DomovPredajSlužbyAkciePrenájom priestorovPožičovňaAKTUALITYMotošportMédiaDiskusieKontakt
Motošport > AbuDhabiDesertChallenge 15

AbuDhabí desert Challenge 2015

Aktuality

Táto najprestížnejšia púštna rally seriálu majstrovstiev sveta v Crosscountry rally / skrátene ADDC/  píše tohto roku už svoje 25-te pokračovanie. Hlavný organizátor je Mohammed Ben Sulayem, v minulosti známy automobilový rally jazdec.

oficiálna stránka rally  

AbuDhabí Desert Challenge bude na Eurošporte. Tu je vysielací plán:  Eurosport ADDC

Tohto roku by som mal  na tejto rally štartovať druhýkrát. Ako bolo na minulom ročníku sa dočítate tu.

10.2.2015.
Prvýkrát nebudem štartovať na mojom motocykli. Prijal som ponuku Dadky Ozanovej čo mi robila doprovod na minulom ročníku ADDC a aj na ďalšej rally seriálu majstrovstiev sveta - Sardegna Rally Race, aby som štartoval za ich team.
Po účasti na minulom ročníku si Dadka po prihovorení sa švédskych kamarátov s ktorými sme sa tam zoznámili našla robotu v Dubaji v jednej motorkárskej firme ktorá sa zaoberala predajom motocyklov GasGas a poriadaním aj niekoľkodenných motocyklových púštnych túr. Teraz však zmenili značku, lebo Gazíky sa vraj sypali, lámali rámy a ktovie čo ešte, tak nakúpili nové Yamahy. Zároveň stavajú medzinárodný tým pre ADDC 2015. Názov týmu je podľa ich klubu a celkom  trefný: Crazy Camel Racing Team.Majiteľom je hádam najznámejší púštny motocyklový jazdec Arabských Emirátov James West.  Mal by som ísť na novučkom motocykli Yamaha WR 450F Rally 2015 so všetkými komponentami požadovanými reglementamii rally. Údržbu by mali mať na starosti mechanici od Dadky. Letenku a hotel už mám rezervované tak aby dáke 4 dni som mal na zoznámenie sa s motorkou priamo v teréne v dunách, na úpravou riadidiel, pérovania a domontovanie prípadných dielov ako tlmič riadenia a niektoré prístroje  čo si zoberiem z domu a podobne. Zároveň James vie asi najlepšie poradiť ako sa popasovať s tunajšími dunami. Lebo počas celej rally okrem jeden a pol tisíca kilometrov dún toho nebude veľa.
Dnes mi oznámila aj Radka K.Mazáková čo mi robila doprovod na Dakare 2013 že sa prijde na rally pozrieť že a ak by som niečo potreboval bude vždy naporúdzi. Tak teda sa tam hádam nestratím. 

21.3.2015 - polnoc
Tak som šťastne po asi desaťnásobnom krúžení ponad more pri Dubaji šťastne pristál na centrálnom letisku. Po dôkladnej kontrole / už asi tretej od BA - lebo v krabici som tam mal spústu hliníkových dielov na úpravu nosníkov riadidiel, tlmič riadenia, antény a držiak GPS/ mojej príručnej tašky som sa stretol s Dadou čo na mňa čakala aj so svojim šéfom  a odviezli ma na hotel asi 15 minút od sídla ich Crazy Camer Racing týmu. Vraj ale všetko toto v tej taške mi bude na kočku, lebo motorku mi spravia úplne na komplet. No ja som to zobral pre istotu, keby niečo. Je tu asi 25 stupnov a je polnoc. A to ešte nie sme asi 150km južnejšie a v strede púšte, kde bude bivak . Nechcem si to ani predstaviť. Westy, šéf firmy mi nakázal aby som už odo dnes pil tak 2 litre vody denne a užíval tabletky na udržanie vody v tele, lebo sa tam dá veľmi rýchlo skolabovať. Je to pravda, zažil som to sám na vlastnej koži keď som si minulý rok musel volať vrtulník a videl som aj ostatných včítane Nani Romu ako to museli pre vyčerpanie, prehriatie a dehydratáciu  vzdať. Ešteže je v hoteli dobrá klíma. To bol ale obrovský tepelný šok. Za pol hodinu rozdiel asi 90 stupňov. V tej 12-kilometrovej výške sme mali totiž teplotu asi mínus 65 stupňov.  
     
Ráno 22.3. 
Teraz mi prave uplne klakol notebook. Uz doma sa rozpadaval a chcel som v kazdom rohu navrtat  diery a zoskrutkovat . Tak som ho teraz rozobral no asi ho uz nezlozim.Neskoro som sa do toho pustil. Tak sa ucim robit s mobilom. Uvidim ako uspesne.
- ked som dal mobil na nabijacku nenabijala. A vidim nad zasuvkou taky maly vypinac, zapnem a nabija. Takze Notebook zase zlozit, nesiel preto ze sa vybil a nenabijalo ho. 
- Super, podarilo sa. Toto už zase píšem z PC. Ale tie skrutky tam aj tak radše dám, lebo z vnútra počítača všetko vypadáva von.
Je tu asi pol jedenástej doobeda, zamračené, ale už asi 32 stupňov. Naobed ideme konečne pozrieť do dielne na motorku.

15,30 hod.
- Tak som naspäť v hoteli.
Crazy Camel Racing má priestory v obrovskom záhradnom centre na periférii Dubaja. Hneď za plotom má výjazd do púšte. Dobré miesto pre ich činnosť, no ďaleko od centra. Na ich činnosť /prevádzkovanie motocyklových jázd v púšti, servis motoriek a podobne/ by hocikde nedostali povolenie a aby boli v tomto areáli tak sa vraj prezentujú ako záhradná firma a preto Dada v dvore hneď za bránou nasadila zopár kríčkov a zohnala dáke kvetináče so stromčekmi keby prišla kontrola. Vôbec nevadí že tam majú hangár plný motoriek. Vlastných na prenájom aj zákazníkov, ktorí ich tu majú uskladnené a občas sa prijdú povoziť. Aj poliak  Rafal Sonic tu robí svoju štvorkolku. Dada tu robí dievča pre všetko. Administratívu, evidenciu jázd a servisných intervalov, počas motorkových túr robí chalanom servis - vozí v aute benzín, stany a tak podobne a na firme hlavne naháňa servisákov do roboty, pretože podľa nej je to banda leňochov. Sama robí bežnú údržbu - výmenu olejov, filtrov. Keď mi ukázala za plnú krabicu špinavých filtrov čo ide robiť radšej som povedal že by som hádam aj išiel na hotel. Iba ju žerie to že 6 motoriek na AbuDhabi Desert Challenge ešte nemajú poskladaných. Iba jednu čo ich jeden angličan uháňal už mesiac. Teraz je na rade moja. A že ostatné ju už nezaujíma, keď majú toľko času. Tu ich Dada tlačila aby mi tam predpripravili držiak na uchytenie tlmiča riadenia, čo som si zobral zo sebou. No namiesto toho nakoniec zobrali z motorky Sama Sunderlanda komplet zvýšené držiaky riadidiel aj s jeho tlmičom. Aj mu ho museli trochu prerezať a skrátiť lebo jeho Honda má o 6 mm väčšiu rozteš nosníkov. Hádam mu to nebude vadiť. Ale ak tá jeho jazda má aspoň niečo spoločné s týmto asi japonským tlmičom tak sa môžem tešiť. Celkovej koncepcie motorky som sa trocha obával - hlavne veľkej nádrže vpredu a menšej vzadu a malého miesta na sedenie, no pri vyskúšaní motorky toho angličana som bol spokojný.  Aj dvaja sa bez problémov môžme odviesť. Držiak prístrojov je precízne spracovaný a pod priehľadným plastovým krytom. A čo ma najviac teší že Dada zavolala na túto akciu  kamaráta mechanika zo Švajčiarska - slováka a vyzerá že veľmi spoľahlivého, takže servis a komunikácia na pretekoch  nebude pre mňa žiadny problém. Zajtra by mali prijsť aj ostatní jazdci z Austrálie, Švédska a Anglicka, tak sa pôjdeme zajtra alebo pozajtra povoziť.
18.00.tunajšieho času  / u nás o 3 hodiny menej/
Dada mi volá na hotel že motorka je hotová, vrčí a dá sa s ňou jazdiť. Tak hneď zajtra doobeda ju pôjdem odskúšať. Dali mi aj silnejšie pružiny  podľa mojej váhy - ani nečakali ako sa mi bude jazdiť. Uvidíme, všetko sa dá zmeniť. 

23.3.2015

Dnes sme sa s Jamesom boli previesť v dunách odskúšať dve nové motorky a zvyknúť si na ne. Ja a jeden austrálčan sme išli na nových Yamahách. Celkom sa mi tá motorka zahovára. Je síce ťažšia na predné kolo ako moja BMW no je celkom pohodlná a dokonca čoho som sa bál že sa nebude dať sedieť na konci sedla skrz tú nádrž tak práveže ten posed vzadu na nádrži je veľmi príjemný. To ja tak viem jazdiť, každý to o mne vie. Westy ako Jamesovi hovoria mi aj poradil ako najlepšie prejsť extrémne ostrú dunu. Neviem ako to tento chlapík dokáže, ale má taký nos na to či je duna ostrá alebo oblá. Na tú oblú sa vyrúti rýchlosťou a odskočí ju, ostrú prekrižuje a navrchu sa stočí a pod plynom rovno dole. Dada mi povedala že keď s ním jazdila sa ho to tiež pýtala a že on vždy z tej najvyššej duny pozrie ďaleko dopredu a zapamätá si dokonale postupnosť tých dún čo odtiaľ vidí. Aké jednoduché.  Takto sa bavia spolu Westy so Samom Sunderlandom

24.3.ráno
Dada ide do Ománu si predĺžiť víza. Ja sadnem na hotelový autobus a zbehnem do centra. Je to pol hodina cesty. Možno aj na Jumeirah beach pozriem. Uvidím ako s časom.
Večer
Pobehal som centrum Dubaja s najvyššou budovou sveta, 820 metrovou Burj Khalifa a hlavne obchoďák Dubai Mall. Horko-ťažko som tam našiel lekáreň, a kúpil čo potreboval. Je to obchoďák vyslovene pre baby a deti. Mne tie zlatníctva, bižutérie, hodinky, handry, parfumérie, drogérie, obuv - všetko svetové značky vo viac ako 1200 obchodoch nič nehovorio. Na obed som sadol v meste k jednému bufetíku pri fittnesku. Čakal som na kurča a vedľa pri stole sedela dievčinka čo stále telefonovala a písala správy do mobilu. Vedľa na trávniku bol pingpongový stôl, s raketami tak som ju zavolal hrať. Veru sme ťukali asi štvrť hodiny pokiaľ mi to kurča nevychladlo.  Obával som sa či potom nájdem a chytím hotelový autobus, no všetko bez poroblémov a som naspäť na hoteli.

25.3.2015
Dnes sme boli opäť s Westym, s jeho synom a mechanikmi - ja, jeden švéd, dvaja angličani čo sme v týme a talian od Rebel X Sports, čo nám dodal Dakar - kity. Najazdili sme tiež tak do stovky km. Chcel som vyskúšal  aj ako sa bude motorka chovať plná benzínu, tak som si dal naliať plné nádrže. Napodiv som to ustál, tak aspoň viem ako to bude na pretekoch. Tá Yamaha sa mi celkom vidí, aj to že sa dá ľahko prestavať na rally motorku pre horské rally - typu Sardegna Rally Race. Dať dole zadnú nádrž a dopredu asi 15-litrovú a nahradiť veľkú rampu s prístrojami za malý držiak roadbooka. Zároveň sa dá  prestavať na obyčajné Enduro, čim vlastne táto motorka spočiatku bola.
 
26.3.2015-administratívna prebierka. 
Doobeda odchádzame tu z Dubaia do AbuDhabí na okruh F1 kde bude administratívna prebierka. Potrebujem len pas, FIM-licenciu a vodičák a zaplatené všetky poplatky. Doklady od motorky už nie je moja starosť. Uvidím ako to pôjde, radi by sme zbehli na YAS beach a poplávali na windsurfingu ako minule, čo Dadu to odvialo zopár kilometrov a musel za ňou ísť záchranný čln. Máme tam kamarátov v plážovom bare.
11.00
Cakam na recepcii aj s anglicanmi a svedom na Dadu co vraj ma uz v  vyrazit z firmy a zoberie nas do AbuDhabi. Akurat volala Radka Mazakova ze uz je aj s muzom Tomasom na letisku. Do AbuDhabi prijdu pozriet az na start prologu.
21.00
Tak dnes len stresy. Ako doma pred pretekmi, no tentokrát nie mojou vinou. Konečne som na hoteli v Abu Dhabi pri okruhu F1. Doviezla ma aj s Angličanom Dada. Ostatní jazdci nemali nervy čakať kedy sa naši vypravia z Dubaja tak išli taxíkmi naobed. Aj tak nič platné, zaregistrovať sa mohli až keď prišla Dada a doniesla papiere od motoriek lebo motorky sa registrovali včera v noci. Všetko prebehlo v poriadku, dokonca pani Catherine od GPS mi odpustila aj platbu depozitu 1700€, že ma pozná a celý minulý rok som si posúval zaplatený depozit s z jednej rally na druhú. Vyfasovali sme prístroje a Dada musela ešte s mobilom v ruke registrovať doprovod, lebo sme až na prebierke zistili, že nebol zaregistrovaný ani zaplatený. Aby toho nebolo dosť tak na hoteli zistila že ani hotel nezarezervovali pre všetkých ani nezaplatili, takže zase hodina vybavovačiek a telefonovania. Potom okolo 8-mej letela naspäť do Dubaja zaviesť auto a dáke veci čo vyzdvihla na ďalšom hoteli. Uvidím či sa chalanom podarí domontovať všetky prístroje aj spojazdniť. Asi budú musieť robiť celú noc, lebo sa mi ešte neozvala že je na mieste.
Aby toho naozaj  nebolo dosť,  doobeda volala Radka že sú s Tomášom na letisku a nechcú im požičať auto, lebo nemali správne kreditky ako požadujú. No nikde na stránkach to myslím neuvádza žiadna požičovňa. Aj my s Dadou sme preto minulý rok auto nedostali a chodili sme taxíkmi.  Dada poradila jednu požičovňu kde ju poznajú a požičali len na to že založila svoju občianku. No nepomohlo, tak som napísal Vadimovi Prytuljakovi z Ruska na  či odkiaľ vlastne je čo som si s ním dal v Afrike po pol deci na FB či nevie pomôcť. Viem že robí v Dubaji s race motorkami aj autami a zároveň jazdí rally. Keď sme dorazili do AbuDhabi veru som naňho hneď aj narazil a mi aj sľubil, no stratil sa na hotel pokiaľ sme boli na prebierke.  Potom po viacerých správach cez FB a SKYPE som ho s Radkou dostal do kontaktu a vyzerá že sa dohodli. Tak teraz čakám správu od Dady ako to s tými motorkami vyzerá. Westy je tu všeobecne dobre známy, Dada detto, tak to určite vyjde, vychádzajú im všetci v ústrety, tak sa teším  na prológ čo bude netradične priamo na asfalte okruhu F1. Vraj nebude meraný no aspoň sa tu preveziem, čo sa tak hocikomu určite nepritrafí.

27.3. 2015 - pol druhej ráno
Dada píše že už odchádza z firmy domov a ráno s motorkami z Dubaja sem do AbuDhabi  na preberačku. Takže sa stíha!
02.04.2013.- cieľ rally
Minuloročná situácia sa opakuje. Doteraz som sa na trati striedavo tmolil a závodil. Podľa toho, či som mal niekoho na dohľad alebo ma predbiehal.posledne predvčerom som dobehol Anastasyiu čo štartovala asi 2 min predo mnou a obaja sme závodili až do cieľa tak tuho že som si vôbec nevšimol na poslednej dune pred cieľom ako James West aj s mechanikmi tlačí Tonyho Landta z nášho týmu a Dada to dokumentovala s vrchola duny. našťastie to bola duna s nie príliš veľkým stúpaním a tvrdá. Asi 700 m pred cieľom sa mu zrejme upchal vstrekovač a motor išiel len na voľnobeh. Z duny ho potom spustili a posledných asi 300 metrov do mierneho stúpania do cieľa to pred zrakmi komisárov to musel dotlačiť sám. Ja som prišiel asi 10 metrov za Nasťou. V cieli som jej povedal že tak na striedačku nad sebou vyvhrávame a že na druhý deň je na rade ona aby skončila predo mnou. Nemal som to hovoriť.
Včerajšok - predposlednú etapu som zom začal celkom svižne. Nechcel som aby ma chytili obrovské teploty poobede. Darilo sa, všetky duny krásne na prvýkrát a tak že pred vrcholom som musel šmykom brzdiť a by som to dokázal zalomiť a prekrižovať dunu. Zároveň som nešiel tak aby som nedokázal zabrzdiť pred dákym nebezpečenstvom. Tak to šlo až doi miesta kde sa stopy rozdvojovali a hlavná vetva išla po praveh strane dlhého radu  obrovských dún a asi 4 stopy po ľavej, kde ukazovala aj šípka. Dal som sa doľava, no po dlhých kilometroch som zneistel aj keď Waypointy som chytal a šípka stále ukazovala dopredu. Dak ma dobehol a predbehol Tony. Je to skúsený rallysta tak som sa dal za ním. A stíhal som mu natoľko že som si povedal že ho musím predbehnúť aby som nestrácal. motorka mi zrejme išla lepšie lebo  talian Manuel z rebel-X sports mi nahral takú špeciálnu pieskovú výkonovú mapu do systému. Išla krásne odspodu takže sa dalo skôr odraďovať hore a čakať až sa kolá so zrýchlovaním prestanú prešmykovať a vtedy motorka doslova vystrelila. Tak som Tnyho už ani za sebou nevidel a prášil som ďalej. Naraz sa spomedzi tých dún začali zjavovať jazdci čo štartovali predo mnou. takže tá moja stopa bola asi aj rýchlejšia. Do tankovačky som došiel úplne v pohode a čerstvý. A keď som po 15. minutách odchádzal nebol tam ešte ani Tony ani Nasťa čo štartovala pol minuty za mnou. Zrejme som na tomto CP bol aj na solídnom mieste. Potom nasledovali striedavo dunové polia a striedavo také roviny ako z brizolitu a v roadbooku je to označené ako shabka. Na jednej takej rovinke som zbadal motorku. Obídem ju dookola a vidím že to je 35-ka Yamaha.  Bena Smitha - nášho doteraz najlepšieho. Mal zloženú prednú nádrž ale chlapa nebolo. Pokračoval som krásne ďalej. Až asi 30 km pred cieľom som začal pozerať roadbook aj čosi dopredu a nastavil som so asi 211 -ty kilometer zo 131. Tam mali byť posledné väčšie dunové pole čo sa dalo ale isť obchádzkou doprava. Ja som ale išiel za šípkou, kde bolo aj najviac stôp po motocykloch. A prvýkrát v ten ďeň som si zahrabal zadné kolo. Bolo to tesne pod vrcholom na kraji takej dosť hlbokej jamy. Cez tú viedli tiež stopy. Rozhliadol som sa dookola a všade samé duny tak som sa rozhodol neskúsiť ten výjazd znovu ake napáliť to do tej jamy do protisvahu, stočiť to, a výjsť správnym smerom hore. Bolo to ale zlé rozhodnutie , pretože protisvah bol veľmi mäkký a nedostal som potrebnú rýchlosť na výjazd z jamy. Skúšal som aj špirálovite výjsť no piesok bol všade mäkký a nedalo sa mi. No a čo bolo ďalej to by som mohol skopírovať tie state z tretieho dňa minulého ročníka. Takže som po úplnom vyčerpaní a obrovskom prehriatí celého organizmu ešte dokázal Iritrackom privolať na pomoc vrtuľník čo ma zviezol opäť do mojej znémej nemocnice. Tam som však bol už skoro úplne fit a pustili ma aj s jednou posádkou -  argentínčan a Uruguaičan čo na ich prevrátenú Toyotu pod dunou zoskočilo MINI.  Ich doprovod ma doviezol do bivaku a Dada už mala vybavené s riaditeľom že po lekárskej prehliadke budem ráno štartovať. Za nedôjdenie do samého cieľa   som dostal penalizáciu a za každý neprejdený waypoint tak isto. Bolo to pár km pred cieľom tak som skončil lepšie ako všetci čo vypadli predo mnou a bolo ich dosť. Vraj to bola najťažšia etapa v histórii ADDC. 
To čo sa ale stalo mne bolo nič proti tomu čo sa stalo Tonymu. Asi v snahe sa ma udržať to na jednej malej dune naviatej na rovine prepálil a nasledoval dopad kolmo na predné kolo a pád po ktorom ho už len musel zbierať vrtulník a je na tom dosť zle. Ostatní dvaja naši - Kurt a Keith nestihli časový limit na CP. Ešte spomeniem  Iana Gandertona z nášho týmu čo spadol druhý deň za dunou a keď zdvihol motorku a sadol na ňu napálil doňho Terranova na Mini. Výsledok - zlomený členok a doničená motorka. Veľkú smolu mali aj naši slovenská posádka - Ulrychovci ktorým v druhej etape zhorelo do tla auto aj so všetkými dokladmi, mobilmi , počítačom a peniazmi. naviac musia tento šrot dopraviť domov kôli reexportu.

Copyright (c) 2010 ZATKOJAN s.r.o.   |  © Všetky práva vyhradené    |   Developed by ©  KAnet - SoftNet Services                                  Mapa stránky 
This web site uses Kentico CMS, the content management system for ASP.NET developers.