DomovPredajSlužbyAkciePrenájom priestorovPožičovňaAKTUALITYMotošportMédiaDiskusieKontakt
Motošport > DAKAR 2013

DAKAR 2013

Aktuality

Oficiálna stránka Rally Dakar: dakar.com

Reportáže od Radky Mazákovej

Naše fotky a nahrávky:    Fotogaléria    Videá  Fotky od Radky 
Vypočujte si aktuálne online zvukové nahrávky z mobilu od Phone2Blog
 
Videá na Youtube

Články o Relly Dakar 2013 najdete na:
Countrycross.sk
KM Racing.cz  - tu nájdete aj fotogalériu od Petra Luska /zatiaľ najkrajšie zábery z Dakaru aké som kedy videl/
Dalšie fotky s vysokým rozlíšením
Czech-dakar.cz
Smf.sk
Enduroaktuál.sk
Motoride.sk 

 


a iných portáloch ktoré postupne uverejním
E-mailové správy účastníkom rally Dakar môžte posielať tu cez tento formulár.
Meno:dakarmess
Heslo: 2013dakmess
Potom zadáte štartovné číslo pretekára. Maximálna dížka správy - 200 znakov.

Tieto správy si budeme pravidelne večer preberať z komunikačného centra v každom bivaku.

Rally Dakar 2013
 
V dňoch 5.až 20. januára 2013 sa uskutoční už 35. ročník legendárnej Rally Dakar. Tentokrát sa rally uskutoční so štartom v Peruánkom hlavnom meste Lima, na pobreží Tichého oceánu,  následne bude prekonávať v Argentíne pohorie Andy zo západu na východ a späť, a cieľ bude v hlavnom mete Čile - Santiago de Chile.

Prihlásili sme team Slovakia Turboteam Zaťko v zložení : Ján Zaťko, Dušan Čipka, Tomáš Čipka.
Bohužiaľ organizátor, francúzska asociácia A.S.O. odmietla Tomáša, spolu s viacerími európskymi nováčikmi a uprednostnili jazdcov z Južnej Ameriky. V budúcnosti sa zrejme na Dakar dostanú iba jazdci s viacnásobnými skúsenosťami z  rally, pretože počet prihlášok presahuje možnosť účasti až o 50% a prednosť majú účastníci minulých ročníkov Rally Dakar alebo obdobných diaľkových rally .
Takže zo Slovenska sa v kategórii motocyklov zúčastní v januári 2013 Raly Dakar:
Ján Zaťko                      štartovné číslo 105
Dušan Čipka st.                                     73
Štefan Svitko                                           6
Ivan Jakeš                                              32
Najlepší výsledok sa očakáva od Štefana Svitka, ktorý tohto roku v cieľovom meste Lima dosiahol krásny výsledok - 5. miesto v absolútnom hodnotení motocyklov, a to aj napriek ťažkému zraneniu ramena.

Naši sponzori:
Obidvaja si hradíme náklady na rally hlavne z vlastných zdrojov pri maximálnom šetrení. To všetko na úkor osobného voľna.  Nemalou mierou nám v zabezpečení pomohli aj Radka s Mirom Šipikalom. Obaja prejavili záujem na účasti na Rally Dakar už minulý rok, no nakoniec sme sa rozhodli inak a pre nedostatok miesta v aute to už nebolo možné.
Budeme veľmi radi ak v tejto stati budeme môcť uviesť aj iných ktorí by nám hociakým spôsobom vedeli v niečom pomôcť. Aké sú náklady na takúto rally radšej ani nespomeniem.

Generálni sponzori:
Zaťko,s.r.o.,  Turboteam, s.r.o.
Sponzori:
Enduro Motoklub Malé Trakany s ich sponzormi: Rauch , DuracellWurth

Nápoje Rauch Isotonic som otestoval na 6-dňovej v Nemecku v časovkách. Pokiaľ som prišiel do časovky tak mi ich skoro všetky vypili ostatní naši kluboví jazdci namiesto svojich pripravených nápojov. Tak na Dakar berieme dostatok týchto chutných a účelných nápojov.
Ešte musím spomenúť spoločnosť STUDIO MODERNA   prevádzkovateľa internetového obchodu  najväčšieho nájomníka v našej firemnej budove. Aj keď sa vlastne nadá hovoriť že je to sponzor, ale bez prítomnosti tejto spoločnosti v našej budove by určite moja účasť na takomto finančne náročnom podujatí bola nemysliteľná.
 
30.07.2012
Naloďovanie techniky včítane doprovodných vozidiel a press vozidiel je koncom novembra 2012 vo francúzskom prístave Le Havre.Administratívne a technické preberanie súťažnej techniky je v Lime 2, až 4. januára 2013.
Do Limy letíme z Viedne cez Madrid z príchodom do Limy ráno 31.12.2012, takže Nový rok budeme oslavovať už na pobreži Tichého oceána. Aspoň dúfam, lebo francúzska agentúra V.S.O., ktorá túto dopravu organizuje ešte nepotvrdila rezerváciu letu. Pre istotu hľadáme iné, možno aj lacnejšie riešenie.
V súčasnosti si už pripravujeme motocykle. Dušan dáva dohromady novú Husqvarnu s Dakar kitom, ja som rozobral svoju minuloročnú BMW s kitom Speedbrain
Po problémoch s padaném reťaze a namotaním na radičku na Dakare 2012 bola ukrútená hriadeľka radiacej páčky. Bude ju nutné vymeniť.
Narovnám a vystužím držiak prístrojov a spravím trochu úpravu prednej časti kapotáže, aby bolo viac miesta na prístroje. Aby ich bolo možné ustaviť do lepšej polohy aby sa z nich dalo pohodlne čítať aj v stupačkách. Aj riadidlá podložím aby boli ešte vyššie, aby sa lepšie stálo v stupačkách.


10.10.2012
Do konca októbra treba organizátorovi nahlásiť asistenčné vozidlá s osádkou. 
Pôvodne sme uvažovali že pôjdeme s našími autami Fiat Ducato otypované ako caravan. Podľa reglementov musia byť asistenčné autá v prevedení 4x4, výnimku však tvoria obytné automobily do 7.5 metra dĺžky, ktoré môžu mať iba 1 hnaciu nápravu, no nesmú byť prioritne určené na prepravu dielov ale musia slúžiť hlavne na odpočinok jazdcov. Športové odddelenie A.S.O. nám však tieto autá neodobrilo, vraj iba ak ich prerobíme a zrušíme priestor pre motocykle a nahradíme ich obytným priestorom.
Dušan to promptne riešil predajom Ducata a kúpil dodávku IVECO Daily 4x4, korú mieni vybaviť obytným priestorom.
Ja som  vybavil zadný priestor Ducata posteľou a dákymi skrinkami, nafotil a poslal na schválenie.
No po dohode s Dušanom som zobral od neho staršie Ducato 4x4 s ktorým sme boli na Dakare minulý rok. Myslím, že viac ako pohodlie rozhoduje prejazdnosť terénom. Veď minulý rok sme sa s autom šplhali cez Andy skoro do 5000m výšky kde boli len šotolinové a hlinené cesty, po daždi aj rozmočené. A tento ročník sa prechádzajú Andy tam aj späť. Naviac bivaky v púšti sú na nespevnenom piesku a stalo sa nám že sme aj 2-krát zapadli.
Auto je vybavené aj navijákom, zosilnenou pochôdznou strechou, off-road kolesami. V súčasnosti ho vybavujem regálmi, na uloženie materiálu a výstroje, skladacou posteľou pre dve osoby. A hlavne chladničkou, lebo voda ktorú dostávame je teplá, cez deň sa ešte viac zohriala a chutila strašne. Hlavne v Argentíne.  Aj potraviny v balíčkoch čo sme ráno dostávali sa vo vysokej teplote roztápali. Mal som doma takú malú asi 30-40 litrovú chladničku na 12/230V a plyn a isto bude na tento účel stačiť.Hlavne že funguje.
V aute budem viesť aj motorku BMW450X - identickú so súťažnou kôli pohybu po bivakoch, prípadne na cesty do blízkych miest  a v prípade potreby aj na asistenčný zásah, ak by to bolo potrebné a možné.                                         Naviac bude možné z nej použiť hociaký diel na opravu súťažnej motorky. Aj Dušanova motorka má motor BMW, s tým rozdielom že jeho je 6-rýchlostná a moja 5-rýchlostná. 
Minulý týždeň som ju odskúšal a keďže motor sa javil menej dorasovaný ako na Dakarke tak sme ich medzi sebou vymenili.
Čo sa týka Števa a Ivana, myslím že si objednali nové dakarské špeciály KTM.

17.10.2012
Členovia doprovodu: Moje asistenčné auto bude riadiť Miro Šipikal s ktorým som už preskákal dve 6-dňové a ktorý bude zodpovedný hlavne za údržbu a opravy môjho motocykla. Je to maximálne spoľahlivý a obetavý človek. Druhým členom bude Radka Mazáková, redaktorka a moderátorka, ktorú veľmi dobre poznáme z moderovania motocyklových súťaží. Bude mať na starosti okrem bežných povinností hlavne styk s organizátormi, colné formality pri prechode medzi krajinami a bude chodiť na pravidelné večerné brífingy aby sme mali vždy aktuálne informácie k trati a organizácii súťaže. Naviac sa bude starať o styk s našimi médiami, bude dávať pravidelne články na túto stránku a na ďalšie motoristické portály, filmovať, robiť rozhovory a fotiť všetko okolo nášho týmu.
V Dušanovom IVECU bude jeho syn Dušan a dcéra Gabika. Dušan je zdatný mechanik a autoelektrikár, a Gabika tak isto. 
Robila nám doprovod na ISDE Finsko a v budila obdiv aj medzi zahraničnými výpravami. 
Doprovod to má podobne náročné, musí ráno vstať zobudiť jazdcov, nachystať ich na štart, potom pobaliť všetky veci, presunúť sa ešte pred príchodom jazdcov do nasledujúceho bivaku kde opäť všetko rozložiť, postaviť stany. Je kontrolovaný cez GPS, takže musí dodržiavať presne stanovený itinerár a povolenú rýchlosť.
Po príjazde jazdcov  sa musí postarať sa o ich motorky, výstroj a veľa iných drobných povinností. Ani sa človek nenazdá a za chvíľku je noc, kde sa pri tom hluku ani so štuplami v ušiach nedá dobre vyspať. Kamionisti prichádzajú do bivaku aj  po polnoci a do rána robia na autách, hučia centrály, kompresory, pneumatické skrutkovačky, skrátka riadny rámus.

13.11.2012
Dnes poobede iné nervy. Rozhodol som sa vyskúšať motorku, obliekol som sa vytiahol ju z dielne a nie a nie naštartovať. Ani cez štartovacie káble. Tak naspäť do dielne kde sme to z Majom pozerali a zistili sme že sme bez iskry na sviečke. Všetky konektory postupne von, prehodiť elektroniku a fajku z druhej motorky a späť, ale žiadna odozva. Napokon už ani štartár nešiel. Iba solenoid cvakal. Po pol hodine sme našli nedotiahnutý kostriaci kábel zo štartéra ale iskra žiadna. Až po hodnej chvíli pozerám dáka pripučená bužírka od motora. tak som ju rozstrihol a vnútri káblik zo zapalovania roztrhnutý. Spomenul som si že mi motorka raz padla zo stojana tak sa musel káblik o niečo rozseknúť. Už štartuje, no zveziem sa už až zajtra. 
Včera večer so bol u Foxracing v Dolnej Strede vyskúšať nové prilby V4 carbon. V živote som nemal tak pohodlnú prilbu, perfekt vetraná dostatočne veľký šilt a dobre nastaviteľný aby chránil protí vychádzajúcemu a zapadajúcemu slnku, vzadu opretý celou plochou o skelet prilby. Veľmi účelne skonštruovaná prilba s veľkým priezorom pre okuliare, takže som konečne po mesiaci narazil na niečo čo mi dokonale sadne. A nemusím si predĺžovať šilt ako na minulom Dakare. Nemohol som vtedy ani zdvihnúť hlavu aby sa mi nevyvrátil.

14.11.2012
Dnes sa na registračných formulároch na Dakar.com objavili termíny preberaní v Le Havre. Vo štvrtok, 22.11.ráno. Dušan 9,30, ja 9,45, a obidve asistenčné autá 10,00. Takže smer Le Havre vyrážame v stredu ráno /Dušan, ja, Miro Šipikal, Mladý Dušan/ a stavíme sa v Blave u Gaba Jakaba až nás nabalí Trakanským Carykom, alebo Carikom, no neviem ako sa to píše, ale ako to chutí, a ako mi je potom ráno to viem. Na oslavu nového roka to bodne. Volal som Števovi a on má prebierku v piatok poobede. Tak sa stretneme keď pôjde tam a my už späť niekde na dialnici a blikneme si.
Mimochodom, motorka mi našťastie ide, aj zadné pérovanie je O.K. akurát predky sú mäkké. Vedel som to už minulý rok, no zanedbal som to. Dúfam že silnejšie pružiny z Touratech-u prijdu do utorka aby som ich nemusel zobrať do lietadla.
Auto dokončujem s mojími mechanikmi z firmy. Regále, dvojposteľ, chladnička a tak. Tiež už toho netreba veľa. Aj Dušan má IVECO už skoro hotové, tak snáď to všetko bude vo väčšom kľude ako minule.
Do Limy potom letíme 30.12. ráno z Viedne cez Madrid a večer sme tam, lebo letíme s časom. Prespíme v hoteli blízko letiska. Odkiaľ aj do prístavu Callao kde na nás bude už čakať vylodená technika máme kúsok. Na Silvestra asi oddych a kúpanie v Tichom oceáne, dáka polnočná oslava.  Na nový rok presun do depa, kontrola techniky, a príprava na administratívne a technické preberanie. To ešte nevieme kedy presne máme.

17.11.2011
Tento víkend som si trochu oddýchol od príprav na Dakar a zúčastnil som sa slávnostného vyhlásenia majstrov a preborníkov Českej republiky za rok 2012 v Uhlířských Janovicích kde som vyhral triedu veteran 2 nad 50 rokov a za KBS UAMK Unhošť som išiel súťaž družstiev spojených tried Veteran 2 a 80ccm, ktorú sme tiež vyhrali. Bola to dobrá zábava takže domov som vyrazil až v nedeľu pred obedom. Večer som ešte v Žiline pri IC-čku vyzdvihol batožinu, čo poslala Radka po kamarátke, aby sme ju naložili do auta, až toho v lietadle nemáme veľa.

19.11.2011
Motorka je prakticky hotová, vymenili sme tie predné pružiny/Gabo sa obetoval a večer v piatok mi ich osobne doniesol z Blavy/ Je to s nimi  oveľa lepšie, motorka sa tak neskláňa dopredu. Ešte sme predĺžili stupačky,od Emila Čunderlíka som zobral ešte dáke diely, rukavice a Akrapoviča. Napasujem ho na koleno, na úchyty,  odskúšam či to dačomu pomôže a motorku už odložím. Druhá BMW je tiež v poriadku.
Zajtra ostáva dorobiť auto, tiež je pred dokončením, dáke poličky ešte dorobíme. Akurát polepy ešte nemáme, ale vraj sa už robia. 
No a nabaliť sa. Kôli colným formalitám musíme mať všetok dôležitejší materiál naložený v aute uvedený v zozname, ktorý aj v elektronickej forme musíme poskytnúť organizátorom.
Zase sa potvrdzuje pravidlo, že keby som mal ešte aj dva mesiace na prípravu naviac, aj tak budem v posledný deň zháňať, behať, dorábať, vybavovať kde-čo a ledva to vždy stihnem.

23.11.2012
Tak už sme doma. Do Francúzska sme vyrazili z Bratislavy v stredu asi o pol jedenástej predobedom, ráno vo štvrtok sme boli na mieste. Bolo treba vyzdvihnúť GPS, IRITRACK do motoriek, navigáciu do áut a  ďalšie objednané veci, ktoré už pre krátkosť času nebolo možné poslať domov, no boli už zaplatené. Montáž do motoriek prebehla bez problémov aj testovanie všetkých prístrojov či ich máme správne upevnené a elektricky poprepájané.

Našťastie ráno ešte nebol taký nával na preberaní tak to išlo celkovo hladko, až na viaceré naše kiksy spojené so zabúdaním dokladov a podobne. Potom prišlo na rad lepenie štartovných čísel a reklám organizátormi a nakoniec celková technická kontrola. Aj tak sme odovzadali nabalené autá s naloženými motorkami  asi o štvrtej poobede. Domov sme vyrazili hneď potom  Čipkovým Land Cruiserom a išli nonstop až domov. Striedali sa obidvaja Dušanovia aj s Gabikou. Prespal som trištvrte cesty a dobre že som zaspal, lebo keď som videl akou rýchlosťou išla Gabika v tej totálnej hmle naskakovala mi husia koža.
Aj tak musím ísť ešte dospať všetky tie noci čo som strávil doma pri príprave motorky a asistenčného auta.
teraz si len pospomínať čo všetko sme zabudli, aby sme si to mohli zobrať pred Silvestrom do lietadla. Určite tam bude stan, čo som nachystaný zabudol doma a rozmýšlam aj o nových predných pneumatikách na auto, lebo boli úplne zošľahané. Alebo ich kúpime priamo v Lime. Števovi ktorý práve teraz odovzdáva motorku som volal aby mi zistil aký rozmer tých gúm mám namontovaný, lebo ani Dušan si nevie spomenúť.

07.12.2012

Na dakar.com sa práve objavili časy administratívnej prehliadky. Náš tým, teda  Dušan aj ja máme čas prebierky 3.januára 2013 o 8.30 hod na pobreží Tichého oceána na Playa Magdalena.
Keďže do Limy priletíme večer 30.12. a pre techniku do prístavu Callao pôjdeme na Silvestra pred obedom, budeme mať relatívne dosť času na posledné doladenie motoriek, ponastavovanie prístrojov a detailné oboznámenie sa z ich funkciami. A bude aj dosť času aj na poplahočenie v oceáne, či na prehliadku mesta, či okolia. Po prebierke sa motorky odovzdajú do parc fermé a dostaneme sa k nim až tesne pred štartom prvej etapy. 
 No ale budeme musieť poriešiť tie gumy na aute. Dve rezervy čo sme v Le Havre dali dopredu namiesto tých opotrebených sú tie čo sme minule obidve naraz prerazili pri prechode cez Andy na kamenistej ceste. Síce nám ich v bivaku servis Michelin opravil, no už pohľad na tie zalepené veľké diery nebudia dôveru.

22.12.2012

Tak loď s našimi autami a motorkami dorazila po 21 dňoch vraj rušnej plavby s poriadnym vlnobitím do Limy. Vykládka všetkých 700 vozidiel prebehla v poriadku, organizátori museli len na pár vozidlách prifúknuť gumy, či dobiť batérie. Vozidlá budú umiestnené do uzavretého parkoviska kde od desiatej hodiny 31.decembra ich môžme vyzdvihnúť. Tentokrát je preberanie pretekárskych strojov a samotarný štart súťaže asi pol hodinku od prístavu a náš hotel Machu Picchu asi na polceste,  tak to bude pohodička, nie ako minule, keď sme museli ísť na štart súťaže z prístavu pri  Buenos Aires do Mar Del Plata asi 650km.  A nehovoriac o ceste taxíkom asi 100 km z letiska do prístavu. Teraz máme všetko poruke. Z letiska štvrť hodinky na hotel aj do prístavu. Dokonca predajňa pneumatík, kde nám kamarátka z Limy /čo sme si minulý rok na pláži vymenili FB adresy/ rezervovala pneumatiky na auto je hneď pri hoteli.
Dnes som bol tretíkrát na spinningu na ktorý ma nahovoril môj zaťko Roman. Tentokrát na jeden a pol hodiny. Dobrá zaberačka! Rád som že od začiatku sa  žiadna svalovica  nekonala a hneď sa aj lepšie dýcha. Bohužiaľ kôli pripravovanej kolaudácii našej firemnej budovy som tak vyťažený s dorábkami a papierovačkami že na pravidelné fyzické tréningy nemám čas. To Dušan, čo sa zveril do rúk bývalej biatlonovej reprezentantky Martiny Halinárovej z Dukly Banská Bystrica to ťahá už od leta, posledné týždne vraj dvojfázovo. A to som sa musel dozvedieť až z článku v stredajšej Pravde. Tajil mi to a ja to budem musieť dobehnút za pár dní?  Radka mi povedala že budeme v Lima behávať po pláži, no uvidím či sa mi bude chcieť a či mi to takto na poslednú chvíľu vôbec pomôže. No ako sa hovorí - nikdy nie je neskoro


30.12.2012 – Airbus A340

Asi o pol druhej v noci sme na Dušanovom 9-miestnom VW transportér vyrazili z Lučatína do Viedne všetci okrem Mira, ktorý nás čakal v Novej Bani. Vo Viedni sme bili už o 4.hodine ráno, takže sme mali dosť času na vybavenie leteniek a príchod k lietadlu. V Madride sme pristáli kôli zlým poveternostným podmienkam čosi neskôr oproti plánu, no na prestup sme mali skoro tri hodiny, tak aj keď je Madridské letisko značne roztiahnutá a cesta k nástupu do nášho A340 trvala aj s prevozom vláčikom cca 25 minút, tak isto sme všetko hravo stihli aj s občerstvením.  Cesta do Limy trvá asi 12 hodín, teraz toto píšem práve keď letíme ponad hranice razílie s Kolumbiou, asi dve hodiny pred pristátim. Let zatiaľ prebiehal v kľude, miestami sa mi zdalo že stojíme na mieste. Do notebooku som si nahral prezentácie GPS navigácie tak sme to na letisku aj tu v lietadle pozerali a veru sme prišli aj na také veci čo sme si minulý rok nevedeli / teda hlavne Dušana/ to pri jazde dáko nezaujímalo. Mám nahratý aj testovací program kde sú simulované rôzne možnosti a zadaním odpovedí program vyhodnotí ako zvládame našu GPS. Keď si to človek prejde tak 10x a zafixuje si správne odpovede, tak pri preteku ide v oveľa väčšej istote. Ak by ste si to chceli skúsiť tu je prezentácia a tu test.

30.12.2012. –Lima

Na letisku nás už čakali dva taxíky do hotela Machu Picchu, čo objednala Radka. Hotel čo som vybavil aj pre Števa je super, rezervovali nám miesto pre asistenčné autá, aj pre Števa a jeho doprovod - Fera Hostinského a Ivana Malárika.

Každá izba má svoju kuchyňu a kúpelňu, chladničku, led televízor so satelitom,  a všetko za veľmi dobrú cenu. A veľmi ústretová pani z recepcie nám poradila kde čo nzohnať, ako najlepšie vymeniť peniaze a tak.   Aby nás to budúce dni nepokúšalo, stiahli sme Dušanovu jablkovicu a išli spať. Ja som ešte hore, lebo potrebujem zavolať Števovi čo ide dnes ráno do Viedne cez PB aby mi zobral dáke veci čo som zabudol doma – náhradné kľúče od Ducata, argentínske Pesos, a podobneTu je jedna hodina a u nás sedem ráno. Števo už bude na ceste.

1.1.2013 - Nový rok
Tak je za nami včerajšia oslava Nového roku 2013. Predchádzalo tomu však výber áut z parc-fermé v prístave Callao, ktoré prebehlo bez najmenších problémov. Autá aj náklad bol neporušený, naštartovali na prvý pokus, ani pneumatiky neboli sfúknuté. Po príchode  späť na hotel sme sa chystali nájsť dáku ručnú autoumyvárku, lebo autá boli po ceste do Le Havre dosť špinavé. Medzitým sa ale pri autách objavila kamarátka z minulého roka Pierina, ktorá nám zarezervovala u predajcu Bridgestone nové pneumatiky na auto. Keďže sme boli hladný a chceli sa dobre najesť, zaviedla nás do jedného fast foodu kúsok po našej ulici, s obrovským výberom jedál včítane národných špecialít. Najedli sme sa dosýtosti a cestou späť sme hľadali tú autoumyvárku, Aj sme čosi našli no Radka po príchode k hotelu zbadala záhradníka čo opodiaľ polieval hadicou parčík pri hoteli a presvedčila ho že tráva je už dobre zliata a naše autá špinavé že teda potrebujeme jeho vodu my. Nezaváhal ani nachvíľu, natiahol k nám hadicu  a tak Radka s Gabikou a Pierinou autá komplet umyli a do večera aj nalepili nálepky. No a vtedy Pierina vyrukovala s pozvaním na oslavu Nového roka k nim do rodiny - do domu jej tety. Ani my sme nezaváhali a pozvanie prijali.

Kúpili sme Pisco - tunajšiu pálenku, šampanské som mal z domu a ešte som stihol kúpiť dáky ohňostroj. K nim, do rodiny Castillo sme išli Dušanovým IVECOM. Bolo 31.12. , 10 hodín večer a tie preplnené cesty v tento čas nechápem. Tak sme mali menšiu kolíziu s jedným taxikárom.Pri predbiehaní nám skrížil cestu a narazil do predného nárazníka. No čo nasledovalo potom - ako z akčného filmu: Predbehol nás, v strednom pruhu preplnenej trojprúdovky skrížil cestu a začal sa rozčulovať. Tak Dušan tiež vyskočil a to isté. No milý taxikár vybral z kufra taký trištvrte metrový hák na zdvihák a párkrát ním šlahol Dušana po lakti. Vtom vybehol mladý Dudo, zahnal sa, treskol mu po hlave až mu odletela šiltovka. Taxikár ho naoplátku zase kopol do zadku. Naši sa potom keď chlap začal opisovať naše EVČ, aby sa nedostali do dákeho konfliktu s miestnymi policajtami radšej otočili, sadli do auta a odišli sme no aj s riadne poničeným nárazníkom.
Pokazenú náladu sme si napravili u Castilliovcov na oslave. Všetci včítane ich rodičov aj deda mali veľkú radosť, dali zaparkovať naše auto do stredu ulice aby tam nikto nemohol a dobre sme sa bavili. O polnoci sme vypálili ohňostroje a určite im ich závidela celá ulica - boli najkrajšie široko - ďaleko. Tak sa tešili až vyskakovali a tlieskali, hlavne tatko Castillo, ten sa až bil po hlave. Potom  sme ešte zjedli moriaka a to také porcie, že im sa z neho už asi veľmi neušlo.Ešte chvílu sme pobudli pri muzikantoch čo im prišli zahrať, ich tri dcéry zatancovali a aj Radka sa k nim pridala. Tancujú vraj v miestnom folklórnom súbore a išlo im to všetkým navidomoči veľmi dobre akoby spolu už dávnejšie trénovali. Okolo jednej  po polnoci sme išli domov, a našťastie už bez konfliktov..
.
Dnes sme od rána robili motorky, obúvali nové gumy a mousse. Po tretej sme sa išli vykúpať na pieskovú pláž Miraflores, na juhu mesta. Toľko ľudí ležiacich či sediacich na tráve alebo prechádzajúcich sa v miestnych parkoch, a hlavne tak preplnenú pláž aj s okolitými priestranstvami som ešte nevidel Zaparkovať sa nám podarilo snáď až po štvrtom alebo piatom okruhu okol pobrežia, lebo policajti nás stále hnali preč kôli preplneným parkoviskám.
Večer prišiel na hotel aj Števo s Fero a Ivanom a spoločne sme v neďalejej reštaurácii niečo pojedli a teraz okrem mňa už všetci spia.

2.1.2013

Dnes sme celý čas sa venovali príprave motoriek na prebierku. Dal som Mirovi pre istotu skontrolovať všetky ložiská v kolesách aby som nemal také preblémy ako minulý rok. A veru sa všetky ledva točili., tak mi Dušan dal nové, Keď ich Miro vytĺkol, zistil somže idú úplne hladko, tak prešiel šmirglom náboj kola a po opätovnom nalisovaní boli aj tieto staré ložiská v poriadku. Tak teda asi veľký presah zapríčinil že sa mi rozsypali minule v zadnom kole všetky tri ložiská a kôli tomu som Dakar nedošiel. Dušan mal zase problém s magnetom snímača tripmastra ICO Keď bol tento magnet uložený v oceľovom púzdre, strácal magnetizmus a ICO nefungovalo. Ke´d už zahlásil:"tak ja som za pol hodinu hotový a Jano, ja ti pomôžem, lebo nestíhaš" tak na to vytrhol skrutku zo závitu v držiaka prednej brzdy. Nakoniec sme dali motorky do takého stavu že ráno môžme ísť spokojní na prebierku.

Motorky sme ešte odskúšali cestou na pumpy, kde sme ich doplna natankovali, lebo zajtra idú už do Parc fermé. Stavili sme sa aj v predajni Bridgestone, kde nám Pierina rezervovala gumy na auto. Neklamala, predavač o tom vedel a gumy nám na zajtra nachystá a vraj grátis prezuje a aj nahodí na auto.
Večer nám spravila Gabika chutné makaróny. S Dušanom sme prešli ešte testy či dobre chápeme navigáciu , trochu pokecali s Ferom Hostinským a Števom Svitkom na nádvorí hotela kde sme si rozložili stôl a stoličky  ako a čo má doprovod za úlohu, na čo si dávať pozor. Naozaj nenahraditeľné informácie pre naše osádky, ktoré sú na Dakare prvýkrát. S Radkou sme zosúladily náš informačný systém - vzájomne poprepájali jej a moju webstránku včítane FB a zakomponovali sme do našich stránok odkaz na schránku, kde môžeme online nechávať z mobilov odkazy z hociakého miesta pokrytého GSM signálom, hoci aj priamo z trate, či z asistenčného vozidla. Po problémoch s poskytovateľom služby, belgickým Phone2blog sme to už otestovali, môžte si to overiť a od 4.1. na tom môžme frčať.
 Inakm s hotelom, čo som vybral sme nadmieru spokojní. Maximálne ústretový prístup. Máme k dispozícii na každej izbe TV, DVD, kuchyňu s vybavením, dokonca aj s mixérom, sprcha,+wc samozrejme, veľké pohodlné postele, WIFI internet gratis, dva počítače v hale s prístupomgrátis, Parkovanie a robenie motoriek hneď pred hotelom v peknom trávnatom parku, kde si aj vieme rozložiť sedenie a veľký stôl. Sám manager hotela nám poskytol uzatvorený priestor vedľa hotela na nočné parkovanie áut, že grátis, len keby sme mu dali dobrú referenciu na Booking,com. A to dáme a určite nebudeme musieť nič prikrášlovať. Motorky parkujeme dnu v hoteli priamo vedľa našich izbových okien. Strážnici a policajti nás pravidelne chodia pozerať, dokonca keď som nechal otvorené auto, prišiel do hotela nás na to upozorniť.Tiché, kľudné miesto, avšak len zo tristo sto metrov od rušného námestia s komplet infraštruktúrou, predajňami-hlavne motoristickými, bankami, reštauráciami. Raňajky nám chodia dve malé slečny nosiť každému na izbu.
No čosi so popísal hlavne vďaka tomu, že sme dnes išli zavčasu spať aby sme na prebierku ľahko vstali. Tak som sa okolo pol tretej ráno zobudil, a doteraz bol na PC,Sú tu už skoro 4 nadránom a idem dospať. Dobrú noc! 

4.1.2013 ráno
Včera sme od rána odovzdávali motorky. Z hotela sme išli po osi a doprovod svojimi autami. Po cete sa mi vytratila jedna zo skrutiek držiaca Iritrack a dalšie sa povolili . Prišiel mi na to hneď na úvod prebierky komisár, tak som to musel śť ešte opraviť.Dobre že sa to stalo ešte pred štartom. Matice som mal asi dotiahnuté len rukou. Za pol hodinu to bolo hotové a spolu s Dušanom ktorý mal zle elektricky zapojený Iritrack sme už mohli na administratívnu prebierku. Prebiehala úplne hladko, potrebné dokumenty sme mali v poriadku, aj štartovné a depozity za prístroje mal organizátor na účtoch, tak sme nastúpili na technickú prebierku.  Bez problémov, až na to že mi chýbali nejaké svetlice čo mi  vypadli počas presunu z otvorenej skrinky pri motore a baterky čo mi nesvietila. Odhalil som to pred kontrolou, tak išiel Dušan popredu a nenápadne si svoje svetlice a baterku vytiahol z motorky a požičal mi. Na záver prebierky bolo pódium, pod nim spústa divákov. Dušan išiel prvý a ja za ním aj s Radkou za sebou na sedle. Bol tam moderátor tak som sa nechcel strápniť mojou slovenčinou, aj keď Dušan krásnou plynulou spisovnou slovenčinou oboznamoval divákov ako je tu pekne a ako sa teší na pretek. Potom dostala do rúk mikrofón Radka a to nemal moderátor robiť. No ešte ju nepoznal. Úplne nepripravená, lebo to nečakala že ju zoberiem sa tak rozhovorila po anglicky, pospomínala čo sme všetko zažili za tie 4 dni a keď spomenula že sme na Nový rok popíjali  u domorodcov pisco úplne burácali, Musel to všetko postupne prfekladať do španielčiny. Keď Radka neprestávala tak nás už začal popoháňať dolu do parc fermé.  Po prebierke sme prišli prezuť tie gumy. Nechali sme zamknuté auto na zdviháku, išli sa najesť a asi za dve hodiny bolo auto obuté novými Bridgestonami a mohli sme ísť na hotel. Pozreli sme čo nás dnes čaká a do postele. Nič sme však nenaspali, aspoň ja s Dušanmi. Pod oknom nám do rána trieskali s dvermi na aute, pískali alarmy a hlučne sa bavili dáki ľudia.
Dnes nás čaká o pol šiestej brífing pre doprovod, o siedmej spoločné fotenie všetkých motorkárov a o ôsmej brífing pre jazdcov, Predtým by sme chceli aj do centa mesta pozrieť a previesť sa tými ich malými stále trúbiacimi autobusmi, s cez otvorené dvere vykrikujúcimi šoférmi .
Dúfam že zajtra už budem v poriadku , lebo mám spálenú plešinu od slnka a nohu od výfuku a obidve bolia.



16.1.2013, pumpy ESSO na ceste do bivaku La Roya

Na chvíľku sme sa zastavili na pumpách troško mimo itinerára. Mám dačo popísané v aute takže prepáčte že to bude také ako je, no nestačil som to tak trocha uhladiť Posielam teda tieto info tak ako zatial mám v PC

Prvý deň

Aj keď celková dĺžka etapy bola  ...km meraný úsek bol iba v dľžke   13km.  Štart bol prakticky od bivaku , viedol dunami okolo bivaku a cieľ hneď vedľa tak tam bolo aj dosť divákov. Dušan odštartoval prvý a ja cca 14 minút za ním. Jednotlivé waypointy boli jednoducho identifikovateľné, lebo medzi nimi šípka na GPS neustále ukazovala smer k nasledujúcemu. Vtedy som si mohol pochváliť môj nový model speedocapu, ktorý prenáša na dislay aj šípku z GPS, takže som sa nemusel pozerať dole na riadidlá ale šípku som mal priamo v zornom poli.

Celý test prebehol v pohode. Krátky prvý meraný úsek volia organizátori kôli tomu aby od druhého dňa jazdci štartovali podľa výkonnosti.

V cieli si Števo pozrel môj Speedocap a rozhodol sa ho tiež kúpiť.

Druhý deň

 

 

Volny den

 

 Druhý deň – PISCO-PISCO

Druhý deň bola na pláne etapa s spojovacím úsekom 85km , a so špeciálu 242km s cieľom opäť  nad bivakom PISCO, s dvoma zhruba 25-kilometrovými dunovými úsekmi. Po večernom brífingu nám Radka povedala aby sme si dávali pozor hlavne od 140-teho kilometra, kde by mali začínať nebezpečné ostré duny. Po štarte rýchlostnej skúšky išlo všetko celkom hladko až na jeden waypoint  na 59.kilometri, kde  sa rozsvietila šípka a ja som spustil zrak z roadbooku a išiel som už len po smere šípky. To ale bola chyba. Ten wainpoint bol za takým zhruba trojmetrovým zrázom, ktorý  sa podľa roadbooka mal obísť vpravo. Namiesto toho som sa ocitol priamo nad ním a neostávalo nič iné len pridať plyn a odskočiť ho. Aj som tak spravil, no bola to taká  rana, že  mi ruplo v krčnej chrtbtici, Hlavne že som to ale ustál a išiel ďalej. No pozerám na speedocap, podľa ktorého som sledoval šípky k waypointom a azimut a nevidím na ňom nič.  Chvíľu som išiel podľa GPS, no ten prístroj je na riadidlách a je problematické ho sledovať a zároveň sledovať trať. Tak som zastavil a zistil som že pri zoskoku sa mi vytrhli konektory zo speedocapu. Nechcelo sa mi dávať dole predný kryt tak som sa dosť dlho mordoval pokiaľ som káble cez takú medzierku medzi krytom a panelom prístrojov nepripojil. Tam som mohol stratiť takých 10-15 minút. No a blížil som sa k tým obávaným dunám. Prejdem prvú a čo nevidím- Dušan sa tam pod vrcholom trápi s motorkou a vedľa neho kameramani a filmujú jeho trápenie.  Kývol na mňa, tak som zašiel za ním že čo sa stalo. Vraj preletel dunu, zapichol sa s motorkou do piesku a teraz ju nemôže naštartovať. Mal už natiahnuté lano, tak som ho zapol a ťahal z duny. A to všetko za asistencie kameramanov, ktorí všetko filmovali ale pomôcť rezolútne odmietali. Takto zapnutého som po niekoľkých spoločných pádoch zviezol Dušana do údolia, kde sa rozhodol robiť motorku za pomoci domorodcov ktorý k nemu vyšli džípom. Rozlúčili sme sa s tým že naozaj mu viac pomôcť  nemôžem, v hlbokom piesku sa ťahať motorka jednoducho nedá ani po rovine, nieto ešte cez duny. Do cieľa som došiel už bez problémov, avšak párkrát som zapadol pred vrcholom duny, lebo som sa rozhodol, že radšej zapadnúť ako preletieť a niečo vyviesť.

Do cieľa som prišiel v pohode so všetkými nazbieranými waypointami. Medzotým radka s Gabikou zisťovali u organizátora, čo je z Dušanom. Stále však ostával na jednom mieste. Až po dlhšom čase sa Dušan ozval mobilom, že ho vezú džípom domorodci do bivaku. Vynechal teda časť trate rýchlostnej skúšky asi s desiatimi waypointami. Takto prišiel do bivaku. Fero ho upozorňoval že ak má byť v etape klasifikovaný, musí prejsť silou motora, resp. štartéra cieľovú čiaru, to však nebolo možné, motor sa nedal pretočiť. Napadlo ma však vyviesť Dušana na vrchol klesania, odkiaľ by sa mohol do cieľa spustiť, respektíve odkiaľ by ho dáky súťažiaci do cieľa dovliekol, pretože cudzia pomoc medzi pretekármi je dovolená. Ja som to nemohol byť , už som bol v cieli etapy. No po spoločnom rozoberaní situácie sa Dušan už vlastne zmieril s tým že ho vylúčia a nebude môcť pokračovať. Aj keď bolo možné večer v kĺude pre prípad že bude zaradený v štartovnej listine na budúci deň. Už po minuloročných skúsenostiach viem že to môže byť reálne. V tejto situácii sme išli spať

tretí deň.

Ráno som sa pripravil na štart, a spoločne sme išli na raňajky. Zrazu pribehla radka, že Dušan je v štarovke a štartuje 9.10 hod. okažitá reakcia Dušana – ušiel z raňajok aj so synom a Mirom, že idú vybrať motor s mojej doprovodnej motorky a vymenia ho za jeho pokazený. Mal na to vyše dvoch hodín. Ja som odštartoval v svojom čase a predpokladal som že dušan to tiež stihne, pretože chalani na obidvoch motorkách tuho pracovali.

Po štarte som predbehol zopár jazdcov, mňa našťastie nik. Do 60. kilometra som vcelku v pohoded zbieral waypointy. Na tripe som už mal pomaly 62. Kilometer kde mal byť ďalší tak som už pozeral či mi naskočí šípka. Aj sa mi zdalo že sa zjavila no znova zmizla. Tak som sa otočil a okolo tohto miesta som párkrát prešiel ale nič. Pripojil som sa teda k jazdcom čo išli smerom doľava a presviedčali ma že tam by to mohlo byť no dostali sme sa cez  nepríjemné duny na dosť odľahlé miesto kde sa už všetky stopy v piesku stratili. Ešte s jedným Francúzom sme teda vyšli na najvyššiu dunu v okolí, a pozerali dookola. Myslel som že by sme mohli zazrieť prvé auto – Sainz alebo Peterhansel a ísť tým smerom. No v diaľke sme zazreli  auto organizátora, tak sme sa vrátili a išli tým smerom. Našťastie sa po chvíli na GPS zjavila šipka a už som pokračoval bez problémov dalej. Po dunových poliach nasledoval prudký pieskový zjazd končiaci na ľavej strane mohutnými kameňami. Po zošmyknutí pieskovým klesaním sa mi naskytol nepríjemný pohľad. Letecká záchranná služba ošetrovala jazdca čo sa rozbil hneď na prvom kameni. Tak som si dával sakra dobrý pozor aby som medzi tými kameňmi prekľučkoval dole. Nasledovala pasáž okolo pobrežia a už tam sa mi zdalo že motorka akosi nestíha ostatným jazdcom. Po niekoľkých desiatkach kilometrov sme vošli do horského prostredia s prašnými pistami. Zdalon sa mi že už ideme dosť dlho bez tankovania tak som zastavil pri hlúčiku prizerajúcich sa pozrieť koľko ostáva paliva. Vypol som motor, skontroloval som palivo no štartér nezaberal. Akosi ma to netrápilo, a ďalšie kilometre som išiel na istotu aby som nepadol, aby mi neskapal motor, lebo v tejto ľudoprázdrnej nehostinnej krajine to mohol byť koniec. Keď v klesaniach pri zaklapnutej klapke sa začalo ozývať strieľanie do výfuku som už stratil istotu a snažil som sa už za každúp cenu o dojazd do cieľa rýchlostky, a na príjazdovú cestu do Nazca kde by mi už vedeli pomôcť. No bohužiaľ na asi 165-tom kilometri v klesaní sa motor natrvalo zastavil. A to som zašiel kúsok mimo trate aby som nezavadzal. Spustil som núdzový signál aby prichádzajúce motorky a autá boli upozorńované na nebezpoečenstvo na trati. Dosatupným náradím som sa pokúšal motorku spojazdniť. Neúspešne. Tak som vyšiel k trati, že niekoho poprosím aby ma vyviezol aspoň na horizont za ktorým mal byť nasledujúci waypoint. Nikto však nereagoval a kto aj prišiel k motorke, nechcel ťahať. Jediný ochotný človek bola Čílsaka veľmi komunikatívna motocyklistka, ktorá však nemala lano a vlastne ani ja. Tak sa aspoň pochválila kto vlasne je, ukázala na svoju menovku na bunde, že ide Dakar prvýkrát a teší sa veľni do Santiága. To mi však nepomohlo, tak som čakal na dušana a na ten horizont som šlapal v tom horúcom pekle sám. Už som bol skoro hore, obzrel som sa a zbadal som na neďalekom vŕšku piatich chalanov. Kývol som , prišli. Pýtam sa  kde bývajú, či je nablízko dáka osada, a cesta. Tak vraj asi 4 km je dedinkaINCA, odkiaľ pochádzajú. Bolo to v vraj viac-menej dolu kopcom, tak sa jeden chalan ponúkol že ma tam dovedie. Tustili sme sa teda smerom k dedine. Aj keď to bolo dolu kopcom, v piesku bolo treba tlačiť. Chalanisko občas vyliezol na dáky kopec aby sme sda náhodou nespustili tam, odkiaľ by sa už nedalo vyjsť. Takto sme sa dostali až k dedinke, akal nás však ešte brod a kamenisté satúpanie. Keď chalkan povedal aby som počkal, vubehol kúsok nad, cestu a vybral spoza kríka pevný rýľ no a vtedyx som pomyslel že je to môj kon iec, že  ma tam prtaští, zakope a v zime bude celá ridina mať čo jesť. Už som rozmýšlal že si dám aj prilbu. Aby som sa ubránil. Nič sa však nekonalo, doviedol ma na začiatok dediny, kde mala jeho rodina obydlie, ponúkli ma vodou, dákou domácim nealkom, a doniesli tanier dákych cestovín s ryžou. S takýmto  slastným výrazom, aby som neurazil, som si  zopár krát nabral na lyžiácu, no bolo to strašné, tak som ukázal aké mám veľké brucho, že už nebudem.

Všetko sledoval aj ich pes. Celé obydlie som si mobilom nafoti/lfotky posťahujem neskôr, je tu mizerný internet/ no a začal som sa pýtať ako by  som sa dostal do mesta NAZCA, alebo aspo)ň na nejakú hlavnú cestu. No na cestu je to vraj takých 30 kilometrov po horských pistách. Tak som im ponúkol 100soles, aby m&a tam na hlavnú cestu dáko dsopravili. Chalan išiel za najbližším asi 100m vzdialeným susedom čo mal auto a spolu všetci sme išli za  miestnym šerifom do jeho domu. Chcel som ale najskôr zatewlefonovať Radke aby ma čakali na hlavnej ceste pri odbočke na INCU. V celej dedsine však nebol signál, tak šľerif rozhodol že pôjdeme do“Telefónica“. Soper! Pomyslel som si  že z pevnej linky sa určšite naisto dovolám. Tak sme išli. Asi dva kilometre za dedinou začalo auto stúpať na takou kamenistou cestou na kopec. Pozeral som dookola, ale žiadne telefónne ba ani elektrické vedenie som tam nevidel. No nádej svitla pri pohľade na takú asi 3x3 metre veľkú búdku na samom vrchu kopca. A že tam to je. Bola to búdka zo styroch kôlov obtočená dákymi lianamia a steny spevnené hlinou. Vošiel som dnu, pozerám, no žiadne telefónne automaty tam neboli. A tam mi šerif víťazoslávne hrdo povedal a&si toto: tak tuto asiu budeme mať signál.“ No nebol. Tak naspät do dediny. Prišli sme ku obidliu, navisdomoči patriacemu dákemu miestnemu bossovi. Aj šerifská hviezda bola na stľpe. Chcel soim to odfoitiť ale šerif nedovolil. A začal sa po špičkách zakrádať k dverám. Tichúčko zaklopal. Raz, potom po chvíľke zas a zas. Po hodnom čase sa z dverí vykukol zívajhúci starší pokne oholený a navoňaný chlap. A šerif mal pred ním obrovský rešpekt. A začala komunikácia. 3erif vysvetlil čo som zač a že sa chcem dostať do NAZCI. Pán začal čosi spomínať dáky kamion, ale že asi až večer. Hovorím že to nie je dobre, chcem ísť hneď. A že keď nemajú kamion ani žiadny pickup nech me odtiahnu. Utrhol som taký konárik, chytil oba konce a naznačil ťahanie. Pochopili. Išli sme naspäť k motorke.Bola ovbklopená domorodcami a strašne sa fotili. No ale najviac fotiek si dal spraviť šerif so mnou jeho mobilom. Po tejto ceremónii doniesli lano a dáko sme ho namotali na motorku aj auto. Nasledovala vrelá rozlúčka, opäť som sa s každým musel odfotiť. Śerif sadol vedľa šoféra a nasledovala cesta, ktorú by som druhýkrát nechcel zažiť. Pokiaľ sopmsa akotak naučil reagovať na ich manévre v piesku a kamení, mal sxom namále, nekoľkokrát som išiel štorcom so zablokovaným zadným kolom lietajúci zo strany na stranu. Ku koncu som však ako-tak naučil. Bolo treba čím menej brzdiť, alke lano držať napnuté, Takto sme sa po zhruba 30-40 km dostali na hlavnú cestu. Zastavilo nám hneď prvé auto čo šerif zastavoval., Bol to pickup s obytným priestoirom, motorka sa však tam nedala naložiť. Tak šofér tohto auta začal stopovať dáke nákladiaky. Okamžite zastavilo auto s prázdnouz korbou, a ke´dže išli cez NASCU, začali sme nakladať. To uzž pri nás stálo autzo  televízneho štábu a všetko natáčali. Predsatavil som im šerifa z inci no a on sa začal cítiť ako v siedmom nebi. Všade kde namierili kameru bol, pomáhgal, usmieval sa. Osádka pickupa bola z Limy, vedeli dobre aj po anglicky, tak sa aj so šerifom rozhovoril pred kamerou ako mi zorganizoval záchrannú akciuz. Ak to videli kdesi v televízii jeho voličiu, isto to je už dnes isto doživotný šerif. Opať sme sqa so šerifom a jeho šoférom vrele rozlúčili, nasadol som do pickupa a išli za nákladiačkom čo mi viezol motorku. Asi 80-90 km to malo byť. Chlapi čo ma  viezli bili rally jazdci na truckoch a mali zjazdenú skoro celú južnú AM

 

Ameriku. Hovorioli že boli akurát popzrieť vg tom pieslovom klesaní, kde v kamení padol motorkár čo som spomínal.

Sranda chjlapi. Celú cestu sme sa bavili, aj o našej novoročnej oslave, o ich relly, z chladničky vytiahli kubánsky rum a pekve sme si včítane šoféra poťahovali. Ke´d som sa pýtal koľko ešte pôjdeme stále hovorili o nejakých 545 km.

Aj zastavilio pri policajtoch aj tí povedali niečo podobné. Až ppotom som pochopil že odbočka na bivak bude na 545-om kilometri. Pri ceste cez nazcu som stále počulpípanie. Až neskôr SOM ZISTIL Že je to moje GPS. Pri prekročení RýCHLOSTI PíPALO A NAJHORšIE Že kde bola napríáklad 50-tka my motorky smmali

Ako s& po mojom vypadnutí sadol do  asistenčného auta, myslel som že budem pravidelne striedať zya volantom Mira a Radku. Miro je profesionál- má odťahovú službu takže šoférovanie v akýchkoľvek podmienkach má v rukách. No a keď sadla za volant Radka, hneď som sa stiahol a na šoférovanie som už nepomyslel. Vôbec som nepredpokladal  aký cit pre ovládanie  našej dodávky má. Málokedy som sa cítil tak spokojne na sedle spolujazdca, dokonca som sa ani nepripásaval. Keď hovorím že prejazdy zákrutami a radenie rýchlostí mi pripomínajú skoro riadenie vozov WRC, priznala sa že veľakrát sedela v relly aute ako spolujazdec-navigátor , kde si ju posadili aj moji známi Kukučkovci, a dokonca sedela aj za volantom Bérešovho auta. Teda aby som ale len nechválil – boli sme  už tesne pred bivakom na takej prašnej piste a videl som že auto asi 100m pred nami sa riadsne rozhúpalo.  Hrala nám hudba a radka si pekne rukou do taktu mávala. Tak pred tou jamou som tak potichu pred ňou rukami naznačil aby spomalila, no asi si myslela že som sa pridál a kýval do taktu tej hudby, tak nezložila nohu z plynu a auto pekne ruplo do tej jamy. Našťastie sa hneď pozrela do spätného zrkadla. Inak by sme prišli o celé náhradné koleso na motorku  čo nám vtedy vyletelo zo strechy.  A za ním by postupne isto  išli všetky kolá a pneumatiky.

Ešte niečo úsmevné:

Tatko Stevo isiel v bivaku z umyvyarky na pittbiku a pozeral na zemi taky 2-centimetrový korienok aby ho neprešiel a nevšimol si nad ním zábradlie z 15cm jokla asi meter dvadsať nad zemou a hruďou ho trafil  Motorka prebehla popod zábradlie a milý Števo zstal v prachu pod ním. A na obrovskú škodoradosť okoloidúcich. Keby niečo nikde som to nenapísal aby sa Števo nenahneval!

 Sadol som si večwer k Dušanovmu autu a vidím na stole manikúrové nožničky. Vtedy ma napadlo že som spomínal že si možno tu na &Dakare ostrihám fúzy.  Tak som to veru aj spravil. A že som spravil dobre sa min potvrdilo, keď som si nechtiacvypočul vysielačkovú komunikáciu Radky a Gabiky. Kde sa Gabika priznala že sa jej bez fúzov páčim oveľa viac.

To som rád!

28.1.2013


 

 

 

Na dakar som išiel vo viere že som naozaj dobre pripravený. Teda  po tej technickej stránke. Fyzickú kondíciu som zanedbal , bol som si toho vedomý a teda začiatok súťaže som aj tomu prispôsoboval. Nehnal som sa od prvých dní po výsledkoch , snažil som sa hlavne zvládnuť navigáciu. A fyzicky sa nezruinovať už v prvých etapách. Aj keď sa jazdcom v polovici štartovného poľa dá jazdiť podľa stôp v piesku aj podĺa prachu, čo vám víri jazdec pred vami. Ale nie je nič krajšie ako keď viete že napríklad po 100 metroch na vás čaká dáka odbočka alebo skok, či nebezpečná ostrá duna. A keď vidíte že ten pred vami to prepálil a vy správne zareagujete a bez veľkej námahy spravíte na neho niekedy aj takých 10-20 minút tak to vám dodá obrovskú sebadôveru..

Motorku som si doma otestoval, dobre sa mi na nej išlo, a naviac pred štartom sme vychytali s Mirom ešte dáke muchy tak som predpokladal že ak sa kdesi nevyvrátim, nedotlčiem sa a ani motorku nenerozbijem, že by som mohol dáko ten Dakar zvládnuť. Aj tie prvé dni tomu nasvedčovali. Keď som druhý deň opúšťal Dušana pod tou dunou kde vlastne skončil tak som mal dvojnásobnú chuť to dotiahnuť do cieľa. No nakoniec sa ukázalo že taká dlhá a náročná súťaž si zaslúži oveľa lepšiu prípravu ako len to že sa spoľahnem na motor, ktorý som detailne od základu nezložil alebo nedal zložiť niekomu naozaj zodpovednému. Bol to motor z motorky ktorú som kúpil práve kôli náhradnému motoru ešte pred minulým Dakarom. Na pohľad, aj podľa papierov vyzeral skoro nový. Nedalo mi však a keď som ho menil v mojej Dakarovke za ten z minulého roka, pozrel som spojku – ako nová, ventily – ako nové. Teraz môžem už len polemizovať, či som mal dať dole aj veko so zapaľovacími cievkami a skúsiť ako sú zatiahnuté a zalepené skrutky držiace pod rotorom voľnobežku štartéra. Teraz viem že som to mal skúsiť, no už je neskoro. Ale aspoň mám poučenie pre nasledujúci Dakar ak vôbec dáky bude. Tieto skrutky sa mi uvoľnili, vošli do generátorových cievok, zničili komplet vinutie.

No a prvé varovanie bolo, keď som si povedal, že už idem tak dlho bez tankovania a mal by som sa pozrieť koľko mi zostáva benzínu. Zastavil som pri skupinke ľudí pri dákej osade, skontroloval benzín – na posledných 60km ho bolo dosť. Tak štartujem no štartér nezaberá. A vtedy som spravil neodpustiteľnú chybu. Namiesto toho, aby som to pozrel, dal dole veko od ozubených prevodov štartéra a zapaľovania, som sa rozhodol, že sa dám roztlačiť a tých 60 km dôjdem do cieľa. Myslel som že je to úplne banálna závada. Napríklad u KTM sa mi bežne stalo že štartér nezabral a po pár kilometroch sa to samé spravilo. Aj som si dával pozor aby mi motorka nezhasla, no bolo to už mimo piesku tak som sa nebál – určite by ma niekto roztlačil.

Keby som vtedy dal dole to veko, videl by som na prvý pohľad tú spúšť – poulamované imbusové skrutky, množstvo kúskov vytrhaného medeného vinutia generátorových cievok. Ale zapaľovanie fungovalo na 100%. Stačilo teda toto všetko vyhodiť z priestoru zapaľovania, ani skrutky ba nebolo treba dať nové ak by som nemienil využívať startér. No a hlavne si od dakoho požičať či kúpiť batériu a kúsok kábla a dáko pripevniť na motorku. To preto, že sa mi moja batéria už nedobíjala a strácala kapacitu. No vidina dákeho výsledku okolo 100-ho miesta ma úplne domotala a spravil som to čo som spravil.

Keď sa mi v tých horách kde už nebolo živého tvora sa začal roadbook len  tak tak točiť, motor vynechával keď už čerpadlo nestačilo, bolo neskoro. Zostal som stáť a ostatné už viete z predchádzajúcich článkov.  

Čo ma však teší a mám z toho veľmi dobrý pocit je tá obrovská ochota všetkých čo som s nimi prišiel následne do styku. Bez reptania s maximálnym odhodlaním pomôcť. Za to všetkým veľká vďaka, ak by som niekedy mohol veľmi rád by som im to dáko vrátil. Väčšinou sú to ľudia ktorých by som si vedel vyhľadať, s niektorými som doteraz v kontakte.

 

Tak teda ďalší Dakar za mnou a idem domov bez medaily. Nie dobrý pocit, a to už druhýkrát. Tento dakar je však aspoń o niečo veselší, pretože celá partia s ktorou sme tento dakar absolvovali bola super. Sv Čipkovcami a Svitkovcami sme prešli od Limy až po Santiágo, spolu sme bivakovali a ak boli sem tam aj nejaké problémy v zárodku sa zažehnali. A pomáhali sme si ako sa dalo, napríklad keď sa pokazilo Hostinského auto, dušan ho potiahol, a pomáhali aj iní- Števovi staršiemu tak pomohli česi, keď mu prevážali jeho pokazenú buggy. po defektu zadnej gumy okolo nás prebehlo jedno asistenčné mitsubishi . zastavilo, pricúvalo a osádka nám pomáhala založiť zdvihák pod klesnutú nápravu
Jedna vec nás však úplne vykoľajila, že sa človeku začali tlačiť slzy do očí.  A to keď sme videli hlúčik ĺudí na kraji cesty, skrížené policajné auto, rozbitú pretekársku motorku.  No a kúsok ďalej plachtu spopod ktorej trčali čižmy a ruka motocyklistu. Hrozný pocit, ktorý sme ešte ani pri nasledujúcej zastávke nevedeli rozdýchať. No a keď mi chalani povedali že na motorke bolo štartovné číslo 106 tak som si na toho chalana spomenul. Štartoval v Lime so mnou, aj sme si zaželali veľa šťastia. Aj rýchlostnú skúšku sme štartovali spolu, aj na trati sme sa párkrát stretli. Pamätal som si naňho. Mladý chalan, ktorý mal za sebou už zopár pekných výsledkov zo svetových relly.

Vtedy si človek povie že či som došiel, alebo nedošiel, hlavne že som tu a zdravý. Všetko ostatné už nie je vtedy dôležité.

 

Ani to že s nami v Santiágu neodštartovalo lietadlo, a po dvoch hodinách nás z neho vyhnali, že nemajú pilotov ktorí by s nami odleteli do Limy odkiaľ sme mali prípoj do Madridu. Tí ktorí mali ísť by prečerpali fond pracovných hodín a druhých nezohnali. Radka síce vybavila, že nám poskytli priamy let do Madridu, dokonca s príletom o hodinu skôr ako sme mali pôvodne pristáť, no pri nástupe do lietadla do Viedne s našou platnou letenkou, nám povedali, že bohužiaľ letecký prepravca nám zrušil komplet náše letenky , teda aj tie čo sme mali pri sebe na lietadlo do Viedne. To už sa Radka riadne nasrala , a hlavne aj pre to že ju posielali od jednej kancelárie do druhej. No dosiahla však to že nám lececká spoločnosť LAN poskytla zdarma autobus, parádny hotel s večerou a raňajkami a lietadlo do Viedne na druhý deň.

Všetko zlé na niečo dobré – oddýchli sme si a domov sme prišli s lietadlom na ktoré už čakali novinári a naše televízie a množstvo fanúšikou Ivana Jakeša. Aj cimbálovka nechýbala. My sme však ešte museli reklamovať mladého Dušana batožinu, ktorá isto skončila kdesi vo Frankfurte, kde naše náhradné lietadlo zo santiága letelo.

 

Ešte k Ivanovmu výsledku. Aj keď mu v tomto Dakare prialo šťastie, no aj to šťastie si treba zaslúžiť. V prvom rade stavil Ivan na dobrú značku motorky, v druhom rade sa tento rok isto fakt dobre a cieľavedome pripravoval o čom svedčí aj jesenné víťazstvo v Tunise. No a v neposlednom rade to bol jeho tým. Mal som ich možnosť sledovať a fakt bolo na čo pozerať. Ten kĺud s akým všetko riešili, neskutočná starostlivosť o Ivanov motocykel, keď Jardo od príchodu Ivana do cieľa až do neskorej noci, aj keď na prvý pohľad už nebolo čo na motorke robiť, kontroloval všetky detaily a ráno až do štartu tak isto. A Majo – dievča pre všetko. Ničím iným sa nerozptyľovali, Ivan bol pre nich ten „boh“ pre ktorého by spravili čokoľvek. Tak som to videl ja. Po toľkých neúspešných pokusoch si Ivan toto umiestnenie naozaj zaslúžil, hlavne už aj preto že na Dakare je už snáď pravidlom, že sa hľadajú všetky možné cesty ako dostať na  prvé miesta tých prominentov ako sú Despres a jemu podobní.

 

No a Števo?

Začal dobre, postupne sa dostával dopredu. Keď sme si už všetci mysleli že výborný výsledok je už len otázkou času, prišli problémy. Či to vyplynulo z veľkej snahy byť rýchly, alebo z inej príčiny,  prišlo navigačné zaváhanie. Nebol v tom sám, no mal tú smolu že sa v dobrej vôli chytil Despresa, ktorý sa z toho zabehnutia nemohol dáko vymotať.

No a jeho posledná etapa?   Tu už nebola veľká nádej na prebojovanie sa do čela, no Števo to tak zrejme nechcel nechať, išiel naplno a nakopnutie zadného kola a následný pád, kedy dostala motorka  aj Števo riadnu nakladačku spravila stop nad jeho tohtoročným Dakarom.

Čo ďalej, neviem.
Ak sa mi podarí vo firme vybaviť všetko čo som si na február nakládol a zohnal by som dáke prachy, chcel by som sa prihlásiť na Abu Dhabi desert Challenge - world championchip rally. Začína 5.apríla. No to by ma ešte museli vziať. Dúfam že aj z Čipkovcami

Copyright (c) 2010 ZATKOJAN s.r.o.   |  © Všetky práva vyhradené    |   Developed by ©  KAnet - SoftNet Services                                  Mapa stránky 
This web site uses Kentico CMS, the content management system for ASP.NET developers.