliati cez Moskvu, kde  bral nášho známeho Yarika a išli do Prahy pre kolesá
na štvorkolku.  Tretí - Dmitrij išiel letecky a čakal ich na Chalkidiki. Po spoločných raňajkách sme v pohode spolu prešli macedónske hranice
aj celé macedónsko. Oproti minulému roku keď sa to hemžilo migrantami tak teraz nič. Už nás čakal len grécky colník. Nepríjemný chlap v civile a pri ňom nepríjemná
baba v uniforme. Že kde mám karnet ATA. No nakoniec som ho presvedčil že motorka aj keď je na firmu ale firma je moja. Kývol rukou tak som chcel rýchlo ujsť no pred
nami Rusi. Nepustili ich. Keď ich otáčali tak som sa prešmykol, no baba čosi kričala že "hej!, alebo next!", no neviem.
Tak som si vybral to druhé a išiel ďalej, no pozeral do späťáku či za nami nevyštartovalo nejaké auto. Našťastie nič. Potom som u Maťa Benka čo išiel
aj s Vladom Preisom zisťoval či už sú na mieste. Že vraj v Serres odpojili vlek s motorkami a išli k moru. Aj mi poslali, keď boli na mieste
presné súradnice a okolo tretej sme sa tam stretli všetci aj s Tonom Zboranou čo strávil neďaleko na Chalkidiki už 4 dni. More bolo super,
reštaurácia na reštaurácii a naviac v tej našej kde sme boli na obed obsluhovala mladá češka tak čo si viac treba priať.
Večer sa všetci zdekovali do Serres že vraj načať tie súdky Plzne a čakať Števa Svitka čo  podľa Maťa naložil do jeho vleku v utorok polotovar a nie motorku.
No to hovoril koncom roka aj o mojej motorke pred Afrikou  a ako to dopadlo vieme. 
My s Maťou ostávame tu pri mori minimálne do zajtra večera. Písal som rusom že ako pochodili, no tí už boli tiež v Serres, akurát si museli vybaviť  karnet ATA.
No a ešte všetci čakajú Dadu čo ušla z roboty v Taliansku a za dva dni sa ocitla z ničoho nič na severe Nórska. Písala že rozmýšľa že pribehne sem do Grécka.
Kúpila nové gumy na jej KTM Duke tak ich potrebuje asi hneď aj zodrať. Ako ju tak poznám tak do štartu rally je isto v Serres.
Vyzerá že tam budeme aj z čechmi riadna banda. No dozvedel som sa že z Talianska kôli zemetraseniu neprijde Alessandro Botturi, jeden z favoritov, no aj tak tam 
bude silná zostava.


28.8.2016 Prológ
Štart prológu bol od pol štvrtej takže bolo ešte dosť času na doladenie motorky a prípravu na štart. Akurát Števo ešte na poslednú chvíľu menil pred štartom baterku, no v pohode štart stihol. Ja som začal presne ako to odomňa všetci čakali. Už na nultom kilometri som zablúdil. totižto nultý kilometer bol na výjazde z parkoviska pred hotelom Elpida a malo sa ísť vľavo do kopca. Ja som odštartoval doprava do mesta. Až po pár kilometroch keď som nenašiel po prechode pár križovatiek v meste odbočku som pretočil roadbook naspäť na štart a videl som že som sa pomýlil. No pri pretáčaní na začiatok sa mi papier odlepil z hriadeľky roadbooka tak ho bolo treba znova na opätovnom štarte nalepiť.
Bola to spojovačka a mal som čas tak žiadny problém z toho nevzišiel.  
Štart krátkej 35 kilometrovej rýchlostky a aj prvá polovica bola v pohode až na drobné zaváhania na odbočkách. no prišla pravá odbočka do svahu popri vysušenom riečišti. Bolo tam aj organizátorské auto. tak som zabočil. no cesta viedla riečišťom ktoré ústilo do toho popri ktorom som išiel predtým. Tak asi po kilometri som sa vrátil a ťahal som sa zase popri tom pôvodnom. No zase po asi jeden a pol kilometri som zistil že tam nebola ohrada zakreslená v roadbooku. tak zase naspäť. A organizátori sa nado mnou zľutovali a poslali správnym smerom. odbočiť bolo treba asi 20 metrov pred tým ako som odbočil pôvodne. Potom zase pohoda, aj som dobehol nejakých čo ma medzitým predbehli. 
Pár kilometrov pred cieľom som párkrát zakiksoval pri hľadaní výjazdu cez dva strmé kopce no nakoniec som to zvládol do cieľa. Došiel som taký domýlený že som sa zase postavil do radu pred hodiny kde sa opäť štartovalo. Cieľ rýchlostky bol totiž tam ako bol aj štart.  Až Jirka Vasátko ma upozornil že mám ísť ďalej po ceste do bivaku pri hoteli Elpida. neviem ako by sa zatvárili organizátori keby som sa opätovne po päťdesiatich minútach postavil na štart rýchlostky. V cieli ma výsledok vôbec netrápil, veď pár minútové rozdiely z krátkej rýchlostky sú oproti zajtrajšej vyše 250 kilometrovej zanedbateľné. no na 35-tich kilometroch som si vyrobil dosť veľa prúserov, ak zajtra bude treba dávať sakra pozor, aj keď roadbook je úplne jasný. Teda treba len dávať pozor.
No nasrala ma dodatočne penalizácia 4 minuty za prekročenie speed limitu. Po slávnostnom zahájení ktoré bolo v meste o 8-mej večer vyvesili totiž oficiálne výsledky. Asi aj viem kde to bolo. Nebol som síce sám, no ak si budem musieť dávať zajtra na to pozor. Števo Svitko dnes s prehľadom vyhral, tak dúfajme že mu to  pôjde aj zajtra tak.  Zajtra štartujem o 9.02 a všetko môžte sledovať on-line na Live trackingu. Prvý ide o 8.00 Ondro Klimčiw. Tak sa rozhodol že bude trénovať navigáciu. Prví pätnásti si totiž môžu zvoliť svoje štartovné poradie. A pokilaľ všetci čo ideme na ľahkých motorkách uprostred rýchlostky tankujeme on napere do  jeho dakarského špeciálu plné nádrže a jedným dychom plánuje rýchlostku zdolať.

29.8.2016.
Dnes bola na programe 252 kilometrový špeciál so štartom pri hoteli.
Minulý rok som tu zablúdil už po 170-tich metroch ta som su už dával pozor. Dobre sa mi išlo lebo som štartoval kôli zlému výsledku z prológu zozadu keď predbiehate jedného jazdca za druhým dodáva to istoty. takto to išlo až na drobné zaváhania až do 90-teho kilometra. Išlo sa klesajúcou širokou pistou okolo veterných elektrární a malo sa odbočiť prudko vľavo do lesa a v roadbooku boli naznačené v lese betónové bloky ako pozostatok vojenského priestoru. Aj som tam zahol no tripmaster ukazoval ešte kúsok ďalej , tak som sa otočil a pokračoval po piste dole. Po asi dvesto metroch tam bola naozaj odbočka a dokonca tam bolo aj organizátorské auto so zapisovačmi prejazdov. tak som neváhal, odbočil som a pálil ďalej. Ani mi nevadilo že tie bloky som nevidel. no naraz jazdec v protismere. Čo sa deje? Myslel si že ide zle a vracia sa? Prebehlo mi hlavou. No naraz druhý. No a napriek tomu že sme sa snažili vyhnúť zrážke som ho v tej rýchlosti trafil do boku. Motorky aj my sme sa ocitli na zemi. Našťastie sme sa pozbierali, nič nám nebolo ale motorky horšie. on mal poohýbaný roadboak a ja stočené riadidlá oproti blatníku asi o 30 stupňov. Nedalo sa mi to vyrovnať tak sme takto prišli k organizátorom. Ja som povolil nosníky riadidiel a podarilo sa mi motorku zrovnať. On stále naprával roadbook. Aj som sa mu ospravedlnil, napriek tomu že som si bol istý že bol na vine. sadám na motorku a organizátori ma posielajú ďalej dole po tej širokej piste. no po niekoľkých kilometroch sa mi zdalo že tade som doobeda už išiel. A tá odbočka chýbala. tak som sa stočil naspäť. A to som mal v protismere aj bugynu čo štartovala ďaleko za mnou. tak to bolo jasne že tí dvaja išli dobre akurát ja som tade už dávno išiel a mal som odbočiť skôr. Aj organizátori ma naraz posielali hore. to som už vedel aj sám. odbočil som, aj tie betóny tam boli a všetko bolo v poriadku. Akurát sa mi akosi neisto išlo. Aj ma dobehla motorka. Prvýkrát od štartu. pustil som ho a to Vlado Preis od nás. Inak výborný endurák a motokrosár. Tak som sa ho chytil a dobehli sme do tankovačky. Vlado natankoval a odišiel a potom ja. No už som ho nedobehol. zase som sa dostal do tempa a zvládol som aj naozaj jazdecky aj navigačne náročnú pasáž po hrebeňoch asi 2500 metrových hôr. Pomaly sa blížil cieľ a nasledovalo dlhé asi 12 kilometrové kamenisté klesanie. Tam som dobehol aj Vlada Oboňu aj Dmitria Agoschkova z Ruska. tak som pálil dole kameňmi za jedným na husqvarne a pochvaľoval som si ako sme spravili tlmiče. Strašne dobre sa mi išlo. Ani som do roadbooka nehľadel. A to bola chyba. Celá to klesanie, viac ako 10 kilometrov tam bol  kôli bezpečnostispeed limit. pretože hrozil pád do riadnej hĺbky. Mimo predtlačenej informácie som si ešte popísal políčka v roadbooku veľkými cervenými 50-tkami. Zbadal som to až keď sme vchádzali do dediny kde bol cieľ rýchlostky a bola tam tiež obmedzená rýchlosť na 20 km/h. V cierli sme sa už viacerí stretli v miestnej reštaurácii a dali si obed. A mňa strašne hnevala tá moja hlúposť. Nepozerať do roadbooka. Neboli tam odbočky a že hlboko v horách mimo civilizácie bude speed limit ma ani vo sne nenapadlo. tak som si pokazil moje snaženie. No a ešte sme špekulovali kde je Vlado Preis. No zhodli sme sa na tom že asi išiel cez cieľ rovno do na spojovačku do bivaku. No po hodnej chvíli, skoro za trištvrte hodiny sa objavil. Že tak zablúdil že sa nevedel z toho vymotať.  
Teraz večer keď sú už výsledky hotové vidím že na tom nie som až tak zle. 19 minút penalizácie som vynahradil svižnou jazdou a závod sa pre mňa kôli tomu zrejme ešte nekončí, aj keď mám zo všetkých snáď najväčšiu penalizáciu. ostatní čosi poblúdili tak zajtra na to ideme zase.
30.8.2016 - musím si mpospomínať. No žiadne zázraky na trati som nerobil ale obišlo sa to všetko bez väčších prúserov takže výsledky sú dobré. Vediem kategóriu vetránov a absolútne si polepšujem.
31.8.2016.
Rozhodol som sa že budem bojovať o čo najlepšie umiestnenie v kategórii veteránov a absolútne by som chcel dokončiť okolo dvadsiatky. Plus-mínus. Takže som začal vo veľkom štýle. Už po jednom kilometri v teréne som bol taký dopletený že po prejazde už známou pravou zátačkou do stúpania ktorá sa dala strihnúť prudkým výjazdom v drážke čo som už mal natrénované z minulého dňa som pozrel na roadbook a začal som ju hľadať no hľadal som neviem prečo pravú. Tak po 500 metroch sa vraciam že som asi zabehol. No jazdec štartujúci za mnou išiel tak ako ja. aj tak mi nedalo a idem ´dalej naspäť. A znova ďalší - Vlado Oboňa. Tak som to za ním stočil a vidím po chvíli známu zátačku. No čo už, vyše dve minúti v prdeli a prášiaci Vlado predo monou. No rýchlo ma pustil a letel som ďalej. darilo sa mi predbehnúť viacerých no zase som zabehol na nejaké dve minuty. a Vlado zase predo mnou.takto sme sa naháňali pričom sa k nám priplietol aj večný bludár Vlado Preis. Do cieľa v maratónskom bivaku sme prišli po sebe tak rozhodoval čas štartu. ja som z nich išiel najskôr tak som skončil za nimi. Vo výsledkoch som čakal že si upevním vedenie vo veteránoch, no vidím že k nám pribudol nejaký super palič. Dodatočne ho tam zaradili a hneď na prvé miesto. Napriek tomu že má viac penalizácie ako ja. Takže to je asi fakt strelec a bude to s ním ťažké. Vlastne ako aj s ostatnými vpredu lebo jezdíme skoro v minute. 
V bivaku sme rozložili stany, aj trochu zapršalo ale nič moc tak sme sa ako tak vyspali.
01.09.2016
Z maratónskeho bivaku bol na štart špeciálu iba 8 kilometrov. Bolo to len 68 kilometrov a tu sa nedá veľa získať no stratiť sa dá veľa. to by mohol hovoriť Vlado Preis. Jazdí neskutočne rýchlo, mal by hádam do desiatky absolútne, možno aj do päťky. No toto je rally a tam treba aj dobre navigovať. Spätne v cieli si uvedomujem že sa tu vlastne ani v tento deň nedalo zablúdiť. Jediné problematické miesto bolo taký oblúk pred dedinkou s výjazdom na cestu a po nej doľava hore kopcom. Už som bol pred tou cestou no nebol tam asfalt tak som chcel pokračovať v tom oblúku doprava keď sa odtiaľ vyrútil Vlado štartujúci asi 5 minút predo mnou. a letel hore. Tak sa tam pozriem do diaľky a veru som videl nejaké stopy. Zahol som teda do ľava a po asi kilometri som si uvedomil že idem dobre. Takže žiadna strata a vlastne až do cieľa som nezablúdil a dokonca ani milimeter neprepálil žiadnu odbočku. jedine raz som si trochu nebol istý no jazdec za mnou čo som ho pred pár metrami predbehol išiel okolo mňa a ukázal že idem dobre. A držal sa silou mocou predo mnou až pokiaľ sa tesne pred mojím kolesom v kamenistom stúpaní nevysypal. Takže v cieli som bol spokojný, Oboňa prišiel za mnou, teda som mu nadelil a preisa nikde. Asi už ide spojovačku sme si pomysleli no naraz dofrčal. Zase chodil kade-tade po chotári, pokiaľ našiel cestu do cieľa. Spojovačka bola v pohoide. Roadbook nás zaviedol priamo do beach baru na pobreží, kde už bola celá banda štartujúca pred nami. Aj Svitko, Botturi a spol.Tak sme tam asi hodinu a pol posedeli, dačo popili, pojedli a ďalej na spojovačku. naši odišli a ja s Vladom O. sme išli spolu. Aj sme sa v horách pofotili a napchali sa sledučkého hrozna ktoré tam pestujú na každom kroku. Keď sme z jednej cesty odbočili do lesa naraz vidím Vlada ako stojí pri motorke. Vyzutá guma a mousse vonku. Našťastie to bolo tesne nad cestou kde na odbočke stála aj sanitka, tak som mu ako tak natlačil mousse do kolesa, požičal mu mobil aby zavolal pomoc čo by mu doviezla moje  náhradné koleso. Všetko sa nakoniec podarilo, akurát ho na spojovačke chytila riadna búrka s krupobitím čo nám vyvrátila markízy a strhla plachty zo stanov. No všetko je už ako má byť a všetci štartujeme zajtra do predposlednej etapy. Fotky zavesím na FB zajtra lebo je už neskoro a idem spať. dobrú noc! 
Copyright (c) 2010 ZATKOJAN s.r.o.   |  © Všetky práva vyhradené    |   Developed by ©  KAnet - SoftNet Services                                  Mapa stránky 
This web site uses Kentico CMS, the content management system for ASP.NET developers.