ME Enduro Comanesti, Rumunsko, 4.-5.6.2011
Dnešná sobotná etapa mala štart prvých jazdcov o 10.00 hod. Po minulých búrkach nás čakalo pekné slnečné počasie. Vo veteránoch sme z Dušanom Čipkom štartovali v jednej minúte a náš kamarát Miroslav Ukrop , ktorý mimochodom ešte nejazdil vôbec žiadnu súťaž a iba pred odchodom si vybavil jazdeckú licenciu o dve minúty neskôr. Časovo mala etapa asi 7 a pol hodiny. Podľa Petra Kapajčíka to mala byť prechádzka s voľnými časmi. Tak sme teda aj začali. S Dušanom sme išli také priemerné tempo, Do časovky kde nám servis robili Česi s Motosport Božkov spolu s Mirom Ševelom starším som prišiel pred Dušanom a hovoria mi že mám 3 minuty meškania. Ja som pochopil že 3 min. najazdené tak v kľude sa najesť, napiť a ísť k hodinám. Až tu som zistil že 3 min trestných. V druhom kole sme si povedali že treba ísť rýchlejšie. No kde čert nemôže pošle ženu. V mojom prípade hneď dve. Pred bahnitým úsekom stála Francúzka Andrey Rossat - mimochodon bývala spolu s nami v hoteli na 6-dňovej. Ja že či má problém, ale bolo mi divné že je pred nami a štartovala asi 4 min neskôr. Pýtala sa na crosstest. Ja tak rukami nohami že mám crostest za sebou a už idem druhé kolo. Tak ona netrafila kôli zlému značeniu na crostest ani do cieľa kola a napojila sa rovno do druhého. Tak som s ňou stratil asi minútu , dáki ma ešte predbehli a Dušana som stratil. Neskôr som došiel na také rázcestie a išiel som tam po značkách vľavo no po dákych 500 m sa stopy stratili. Tak naspäť a keď som sa vracal z ďalšieho smeru kde som tiež stratil stopy kýva na mňa Nemka Heike Petrick aby som išiel za ňou. No zase tam čo som už išiel. Nakoniec keď sme našli také presvedčivé stopy bola tam zákazová značka. Tak zase naspäť a snoriť po lese. Nemka sa však potom pustila do toho zákazu a kúsok z ním už boli značky v poriadku. Toto mali na rováši chalani ktorí túto odbočku takto preznačili a z akéhosi humna sa zo strechy na nás dívali čo robíme a asi sa aj dobre bavili.
Stratili sme tam obaja takých 13 minút. Po dojazde sa Paľo Sás podujal presvedčiť Jury aby nám dvom túto časovku anulovali. Aj sa mu to nakoniec podarilo a tak Dušan skončil na 5.mieste a ja na 7. Heike nakoniec vyhrala a Rossat bola druhá keď sa stihla ešte vrátiť do crosstestu.
Z našich seniorov mal obrovskú smolu doposiaľ vedúci Števo Svitko keď na extrémteste tak asi minútu do cieľa mu tak nešťastne padla reťaz že ju musel sám bez pomoci pri ostrom sledovaní konkurenčných doprovodov dolovať skoro pol hodinu. Nakoniec sa mu to podarilo tesne pred polhodinovým limitom po presiahnutí ktorého by už bol diskvalifikovaný. Naopak darilo sa Kapajčíkovi ktorí vyhral seniorov E-3 a aj absolútne. V junioroch E1 skončil Marek Brečka po problémoch s motorkou na 13. mieste a Miro Ševela v junioroch E2-3 na peknom 5.mieste.
Súťaž bola nesmierne náročná s nekonečnými skalnatými výjazdami a zjazdami, miestami dosť nebezpecnými. Prevýšenie trate bolo asi 1600metrov a prekonávalo sa v sobotu 5-krát. Za všetko hovorí aj veľké množstvo vypadnuvších či meškajúcich jazdcov. Z Čechmi sme sa zhodli na tom že to bola taká kópia 6-dňovej v Mexiku akurát naviac miestami bahnitá. Crosstest bol vlastne miestami extrém , extrém bol krátky s množstvom ťažkých prekážok kde niektorí aj skončili a endurotest bol súčasť trate a taký dlhý, že po čase pozerám že čo robia tie pásky popri trati a až keď som zbadal sanitku a časomieru mi došlo že som vlastne ešte stále bol v teste. Servis v cieľovej časovke nám robila Dušanova dcéra Gabika, ku ktorej sa iniciatívne pridal servisák poľskej reprezentácie, čo mali stan vedľa, takže sa všetko v pohode stíhalo. Dušan ešte stihol po príjazde do cieľa vymeniť spálenú spojku na motorke Milana Ukropa, ktorému aj keď mal úplne novú motorku vydržala vlatne iba do prvej časovky. Takto bude môcť v nedeľu štartovať. Z Českých reprezentantov skončil v JE1 Engel 4., Markvart 5., v JE2-3 Sefr 11., Borák 13, v SE3 Toman 3., Horák 7., VET: Novák 6., Hanč 8.
Nedeľa 7.00 Rumunského času: Je krásne jasno a chystáme už veci do tankovačky. Štart je dnes o 9.00. Dušan musel zjesť v noci Acylpyrin, necítil sa dobre ale teraz ráno je už v pohode. Nedeľná etapa sa išla opäť na časy A takže prvá časovka mala byť tak akurát na natankovanie a občerstvenie. Dušan po štarte musel ešte opraviť brzdu a dotiahnuť gumhalter, takže som ho nechal pozadu. No dostal som sa do ťažkého a dlhého kamenisto bahnového výjazdu a tam som zvolil tak blbú stopu že som sa zahrabal. Horko-ťažko som preložil motorku do tvrdej pravej drážky no na tak sprosté miesto že nie a nie sa rozbehnúť. Až ma tam stredom dobehol Dušan no ostal stáť zavesený na motorke s predným kolom kolmo hore a dobrú minútu sa len snažil poslať kolo späť na zem. Skôr som myslel že motorku stiahne za sebou dole a prevráti sa. Nemal som ani sily mu pomôcť. Ja som sa nakoniec rozbehol a Dušan potom asi tiež, keďže sme sa stretli v časovke ale 14 minút sekera. Tak som sa rozhodol že v ďalšej časovke radšej zoberiem predčasné aby som pri prípadných problémoch v druhom kole nechytil pol hodinu meškania čo je vylúčenie. Pred časovkou som dobehol Dušana ako tlačí motorku. Na extréme vraj spadla reťaz a dokrivila rozetu že nemohol dalej pokračovať. Škoda, bol asi na 3.mieste. Ja som si zobral teda takých 10min predčasných, no keby som však vedel čo bude tak by som to nerobil. V druhom kole bola pod tým výjazdom prejazdovka a keď som tam dorazil z kopca sa vracali jazdci jeden za druhým že je to tam úplne upchaté. Poslední čo tade prešli boli asi naši - Števo s Peťom. Tak keď sme sa zhromaždili v tej prejazdovke oznámili nám po čase že pôjdeme do časovky po ceste. Sympaticky sa zachovala Nemka Heike , keď ma tam v tom hlúčiku vyhľadala a podala mi flašku minerálky. Asi za tú anuláciu meškania zo soboty čo nám obom vybavil Palo Sás. Dokonca keď som ostal visieť v kameňoch a dobehla ma tak pekne zastavila a podala ruku že mi pomôže. Ja som zase pomohol ešte z jedným jazdcom asi dákemu nemcovi čo som mu z jarku z ktorého by sa isto nedostal videl len prilbu a počul úpenlivé "hilfe, hilfe". Šok som však zažil pri prejazde okolo takého kusa dreva, keď mi naraz zablokovalo zadné kolo. Už som myslel na nešťastnú reťaz, no našiel som medzi spodným rámom a vývodkou napechovaný kus dreva ktorý sa mi nedarilo nijako vytiahnuť. Nakoniec som tam vrazil jednotku a reťazou som ho frézoval až sa z neho parilo a dovtedy pokiaľ sa mi ho nepodarilo zospodu vytľcť. Poslednú časovku som išiel fakt len na dojazd, uvedomujúc si že som popri meškaniu nachytal aj predčasné takže výsledok bol fuč.Nakoniec to bolo z 15-tich jazdcov 8-me miesto. V cieli sme si s nemkou poďakovali za spoluprácu no na rozlúčku som od nej dostal taký kopanec ťažkou čižmou do môjho uboľaveného zadku až mi ľadvinka nadskočila. Keďže vyzerá veľká srandistka tak to snáď nebolo nič vážne. Najviac však mi bolo ľúto Dušana, hlavne keď až doma zistil že problém z reťazou vznikol skokom na drevenú kladu v extréme po ktorom mu posunulo pravý napínač kola dozadu, vytočilo koleso aj s rozetou a preto mu padla reťaz. Doma to opravil za minutu s náradím čo mal vlastne vtedy u seba. Pri tom strese a otázkach komisárov v teste či odstupuje si túto možnú poruchu vôbec neuvedomil. V cieli sme sa zase dozvedeli že problém z reťazou na crossteste mal tentokrát Peter Kapajčík a musel odstúpiť. Takže v nedeľu vyhral zase Števo Svitko. Miro Ševela skončil 2-hý a Marek Brečka 11-ty. Na výsledky sme nečakali, naložili motorky a poďme domov. Po ceste sme sa zastavili na takej čistinke pri peknom potôčku a prekempovali tu do rána. Ráno nás Dušan zaviezol do kopcov do výšky okolo 2500m kde sme sa s autom ledva povytáčali popri 3-metrových snehových bariérach vytvorených prefrézovaním zosunutých lavín. Odmenou bol nádherný pohľad z výškjy do údolia.